​
ログむン

Biológia otázky 3. časť 😩

Biológia otázky 3. časť 😩
186問 • 2幎前
  • ナヌザ名非公開
  • 通報

    問題䞀芧

  • 1

    113. S napúčacou schopnosťou bunkovej steny úzko súvisia pohyby:

    b. hygroskopické

  • 2

    114. Stavba kvetu sa dá zapísať formou:

    b. kvetného diagramu

  • 3

    115. Odobie vegetačného pokoja, kedy sa rast spomağuje alebo zastavuje sa označuje ako:

    c. dormancia

  • 4

    116. Kormus je:

    b. telo cievnatÜch rastlín

  • 5

    118. Krátke úseky stonky, z ktorÜch vyrastajú listy sa nazÜvajú:

    a. nódy

  • 6

    119. Aké rastliny vznikli v dÎsledku prispÎsobovania sa pri prechode z vodného prostredia na suchú zem:

    b. cievnaté

  • 7

    122. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom materská stonka zastavuje svoj rast do dĺşky a jej vegetačnÜ vrchol sa rozdelí na 2 rovnocené vrcholy:

    b. vidlicovité

  • 8

    123. Fotosynteticky neaktívne plastidy sú:

    a. chromoplasty

  • 9

    125. Látky podmieňujúce starbenie kvetov a listov, ktoré sú obsiahnuté v bunkovej šťave sa nazÜvaju:

    a. antokyány

  • 10

    127. VÜdaj vody u rastlín vo forme vodnej pary sa nazÜva:

    b. transpirácia

  • 11

    128. Súbory rastlinnÜch buniek tvarom prispÎsobenÜch na vykonávanie určitej špecifickej funkcie u rastlín sa nazÜvajú:

    c. pletivá

  • 12

    129. Ako ,,aktívny chlorofyl“ sa označuje:

    c. chlorofyl a

  • 13

    130. Pri vÜtrusnÜch rastlinách rastové vrcholy delivÜch pletív vznikli z jednej deliacej sa bunky, ktorá sa nazÜva:

    b. iniciála

  • 14

    131. Vakuoly v rastlinnej bunke obsahujú:

    b. vodu

  • 15

    132. Pojem ,kauloid“ znamená:

    b. pabyÄŸka

  • 16

    134. Olistená stonka sa označuje ako:

    a. byÄŸ

  • 17

    135. Jednodomé rastliny majú:

    a. samčie a samičie kvety na jednej rastline

  • 18

    137. Definujte mechanické pletivo kolenchÜm:

    c. je tvorenÜ bunkami s nerovnomerne zhrubnutÜmi bunkovÜmi stenami

  • 19

    138. Medzi pukavé plody nepatrí:

    b. zrno

  • 20

    140. Ktoré pletivá zabezpečujú transport vodnÜch roztokov a şivín do jednotlivÜch častí rastliny:

    a. vodivé

  • 21

    143. Ktoré tvrdenie o rhizoderme je pravdivé:

    b. nemá kutikulu

  • 22

    145. Sekrečné pletivo:

    a. plní sa látkami rÎzneho charakteru, ktoré potom vylučuje napr. mliečnice

  • 23

    146. V ktorej časti rastliny sa nenachádzajú zásobné orgány:

    b. v stonke

  • 24

    147. Membrány chloroplastov sa nazÜvajú:

    b. tylakoidy

  • 25

    148. Pojem ,radix“ znamená:

    d. koreň

  • 26

    150. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce leukoplasty rastlín patria:

    d. amyloplasty

  • 27

    151. Chloroplasty sa podieğajú na:

    b. fotosyntéze

  • 28

    152. Látka nachádzajúca sa v exkrečnÜch pletivách a ktorá má veğkÜ hospodársky vÜznam, pretoşe sa z nej v minulosti získaval prirodnÜ kaučuk, sa nazÜva:

    b. latex

  • 29

    154. NepretrÅŸitá vÜmena látok medzi organizmom a prostredím a premena látok vnútri organizmu spojená s tvorbou a uvoğňovaním energie sa nazÜva:

