èšæ¶åºŠ
25å
62å
0å
0å
0å
ã¢ã«ãŠã³ãç»é²ããŠãè§£ççµæãä¿åããã
åé¡äžèЧ
1
1. Najvyšsou systematickou jednotkou v rastlinnej taxonómii je:
c. regnum
2
2. Najnişšou taxonomickou jednotkou je:
b. druh
3
3. Thallobionta sú:
c. stielkaté rastliny
4
4. Telo niÅŸÅ¡Ãch rastlÃn je tvorené:
d. stielkou
5
5. V chloroplastoch niÅŸÅ¡Ãch autotrofnÜch rastlÃn sa okrem chlorofylu a nevyskytuje:
b. chlorofyl e
6
6. Medzi najstaršie autotrofné organizmy patria:
c. sinice
7
7. V bunkách sinÃc sa z chlorofylov nachádza:
b. a
8
8. V bunkách sinÃc sa nachádza farbivo, ktoré sa nazÜva:
c. fykocyanÃn
9
9. Pre sinice neplatÃ, ÅŸe sa nachádzajú v:
b. vzduchu
10
10. Jadro sinÃc:
b. nie je obalené cytoplazmatickou membránou
11
11. Jadro sinÃc tvorÃ:
c. kruhová DNA
12
12. VodnÜ kvet vo vodnÜch nádrşiach vytvára:
c. Mycrocystis a Anabaena
13
13. Sinice sa rozmnoşujú:
d. len nepohlavne
14
14. NajrozÅ¡ÃrenejÅ¡ou skupinou niÅŸÅ¡Ãch rastlÃn sú:
a. Algae
15
17. Pre chlorelu je typickÜ typ stielky:
d. nepohyblivÜ bunkovÜ
16
18. Dinophyta patria medzi:
b. Euglenophyta
17
19. Chloroplasty ÄervenÜch rias mÃŽÅŸu obsahovaÅ¥ chlorofyly:
b. a, d
18
20. Batrachospermum moniliforme patrà medzi:
d. Äervené riasy
19
21. Morské Äervené riasy ÅŸijú v hĺbke aÅŸ do:
c. 100 m
20
22. RÃŽznobiÄÃkaté riasy obsahujú:
b. chlorofyl a, c
21
23. Oddelenie rÃŽznobiÄÃkaté riasy má:
a. dve triedy
22
24. Rozsievky sa rozmnoşujú:
c. nepohlavne pozdĺşnym delenÃm
23
25. Sargassum patrà medzi:
b. hnedé riasy
24
26. Pre pelikulu Euglenphyta neplatÃ, ÅŸe:
c. neumoÅŸÅuje premenlivÜ tvar tela
25
27. Stigma sa nachádza u:
b. ÄervenooÄiek
26
28. Euglény sa rozmnoşujú:
c. pozdĺşnym delenÃm
27
29. Hrubá bunková stena Dinophyta sa nazÜva:
d. pancier
28
30. Do oddelenia Chlorophyta nepatrÃ:
a. Phaeophyceae
29
32. NajbohatÅ¡ou skupinou Äo sa tÜka zástupcov patria riasy :
d. Chlorophyta
30
32. Zásobnou látkou zelenÜch rias je:
b. škrob
31
33. Bunková stena zelenÜch rias je :
c. celulózová
32
34. HlavnÜmi producentmi organickej hmoty vo vodách v letnom obdobà sú:
d. zelené riasy a sinice
33
35. Zelené riasy v chloroplastoch okrem chlorofylu a a b majú aj:
b. beta karotén a xantofyly
34
37. Kolóniám podobné útvary s rozliÄnÜm, pri kaÅŸdom druhu ustálenÜm poÄtom buniek - cenóbiá vytvára :
a. Pandorina
35
38. Spirigyra patrà medzi:
b. spájavky
36
39. Stielka Charophyceae je :
c. pletivová
37
40. Pre chary neplatÃ, ÅŸe rastú v:
b. moriach
38
41. Pre vyššie rastliny neplatÃ:
c. majú nepravé pletivá
39
42. Striedanie generácià vo vÜvine jedinca objavil:
b. Hofmeister
40
