èšæ¶åºŠ
27å
67å
0å
0å
0å
ã¢ã«ãŠã³ãç»é²ããŠãè§£ççµæãä¿åããã
åé¡äžèЧ
1
113. S napúÄacou schopnosÅ¥ou bunkovej steny úzko súvisia pohyby:
b. hygroskopické
2
114. Stavba kvetu sa dá zapÃsaÅ¥ formou:
b. kvetného diagramu
3
115. Odobie vegetaÄného pokoja, kedy sa rast spomaÄŸuje alebo zastavuje sa oznaÄuje ako:
c. dormancia
4
116. Kormus je:
b. telo cievnatÜch rastlÃn
5
118. Krátke úseky stonky, z ktorÜch vyrastajú listy sa nazÜvajú:
a. nódy
6
119. Aké rastliny vznikli v dÎsledku prispÎsobovania sa pri prechode z vodného prostredia na suchú zem:
b. cievnaté
7
122. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom materská stonka zastavuje svoj rast do dĺşky a jej vegetaÄnÜ vrchol sa rozdelà na 2 rovnocené vrcholy:
b. vidlicovité
8
123. Fotosynteticky neaktÃvne plastidy sú:
a. chromoplasty
9
125. Látky podmieÅujúce starbenie kvetov a listov, ktoré sú obsiahnuté v bunkovej šťave sa nazÜvaju:
a. antokyány
10
127. VÜdaj vody u rastlÃn vo forme vodnej pary sa nazÜva:
b. transpirácia
11
128. Súbory rastlinnÜch buniek tvarom prispÃŽsobenÜch na vykonávanie urÄitej Å¡pecifickej funkcie u rastlÃn sa nazÜvajú:
c. pletivá
12
129. Ako ,,aktÃvny chlorofylâ sa oznaÄuje:
c. chlorofyl a
13
130. Pri vÜtrusnÜch rastlinách rastové vrcholy delivÜch pletÃv vznikli z jednej deliacej sa bunky, ktorá sa nazÜva:
b. iniciála
14
131. Vakuoly v rastlinnej bunke obsahujú:
b. vodu
15
132. Pojem ,kauloidâ znamená:
b. pabyÄŸka
16
134. Olistená stonka sa oznaÄuje ako:
a. byÄŸ
17
135. Jednodomé rastliny majú:
a. samÄie a samiÄie kvety na jednej rastline
18
137. Definujte mechanické pletivo kolenchÜm:
c. je tvorenÜ bunkami s nerovnomerne zhrubnutÜmi bunkovÜmi stenami
19
138. Medzi pukavé plody nepatrÃ:
b. zrno
20
140. Ktoré pletivá zabezpeÄujú transport vodnÜch roztokov a ÅŸivÃn do jednotlivÜch Äastà rastliny:
a. vodivé
21
143. Ktoré tvrdenie o rhizoderme je pravdivé:
b. nemá kutikulu
22
145. SekreÄné pletivo:
a. plnà sa látkami rÃŽzneho charakteru, ktoré potom vyluÄuje napr. mlieÄnice
23
146. V ktorej Äasti rastliny sa nenachádzajú zásobné orgány:
b. v stonke
24
147. Membrány chloroplastov sa nazÜvajú:
b. tylakoidy
25
148. Pojem ,radixâ znamená:
d. koreÅ
26
150. Medzi najÄastejÅ¡ie sa vyskytujúce leukoplasty rastlÃn patria:
d. amyloplasty
27
151. Chloroplasty sa podieğajú na:
b. fotosyntéze
28
152. Látka nachádzajúca sa v exkreÄnÜch pletivách a ktorá má veÄŸkÜ hospodársky vÜznam, pretoÅŸe sa z nej v minulosti zÃskaval prirodnÜ kauÄuk, sa nazÜva:
b. latex
29
154. NepretrÅŸitá vÜmena látok medzi organizmom a prostredÃm a premena látok vnútri organizmu spojená s tvorbou a uvoÄŸÅovanÃm energie sa nazÜva:
c. metabolizmus
30
155. Z prvotného meristému zvaného prokambium vzniká:
a. prvotné drevo a lyko
31
157. Ktoré pletivá nepatria medzi základné pletivá:
b. vodivé
32
158. Ako sa nazÜva ÄasÅ¥ koreÅa, ktorej bunkové steny slizovatejú a tÜm umoÅŸÅujú lepÅ¡ie prenikanie koreÅa medzi pÃŽdne Äastice:
b. koreÅová ÄiapoÄka
33
159. Pohyb vody v koreni umoÅŸÅuje:
a. koreÅovÜ vÜtlak
34
162. Opelenie je charakterizované ako:
a. prenesenie peÄŸového zrnka na lepkavú bliznu a zaÄne klÃÄiÅ¥ peÄŸovÜm vrecúškom
35
163. StĺpkovitÜ útvar v koreÅovej ÄiapoÄke, v ktorom je umiestenÜ statolitovÜ aparat- presÜpacà škrob, sa nazÜva:
b. columella
36
164. Proces spojenÜ so spotrebou energie, pri ktorom rastliny prijÃmajú z prostredia látky potrebné pre svoju existenciu a v metabolizme ich premieÅajú na Å¡pecifické látky telu vlastné sa nazÜva:
c. asimilácia
37
165. Jednobunková stielka, ktorá nemá bunkovú stenu a je schopná vytváraÅ¥ pseudopódie sa oznaÄuje ako:
b. meÅavkovitá
38
166. Poloparazitizmus je charakterizovanÜ tÜm, şe:
c. poloparazit preniká len do drevnej Äasti cievnych zvÀzkov
39
167. Látky bielkovinovej povahy, ktorÜch prÃtomnosÅ¥ou sú podmienené vÅ¡etky metabolické procesy v ÅŸivÜch organizmoch sa nazÜvajú:
b. enzÜmy
40
168. MlieÄne sfarbená tekutina, ktorá sa hromadà v mieÄniciach, sa nazÜva:
a. latex
41
169. Pratypy dneÅ¡nÜch orgánov rastlÃn primitÃvnych rÜniorastov známych z vrchného silúru, sa nazÜvajú:
c. telómy
42
170. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom boÄné vÜhonky neprerastajú materskú stonku:
b. strapcovité
43
171. Súvislé trubice cievneho zvÀzku vyššÃch rastlÃn z pÃŽvodne nad sebou uloÅŸenÜch odumretÜch buniek, ktorÜm sa priehradky ÄiastoÄne alebo úplne rozpadli, sa nazÜvajú:
c. cievy
44
172. Autotrofné rastliny zÃskavajú uhlÃk na tvorbu organickÜch látok z:
c. oxidu uhliÄitého
45
173. Podmienkou pre premenu anorganickÜch, energeticky chudobnÜch látok na energeticky bohaté organické zlúÄeniny je prijÃmanie:
c. uhlÃka
46
174. Medzi Äinitele ovplyvÅujúce intenzitu fotosyntézy nepatria:
d. vlhkosť
47
175. Ktoré tvrdenie o chromoplastoch je pravdivé:
b. sú fotosynteticky neaktÃvne
48
176. Saprofytické rastliny zÃskavajú organické látky tÜm, ÅŸe:
b. ako zdroj organickÜch látok vyuÅŸÃvajú odumreté telá rastlÃn a ÅŸivoÄÃchov
49
177. ÄasÅ¥ cievneho zvÀzku, ktorá rozvádza hotové asimiláty z listov na miesto spotreby, sa nazÜva:
c. floém
50
179. Trichómy patria medzi:
a. krycie pletivá
51
180. Slanomilné rastliny, ktoré obÄŸubujú pÃŽdu s vysokÜm obsahom solà sa oznaÄujú ako:
a. halofyty
52
181. Telo stielkatÜch rastlÃn je tvorené:
d. stielkou
53
182. Skupina buniek medzi meristematickou a predlÅŸovacou zónou koreÅového vrcholu, pre ktorú je typická veÄŸmi nÃzka frekvencia bunkového delenia sa nazÜva:
b. pokojové centrum (quiescent centre)
54
183. Hypokotyl je:
a. prvÜ stonkovÜ Älánok kliÄnej rastliny nesúci klÃÄne listy
55
184. SúvislÜ prúd vody, ktorÜ stúpa cievami drevnej Äasti cievneho zvÀzku sa nazÜva:
b. transpiraÄnÜ prúd
56
185. PrevaÅŸná ÄasÅ¥ vody sa z rastliny vyluÄuje cez:
d. prieduchy
57
186. Primámym zdrojom energie na Zemi je:
c. slneÄná energia
58
187. Biologická vedná disciplÃna skúmajúca ÅŸivotné prejavy rastlÃn a funkcie orgánov sa nazÜva:
c. fyziológia rastlÃn
59
188. AkÜ druh energie sú schopné rastlinné bunky vyuÅŸÃvat na ÅŸivotné procesy:
b. energiu chemickÜch vÀzieb
60
189. Plochá ÄasÅ¥ listu sa nazÜva:
c. ÄepeÄŸ
61
191. VÜmenu plynov medzi rastlinou a vonkajÅ¡Ãm prostredÃm sprostredkúvajú:
b. prieduchy
62
192. VÜdaj vody z povrchu rastlinného tela vo forme vodnej pary sa nazÜva:
c. transpirácia
63
193. Polykarpické rastliny majú plody:
c. viackrát za şivot
64
194. RozÅ¡Ãrená koncová ÄasÅ¥ stonky nesúca jednotlivé Äasti kvetu sa nazÜva:
d. kvetné lÎşko
65