    c. metabolizmus

  • 30

    155. Z prvotného meristému zvaného prokambium vzniká:

    a. prvotné drevo a lyko

  • 31

    157. Ktoré pletivá nepatria medzi základné pletivá:

    b. vodivé

  • 32

    158. Ako sa nazÜva časÅ¥ koreňa, ktorej bunkové steny slizovatejú a tÜm umoşňujú lepÅ¡ie prenikanie koreňa medzi pÃŽdne častice:

    b. koreňová čiapočka

  • 33

    159. Pohyb vody v koreni umoşňuje:

    a. koreňovÜ vÜtlak

  • 34

    162. Opelenie je charakterizované ako:

    a. prenesenie peğového zrnka na lepkavú bliznu a začne klíčiť peğovÜm vrecúškom

  • 35

    163. StĺpkovitÜ útvar v koreňovej čiapočke, v ktorom je umiestenÜ statolitovÜ aparat- presÜpací Å¡krob, sa nazÜva:

    b. columella

  • 36

    164. Proces spojenÜ so spotrebou energie, pri ktorom rastliny prijímajú z prostredia látky potrebné pre svoju existenciu a v metabolizme ich premieňajú na Å¡pecifické látky telu vlastné sa nazÜva:

    c. asimilácia

  • 37

    165. Jednobunková stielka, ktorá nemá bunkovú stenu a je schopná vytvárať pseudopódie sa označuje ako:

    b. meňavkovitá

  • 38

    166. Poloparazitizmus je charakterizovanÜ tÜm, şe:

    c. poloparazit preniká len do drevnej časti cievnych zvÀzkov

  • 39

    167. Látky bielkovinovej povahy, ktorÜch prítomnosťou sú podmienené všetky metabolické procesy v şivÜch organizmoch sa nazÜvajú:

    b. enzÜmy

  • 40

    168. Mliečne sfarbená tekutina, ktorá sa hromadí v miečniciach, sa nazÜva:

    a. latex

  • 41

    169. Pratypy dnešnÜch orgánov rastlín primitívnych rÜniorastov známych z vrchného silúru, sa nazÜvajú:

    c. telómy

  • 42

    170. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom bočné vÜhonky neprerastajú materskú stonku:

    b. strapcovité

  • 43

    171. Súvislé trubice cievneho zvÀzku vyšších rastlín z pÎvodne nad sebou uloşenÜch odumretÜch buniek, ktorÜm sa priehradky čiastočne alebo úplne rozpadli, sa nazÜvajú:

    c. cievy

  • 44

    172. Autotrofné rastliny získavajú uhlík na tvorbu organickÜch látok z:

    c. oxidu uhličitého

  • 45

    173. Podmienkou pre premenu anorganickÜch, energeticky chudobnÜch látok na energeticky bohaté organické zlúčeniny je prijímanie:

    c. uhlíka

  • 46

    174. Medzi činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy nepatria:

    d. vlhkosť

  • 47

    175. Ktoré tvrdenie o chromoplastoch je pravdivé:

    b. sú fotosynteticky neaktívne

  • 48

    176. Saprofytické rastliny získavajú organické látky tÜm, şe:

    b. ako zdroj organickÜch látok vyuşívajú odumreté telá rastlín a şivočíchov

  • 49

    177. ČasÅ¥ cievneho zvÀzku, ktorá rozvádza hotové asimiláty z listov na miesto spotreby, sa nazÜva:

    c. floém

  • 50

    179. Trichómy patria medzi:

    a. krycie pletivá

  • 51

    180. Slanomilné rastliny, ktoré obğubujú pÎdu s vysokÜm obsahom solí sa označujú ako:

    a. halofyty

  • 52

    181. Telo stielkatÜch rastlín je tvorené:

    d. stielkou

  • 53

    182. Skupina buniek medzi meristematickou a predlÅŸovacou zónou koreňového vrcholu, pre ktorú je typická veÄŸmi nízka frekvencia bunkového delenia sa nazÜva:

    b. pokojové centrum (quiescent centre)