43. Jav striedania generácià vo vÜvine jedinca ÄelakovskÜ pomenoval ako:
d. antigenéza
41
44. Vyššie rastliny vznikli priblişne pred:
b. 420 miliómni rokov
42
45. Spojenie vnútornÜch pletÃv s vonkajÅ¡Ãm prostredÃm umoÅŸnil u vyššÃch rastlÃn vznik:
c. prieduchov
43
46. NajvÜznamnejÅ¡Ãch oddelenà vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlÃn je:
c. 5
44
47. NajdÃŽleÅŸitejšà fylogenetickÜ uzol evolúcie vyššÃch rastlÃn predstavujú:
b. Rhyniophyta
45
48. NajstarÅ¡iu skupinu fosÃlnych vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlÃn predstavujú:
c. ryniorasty
46
49. Izomorfná rodozmena je typická pre:
d. ryniorast
47
50. Rhynia major patrà medzi:
b. Rhyniophyta
48
51. Najdokonalejšie organizované vÜtrusné rastliny stielkaté sú:
c. machorasty
49
52. Telómovú teóriu vzniku orgánov vyššÃch rastlÃn rozpracoval:
a. W. Zimmermnan
50
53. Do triedy machy nepatrÃ:
c. plavúnka brvitá
51
54. V lesoch, najmÀ na skalnÜch bralách, rastie:
b. sladiÄ obyÄajnÜ
52
55. Do radu borovicotvaré nepatrÃ:
c. borievka obyÄajná
53
56. Magnoliorasty sa rozdeğujú na :
a. dve triedy
54
57. Do podtriedy ruşové nepatria:
d. ğuğkovité
55
58. NajstarÅ¡ou ÄeÄŸaÄou krytosemennÜch rastlÃn je:
b. magnóliovité
56
59. MlieÄnice s mliekovitou šťavou obsahujúcu jedovaté alkaloidy, ale aj kauÄuk majú:
a. prÜštecovité
57
60. Medzi bÃŽbovité patrÃ:
a. podzemnica olejná
58
61. Jedinou ÅŸijúcou skupinou vyššÃch rastlÃn, kde gametofyt prevláda nad sporofytom sú:
b. machorasty
59
62. FosÃlne nálezy machorastov pochádzajú z:
a. prvohÃŽr
60
63. Do koÄŸkÜch tried zaraÄujeme machorasty?
b. 3
61
64. RoÅŸteky patria medzi:
c. machorasty
62
65. Marchantia polymorpha je:
c. porastnica mnohotvará
63
66. Husté porasty v lesoch i na vrchoviskách, na mokrÜch lúkach v nÃÅŸinách i horách tvorÃ:
b. raÅ¡elinnÃk moÄiarny
64
67. Na suchÜch, kamenistÜch a piesoÄnatÜch pÃŽdach sivozelené vankúšiky tvorÃ:
d. plonÃk borievkovÜ
65
68. Byliny a fosÃlne dreviny patria do oddelenia:
c. Lycopodiophyta
66
69. PlavúÅorasty najvÀÄšà rozvoj dosiahli v:
b. karbóne a perme
67
70. Na kyslÜch pÃŽdach najmÀ v horskÜch ihliÄnatÜch lesoch rastie:
a. plavúnka brvitá
68
71. Equisetum palustre patrà medzi:
c . prasliÄkovité
69
72. AÅŸ 1m dlhé, jednoducho perovito zloÅŸené listy, kÃŽpky vÜtrusnÃc zakryté obliÄkovou zásterkou má:
a. Dryopteris filix - mas
70
73. V lesoch, najmÀ na skalnÜch bralách rastie:
c. sladiÄ obyÄajnÜ
71
74. V puklinách skalnÜch stien najÄastejÅ¡ie rastie:
d. slezinnÃk ÄervenÜ
72
75. NaÅ¡ou najvÀÄÅ¡ou papraÄou je:
d. Pteridium aquilinum