195. Ako sa oznaÄujú pohyby, pri ktorÜch rastlina zakrivà alebo zmenà svoju polohu:
b. ohyby
66
197. Na ktorej Äasti stielkatÜch rastlÃn sa postupne diferencovali pakorienky:
c. stielke
67
199. Rastlinné hormóny sa oznaÄujú ako:
b. fytohormóny
68
200. AkÜm pohybom sú vymršťované dozreté vÜtrusy z vÜtrusnÃc paprade samÄej:
b. kohéznym
69
201. Stimulátory rastlÃn, ktoré podporujú tvorbu púÄikov a rozvetvovanie stonky sa oznaÄujú ako:
b. cytokinÃny
70
202. V ktorej organele rastlinnej bunky prebieha fotosyntéza:
d. chloroplast
71
203. DÃÅŸka denného osvetlenia, ktorá je potrebná pre správny vÜvin rastliny sa oznaÄuje ako:
a. fotoperióda
72
204. Vymršťovanie vÜtrusov papradà z vÜtrusnÃc patrà medzi:
c. kohézne pohyby
73
205. Ktoré tvrdenie o koreni je nepravdivé:
b. má asimilaÄné farbivá
74
206. Rastliny, ktoré majú plody iba raz za ÅŸivot sa oznaÄujú ako:
b. monokarpické
75
207. Pravé pletivá vznikajú:
a. delenÃm buniek, ktoré ostávajú po delenà spolu
76
209. Medzi formy vegetatÃvneho rastu patrÃ:
b. fragmentácia stielky
77
210. Korene, ktoré rastú z pÃŽdy nahor a umoÅŸÅujú prÃjem vzduÅ¡ného kyslÃka sa nazÜvajú:
b. pneumatofóry
78
211. Aké pohyby rastlÃn sú priamym dÃŽsledkom ÅŸivotnÜch Äinnostà şivej rastliny:
b. vitálne
79
212. Ako sa nazÜva úkaz, ktorÜ oznaÄuje, ÅŸe na rastline a jej orgánoch je tvarovo a funkÄne rozliÅ¡enÜ apikálny pól a bazálny pól:
a. polarita
80
213. Plazmatická membrána obklopujúca vakuoly v rastlinnÜch bunkách sa nazÜva:
b. tonoplast
81
214. PrvÜ stonkovÜ Älánok klÃÄnej rastliny, ktorÜ nesie klÃÄne listy sa nazÜva:
c. hypokotyl
82
215. Ktoré tvrdenia o rhizoderme je pravdivé:
b. nemá kutikulu
83
216. Dutá stonka prerušovaná uzlami (kolienkami) sa nazÜva:
c. steblo
84
217. KoreÅová sústava, pri ktorej z klÃÄka vyrastá hlavnÜ koreÅ a z neho boÄné korene, sa nazÜva:
c. primárna koreÅová sústava
85
218. Anizogamia je:
d. splÜvanie dvoch pohyblivÜch gamét rozdielneho tvaru a veğkosti
86
219. Ako sa nazÜvajú korene bez vyÅŸivovacej funkcie, ktoré sú krátke, rastú horizontálne a vyluÄujú sliz, ktorÜ rozpúšta a leptá povrch objektov, na ktorÜ sa korene prichytia:
c. priliepavé
87
220. Embryonálna oblasÅ¥, zóna koreÅového vrcholu, pre ktorú je typické intenzÃvne delenie novÜch buniek, sa nazÜva:
a. meristematická oblasť
88
221. Ktorá funkcia nie je pre stonku charakteristická:
c. generatÃvna
89
222. AsimilaÄnÜ prúd prechádza cez:
c. lykovú ÄasÅ¥ cievneho zvÀzku
90
223. NerozlÃÅ¡enÜ kvetnÜ obal sa nazÜva:
b. okvetie
91
224. Procesy, pri ktorÜch si rastlina z jednoduchÜch látok buduje energeticky bohaté látky, sa nazÜvajú:
b. anabolické
92
1. Typ vzÅ¥ahu, pri ktorom jeden organizmus Äerpá z tela hostiteÄŸa len vodu a anorganické látky sa nazÜva:
b. poloparazitizmus
93
2. Medzi duşinaté plody nepatria:
c. kÃŽstkovica
94
5. Primárny meristém vzniká z:
d. protomeristému
95
6. Fylogeneticky najstaršie cievne zvÀzky sú:
c. koncentrické
96
7. Ktoré tvrdenie o hydatódach je nepravdivé:
c. sú schopné sa zatvárať
97
8. Pojem ,,fyloidyââ znamená:
c. palÃstky
98
9. Cormobionta sú:
b. cievnaté rastliny
99
10. KoreÅovÜ systém je chránenÜ:
a. koreÅovou ÄiapoÄkou
100
11. Ktoré plastidy sa priamo podieğajú na fotosyntéze:
b. chloroplasty