  • 54

    183. Hypokotyl je:

    a. prvÜ stonkovÜ článok kličnej rastliny nesúci klíčne listy

  • 55

    184. SúvislÜ prúd vody, ktorÜ stúpa cievami drevnej časti cievneho zvÀzku sa nazÜva:

    b. transpiračnÜ prúd

  • 56

    185. Prevaşná časť vody sa z rastliny vylučuje cez:

    d. prieduchy

  • 57

    186. Primámym zdrojom energie na Zemi je:

    c. slnečná energia

  • 58

    187. Biologická vedná disciplína skúmajúca şivotné prejavy rastlín a funkcie orgánov sa nazÜva:

    c. fyziológia rastlín

  • 59

    188. AkÜ druh energie sú schopné rastlinné bunky vyuşívat na şivotné procesy:

    b. energiu chemickÜch vÀzieb

  • 60

    189. Plochá časť listu sa nazÜva:

    c. čepeğ

  • 61

    191. VÜmenu plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím sprostredkúvajú:

    b. prieduchy

  • 62

    192. VÜdaj vody z povrchu rastlinného tela vo forme vodnej pary sa nazÜva:

    c. transpirácia

  • 63

    193. Polykarpické rastliny majú plody:

    c. viackrát za şivot

  • 64

    194. Rozšírená koncová časť stonky nesúca jednotlivé časti kvetu sa nazÜva:

    d. kvetné lÎşko

  • 65

    195. Ako sa označujú pohyby, pri ktorÜch rastlina zakriví alebo zmení svoju polohu:

    b. ohyby

  • 66

    197. Na ktorej časti stielkatÜch rastlín sa postupne diferencovali pakorienky:

    c. stielke

  • 67

    199. Rastlinné hormóny sa označujú ako:

    b. fytohormóny

  • 68

    200. AkÜm pohybom sú vymršťované dozreté vÜtrusy z vÜtrusníc paprade samčej:

    b. kohéznym

  • 69

    201. Stimulátory rastlín, ktoré podporujú tvorbu púčikov a rozvetvovanie stonky sa označujú ako:

    b. cytokiníny

  • 70

    202. V ktorej organele rastlinnej bunky prebieha fotosyntéza:

    d. chloroplast

  • 71

    203. DÍşka denného osvetlenia, ktorá je potrebná pre správny vÜvin rastliny sa označuje ako:

    a. fotoperióda

  • 72

    204. Vymršťovanie vÜtrusov papradí z vÜtrusníc patrí medzi:

    c. kohézne pohyby

  • 73

    205. Ktoré tvrdenie o koreni je nepravdivé:

    b. má asimilačné farbivá

  • 74

    206. Rastliny, ktoré majú plody iba raz za şivot sa označujú ako:

    b. monokarpické

  • 75

    207. Pravé pletivá vznikajú:

    a. delením buniek, ktoré ostávajú po delení spolu

  • 76

    209. Medzi formy vegetatívneho rastu patrí:

    b. fragmentácia stielky

  • 77

    210. Korene, ktoré rastú z pÃŽdy nahor a umoşňujú príjem vzduÅ¡ného kyslíka sa nazÜvajú:

    b. pneumatofóry

  • 78

    211. Aké pohyby rastlín sú priamym dÎsledkom şivotnÜch činností şivej rastliny:

    b. vitálne

  • 79

    212. Ako sa nazÜva úkaz, ktorÜ označuje, şe na rastline a jej orgánoch je tvarovo a funkčne rozlišenÜ apikálny pól a bazálny pól:

    a. polarita

  • 80

    213. Plazmatická membrána obklopujúca vakuoly v rastlinnÜch bunkách sa nazÜva:

    b. tonoplast

  • 81

    214. PrvÜ stonkovÜ článok klíčnej rastliny, ktorÜ nesie klíčne listy sa nazÜva:

    c. hypokotyl

  • 82

    215. Ktoré tvrdenia o rhizoderme je pravdivé:

    b. nemá kutikulu

  • 83

    216. Dutá stonka prerušovaná uzlami (kolienkami) sa nazÜva:

    c. steblo

  • 84

    217. Koreňová sústava, pri ktorej z klíčka vyrastá hlavnÜ koreň a z neho bočné korene, sa nazÜva:

    c. primárna koreňová sústava

  • 85

    218. Anizogamia je:

    d. splÜvanie dvoch pohyblivÜch gamét rozdielneho tvaru a veğkosti

  • 86

    219. Ako sa nazÜvajú korene bez vyşivovacej funkcie, ktoré sú krátke, rastú horizontálne a vylučujú sliz, ktorÜ rozpúšta a leptá povrch objektov, na ktorÜ sa korene prichytia:

    c. priliepavé

  • 87

    220. Embryonálna oblasÅ¥, zóna koreňového vrcholu, pre ktorú je typické intenzívne delenie novÜch buniek, sa nazÜva:

    a. meristematická oblasť

  • 88

    221. Ktorá funkcia nie je pre stonku charakteristická:

    c. generatívna

  • 89

    222. AsimilačnÜ prúd prechádza cez:

    c. lykovú časť cievneho zvÀzku

  • 90

    223. NerozlíšenÜ kvetnÜ obal sa nazÜva:

    b. okvetie

  • 91

    224. Procesy, pri ktorÜch si rastlina z jednoduchÜch látok buduje energeticky bohaté látky, sa nazÜvajú:

    b. anabolické

  • 92

    1. Typ vzťahu, pri ktorom jeden organizmus čerpá z tela hostiteğa len vodu a anorganické látky sa nazÜva:

    b. poloparazitizmus

  • 93

    2. Medzi duşinaté plody nepatria:

    c. kÃŽstkovica

  • 94

    5. Primárny meristém vzniká z:

    d. protomeristému

  • 95

    6. Fylogeneticky najstaršie cievne zvÀzky sú:

    c. koncentrické

  • 96

    7. Ktoré tvrdenie o hydatódach je nepravdivé:

    c. sú schopné sa zatvárať

  • 97

    8. Pojem ,,fyloidy’’ znamená:

    c. palístky

  • 98

    9. Cormobionta sú:

    b. cievnaté rastliny

  • 99

    10. KoreňovÜ systém je chránenÜ:

    a. koreňovou čiapočkou

  • 100

    11. Ktoré plastidy sa priamo podieğajú na fotosyntéze:

    b. chloroplasty

  • Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    ナヌザ名非公開 · 142問 · 2幎前

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    142問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    ナヌザ名非公開 · 247問 · 1幎前

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    247問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 4. časť 😎

    Biológia otázky 4. časť 😎

    ナヌザ名非公開 · 172問 · 2幎前

    Biológia otázky 4. časť 😎

    Biológia otázky 4. časť 😎

    172問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    ナヌザ名非公開 · 157問 · 2幎前

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    157問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    ナヌザ名非公開 · 188問 · 1幎前

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    188問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 5. časť 🙃

    Biológia otázky 5. časť 🙃

    ナヌザ名非公開 · 230問 · 1幎前

    Biológia otázky 5. časť 🙃

    Biológia otázky 5. časť 🙃

    230問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    1. 1-100

    1. 1-100

    ナヌザ名非公開 · 91問 · 1幎前

    1. 1-100

    1. 1-100

    91問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    2. 101-200

    2. 101-200

    ナヌザ名非公開 · 71問 · 1幎前

    2. 101-200

    2. 101-200

    71問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    3. 201-300

    3. 201-300

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    3. 201-300

    3. 201-300

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    4. 300-400

    4. 300-400

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    4. 300-400

    4. 300-400

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    5. 401-500

    5. 401-500

    ナヌザ名非公開 · 60問 · 1幎前

    5. 401-500

    5. 401-500

    60問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    6. 500-600

    6. 500-600

    ナヌザ名非公開 · 71問 · 1幎前

    6. 500-600

    6. 500-600

    71問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    7. 600-700

    7. 600-700

    ナヌザ名非公開 · 72問 · 1幎前

    7. 600-700

    7. 600-700

    72問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    8. 700-800

    8. 700-800

    ナヌザ名非公開 · 68問 · 1幎前

    8. 700-800

    8. 700-800

    68問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    9. 800-900

    9. 800-900

    ナヌザ名非公開 · 96問 · 1幎前

    9. 800-900

    9. 800-900

    96問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    10. 900-1000

    10. 900-1000

    ナヌザ名非公開 · 50問 · 1幎前

    10. 900-1000

    10. 900-1000

    50問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    11. 1000-1100

    11. 1000-1100

    ナヌザ名非公開 · 60問 · 1幎前

    11. 1000-1100

    11. 1000-1100

    60問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    12. 1100-1200

    12. 1100-1200

    ナヌザ名非公開 · 68問 · 1幎前

    12. 1100-1200

    12. 1100-1200

    68問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    Test A

    Test A

    ナヌザ名非公開 · 50問 · 1幎前

    Test A

    Test A

    50問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    1. To čo viem najslabšie

    1. To čo viem najslabšie

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    1. To čo viem najslabšie

    1. To čo viem najslabšie

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    to co mi ide najmenej

    to co mi ide najmenej

    ナヌザ名非公開 · 103問 · 1幎前

    to co mi ide najmenej

    to co mi ide najmenej

    103問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    2. to co viem najslabšie

    2. to co viem najslabšie

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    2. to co viem najslabšie

    2. to co viem najslabšie

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    3. co ide najmenej

    3. co ide najmenej

    ナヌザ名非公開 · 93問 · 1幎前

    3. co ide najmenej

    3. co ide najmenej

    93問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    問題䞀芧

  • 1

    113. S napúčacou schopnosťou bunkovej steny úzko súvisia pohyby:

    b. hygroskopické

  • 2

    114. Stavba kvetu sa dá zapísať formou:

    b. kvetného diagramu

  • 3

    115. Odobie vegetačného pokoja, kedy sa rast spomağuje alebo zastavuje sa označuje ako:

    c. dormancia

  • 4

    116. Kormus je:

    b. telo cievnatÜch rastlín

  • 5

    118. Krátke úseky stonky, z ktorÜch vyrastajú listy sa nazÜvajú:

    a. nódy

  • 6

    119. Aké rastliny vznikli v dÎsledku prispÎsobovania sa pri prechode z vodného prostredia na suchú zem:

    b. cievnaté

  • 7

    122. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom materská stonka zastavuje svoj rast do dĺşky a jej vegetačnÜ vrchol sa rozdelí na 2 rovnocené vrcholy:

    b. vidlicovité

  • 8

    123. Fotosynteticky neaktívne plastidy sú:

    a. chromoplasty

  • 9

    125. Látky podmieňujúce starbenie kvetov a listov, ktoré sú obsiahnuté v bunkovej šťave sa nazÜvaju:

    a. antokyány

  • 10

    127. VÜdaj vody u rastlín vo forme vodnej pary sa nazÜva:

    b. transpirácia

  • 11

    128. Súbory rastlinnÜch buniek tvarom prispÎsobenÜch na vykonávanie určitej špecifickej funkcie u rastlín sa nazÜvajú:

    c. pletivá

  • 12

    129. Ako ,,aktívny chlorofyl“ sa označuje:

    c. chlorofyl a

  • 13

    130. Pri vÜtrusnÜch rastlinách rastové vrcholy delivÜch pletív vznikli z jednej deliacej sa bunky, ktorá sa nazÜva:

    b. iniciála

  • 14

    131. Vakuoly v rastlinnej bunke obsahujú:

    b. vodu

  • 15

    132. Pojem ,kauloid“ znamená:

    b. pabyÄŸka

  • 16

    134. Olistená stonka sa označuje ako:

    a. byÄŸ

  • 17

    135. Jednodomé rastliny majú:

    a. samčie a samičie kvety na jednej rastline

  • 18

    137. Definujte mechanické pletivo kolenchÜm:

    c. je tvorenÜ bunkami s nerovnomerne zhrubnutÜmi bunkovÜmi stenami

  • 19

    138. Medzi pukavé plody nepatrí:

    b. zrno

  • 20

    140. Ktoré pletivá zabezpečujú transport vodnÜch roztokov a şivín do jednotlivÜch častí rastliny:

    a. vodivé

  • 21

    143. Ktoré tvrdenie o rhizoderme je pravdivé:

    b. nemá kutikulu

  • 22

    145. Sekrečné pletivo:

    a. plní sa látkami rÎzneho charakteru, ktoré potom vylučuje napr. mliečnice

  • 23

    146. V ktorej časti rastliny sa nenachádzajú zásobné orgány:

    b. v stonke

  • 24

    147. Membrány chloroplastov sa nazÜvajú:

    b. tylakoidy

  • 25

    148. Pojem ,radix“ znamená:

    d. koreň

  • 26

    150. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce leukoplasty rastlín patria:

    d. amyloplasty

  • 27

    151. Chloroplasty sa podieğajú na:

    b. fotosyntéze

  • 28

    152. Látka nachádzajúca sa v exkrečnÜch pletivách a ktorá má veğkÜ hospodársky vÜznam, pretoşe sa z nej v minulosti získaval prirodnÜ kaučuk, sa nazÜva:

    b. latex

  • 29

    154. NepretrÅŸitá vÜmena látok medzi organizmom a prostredím a premena látok vnútri organizmu spojená s tvorbou a uvoğňovaním energie sa nazÜva:

    c. metabolizmus

  • 30

    155. Z prvotného meristému zvaného prokambium vzniká:

    a. prvotné drevo a lyko

  • 31

    157. Ktoré pletivá nepatria medzi základné pletivá:

    b. vodivé

  • 32

    158. Ako sa nazÜva časÅ¥ koreňa, ktorej bunkové steny slizovatejú a tÜm umoşňujú lepÅ¡ie prenikanie koreňa medzi pÃŽdne častice:

    b. koreňová čiapočka

  • 33

    159. Pohyb vody v koreni umoşňuje:

    a. koreňovÜ vÜtlak

  • 34

    162. Opelenie je charakterizované ako:

    a. prenesenie peğového zrnka na lepkavú bliznu a začne klíčiť peğovÜm vrecúškom

  • 35

    163. StĺpkovitÜ útvar v koreňovej čiapočke, v ktorom je umiestenÜ statolitovÜ aparat- presÜpací Å¡krob, sa nazÜva:

    b. columella

  • 36

    164. Proces spojenÜ so spotrebou energie, pri ktorom rastliny prijímajú z prostredia látky potrebné pre svoju existenciu a v metabolizme ich premieňajú na Å¡pecifické látky telu vlastné sa nazÜva:

    c. asimilácia

  • 37

    165. Jednobunková stielka, ktorá nemá bunkovú stenu a je schopná vytvárať pseudopódie sa označuje ako:

    b. meňavkovitá

  • 38

    166. Poloparazitizmus je charakterizovanÜ tÜm, şe:

    c. poloparazit preniká len do drevnej časti cievnych zvÀzkov

  • 39

    167. Látky bielkovinovej povahy, ktorÜch prítomnosťou sú podmienené všetky metabolické procesy v şivÜch organizmoch sa nazÜvajú:

    b. enzÜmy

  • 40

    168. Mliečne sfarbená tekutina, ktorá sa hromadí v miečniciach, sa nazÜva:

    a. latex

  • 41

    169. Pratypy dnešnÜch orgánov rastlín primitívnych rÜniorastov známych z vrchného silúru, sa nazÜvajú:

    c. telómy

  • 42

    170. Ako sa nazÜva rozkonárenie stonky, pri ktorom bočné vÜhonky neprerastajú materskú stonku:

    b. strapcovité

  • 43

    171. Súvislé trubice cievneho zvÀzku vyšších rastlín z pÎvodne nad sebou uloşenÜch odumretÜch buniek, ktorÜm sa priehradky čiastočne alebo úplne rozpadli, sa nazÜvajú:

    c. cievy

  • 44

    172. Autotrofné rastliny získavajú uhlík na tvorbu organickÜch látok z:

    c. oxidu uhličitého

  • 45

    173. Podmienkou pre premenu anorganickÜch, energeticky chudobnÜch látok na energeticky bohaté organické zlúčeniny je prijímanie:

    c. uhlíka

  • 46

    174. Medzi činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy nepatria:

    d. vlhkosť

  • 47

    175. Ktoré tvrdenie o chromoplastoch je pravdivé:

    b. sú fotosynteticky neaktívne

  • 48

    176. Saprofytické rastliny získavajú organické látky tÜm, şe:

    b. ako zdroj organickÜch látok vyuşívajú odumreté telá rastlín a şivočíchov

  • 49

    177. ČasÅ¥ cievneho zvÀzku, ktorá rozvádza hotové asimiláty z listov na miesto spotreby, sa nazÜva:

    c. floém

  • 50

    179. Trichómy patria medzi:

    a. krycie pletivá

  • 51

    180. Slanomilné rastliny, ktoré obğubujú pÎdu s vysokÜm obsahom solí sa označujú ako:

    a. halofyty

  • 52

    181. Telo stielkatÜch rastlín je tvorené:

    d. stielkou

  • 53

    182. Skupina buniek medzi meristematickou a predlÅŸovacou zónou koreňového vrcholu, pre ktorú je typická veÄŸmi nízka frekvencia bunkového delenia sa nazÜva:

    b. pokojové centrum (quiescent centre)

  • 54

    183. Hypokotyl je:

    a. prvÜ stonkovÜ článok kličnej rastliny nesúci klíčne listy

  • 55

    184. SúvislÜ prúd vody, ktorÜ stúpa cievami drevnej časti cievneho zvÀzku sa nazÜva:

    b. transpiračnÜ prúd

  • 56

    185. Prevaşná časť vody sa z rastliny vylučuje cez:

    d. prieduchy

  • 57

    186. Primámym zdrojom energie na Zemi je:

    c. slnečná energia

  • 58

    187. Biologická vedná disciplína skúmajúca şivotné prejavy rastlín a funkcie orgánov sa nazÜva:

    c. fyziológia rastlín

  • 59

    188. AkÜ druh energie sú schopné rastlinné bunky vyuşívat na şivotné procesy:

    b. energiu chemickÜch vÀzieb

  • 60

    189. Plochá časť listu sa nazÜva:

    c. čepeğ

  • 61

    191. VÜmenu plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím sprostredkúvajú:

    b. prieduchy

  • 62

    192. VÜdaj vody z povrchu rastlinného tela vo forme vodnej pary sa nazÜva:

    c. transpirácia

  • 63

    193. Polykarpické rastliny majú plody:

    c. viackrát za şivot

  • 64

    194. Rozšírená koncová časť stonky nesúca jednotlivé časti kvetu sa nazÜva:

    d. kvetné lÎşko

  • 65

    195. Ako sa označujú pohyby, pri ktorÜch rastlina zakriví alebo zmení svoju polohu:

    b. ohyby

  • 66

    197. Na ktorej časti stielkatÜch rastlín sa postupne diferencovali pakorienky:

    c. stielke

  • 67

    199. Rastlinné hormóny sa označujú ako:

    b. fytohormóny

  • 68

    200. AkÜm pohybom sú vymršťované dozreté vÜtrusy z vÜtrusníc paprade samčej:

    b. kohéznym

  • 69

    201. Stimulátory rastlín, ktoré podporujú tvorbu púčikov a rozvetvovanie stonky sa označujú ako:

    b. cytokiníny

  • 70

    202. V ktorej organele rastlinnej bunky prebieha fotosyntéza:

    d. chloroplast

  • 71

    203. DÍşka denného osvetlenia, ktorá je potrebná pre správny vÜvin rastliny sa označuje ako:

    a. fotoperióda

  • 72

    204. Vymršťovanie vÜtrusov papradí z vÜtrusníc patrí medzi:

    c. kohézne pohyby

  • 73

    205. Ktoré tvrdenie o koreni je nepravdivé:

    b. má asimilačné farbivá

  • 74

    206. Rastliny, ktoré majú plody iba raz za şivot sa označujú ako:

    b. monokarpické

  • 75

    207. Pravé pletivá vznikajú:

    a. delením buniek, ktoré ostávajú po delení spolu

  • 76

    209. Medzi formy vegetatívneho rastu patrí:

    b. fragmentácia stielky

  • 77

    210. Korene, ktoré rastú z pÃŽdy nahor a umoşňujú príjem vzduÅ¡ného kyslíka sa nazÜvajú:

    b. pneumatofóry

  • 78

    211. Aké pohyby rastlín sú priamym dÎsledkom şivotnÜch činností şivej rastliny:

    b. vitálne

  • 79

    212. Ako sa nazÜva úkaz, ktorÜ označuje, şe na rastline a jej orgánoch je tvarovo a funkčne rozlišenÜ apikálny pól a bazálny pól:

    a. polarita

  • 80

    213. Plazmatická membrána obklopujúca vakuoly v rastlinnÜch bunkách sa nazÜva:

    b. tonoplast

  • 81

    214. PrvÜ stonkovÜ článok klíčnej rastliny, ktorÜ nesie klíčne listy sa nazÜva:

    c. hypokotyl

  • 82

    215. Ktoré tvrdenia o rhizoderme je pravdivé:

    b. nemá kutikulu

  • 83

    216. Dutá stonka prerušovaná uzlami (kolienkami) sa nazÜva:

    c. steblo

  • 84

    217. Koreňová sústava, pri ktorej z klíčka vyrastá hlavnÜ koreň a z neho bočné korene, sa nazÜva:

    c. primárna koreňová sústava

  • 85

    218. Anizogamia je:

    d. splÜvanie dvoch pohyblivÜch gamét rozdielneho tvaru a veğkosti

  • 86

    219. Ako sa nazÜvajú korene bez vyşivovacej funkcie, ktoré sú krátke, rastú horizontálne a vylučujú sliz, ktorÜ rozpúšta a leptá povrch objektov, na ktorÜ sa korene prichytia:

    c. priliepavé

  • 87

    220. Embryonálna oblasÅ¥, zóna koreňového vrcholu, pre ktorú je typické intenzívne delenie novÜch buniek, sa nazÜva:

    a. meristematická oblasť

  • 88

    221. Ktorá funkcia nie je pre stonku charakteristická:

    c. generatívna

  • 89

    222. AsimilačnÜ prúd prechádza cez:

    c. lykovú časť cievneho zvÀzku

  • 90

    223. NerozlíšenÜ kvetnÜ obal sa nazÜva:

    b. okvetie

  • 91

    224. Procesy, pri ktorÜch si rastlina z jednoduchÜch látok buduje energeticky bohaté látky, sa nazÜvajú:

    b. anabolické

  • 92

    1. Typ vzťahu, pri ktorom jeden organizmus čerpá z tela hostiteğa len vodu a anorganické látky sa nazÜva:

    b. poloparazitizmus

  • 93

    2. Medzi duşinaté plody nepatria:

    c. kÃŽstkovica

  • 94

    5. Primárny meristém vzniká z:

    d. protomeristému

  • 95

    6. Fylogeneticky najstaršie cievne zvÀzky sú:

    c. koncentrické

  • 96

    7. Ktoré tvrdenie o hydatódach je nepravdivé:

    c. sú schopné sa zatvárať

  • 97

    8. Pojem ,,fyloidy’’ znamená:

    c. palístky

  • 98

    9. Cormobionta sú:

    b. cievnaté rastliny

  • 99

    10. KoreňovÜ systém je chránenÜ:

    a. koreňovou čiapočkou

  • 100

    11. Ktoré plastidy sa priamo podieğajú na fotosyntéze:

    b. chloroplasty