暗蚘メヌカヌ
ログむン
Biológia otázky 4. časť 😎
  • ナヌザ名非公開

  • 問題数 172 • 2/13/2024

    蚘憶床

    完璧

    25問

    芚えた

    62問

    うろ芚え

    0問

    苊手

    0問

    未解答

    0問

    アカりント登録しお、解答結果を保存しよう

    問題䞀芧

  • 1

    1. Najvyšsou systematickou jednotkou v rastlinnej taxonómii je:

    c. regnum

  • 2

    2. Najnişšou taxonomickou jednotkou je:

    b. druh

  • 3

    3. Thallobionta sú:

    c. stielkaté rastliny

  • 4

    4. Telo nişších rastlín je tvorené:

    d. stielkou

  • 5

    5. V chloroplastoch nişších autotrofnÜch rastlín sa okrem chlorofylu a nevyskytuje:

    b. chlorofyl e

  • 6

    6. Medzi najstaršie autotrofné organizmy patria:

    c. sinice

  • 7

    7. V bunkách siníc sa z chlorofylov nachádza:

    b. a

  • 8

    8. V bunkách siníc sa nachádza farbivo, ktoré sa nazÜva:

    c. fykocyanín

  • 9

    9. Pre sinice neplatí, şe sa nachádzajú v:

    b. vzduchu

  • 10

    10. Jadro siníc:

    b. nie je obalené cytoplazmatickou membránou

  • 11

    11. Jadro siníc tvorí:

    c. kruhová DNA

  • 12

    12. VodnÜ kvet vo vodnÜch nádrşiach vytvára:

    c. Mycrocystis a Anabaena

  • 13

    13. Sinice sa rozmnoşujú:

    d. len nepohlavne

  • 14

    14. Najrozšírenejšou skupinou nişších rastlín sú:

    a. Algae

  • 15

    17. Pre chlorelu je typickÜ typ stielky:

    d. nepohyblivÜ bunkovÜ

  • 16

    18. Dinophyta patria medzi:

    b. Euglenophyta

  • 17

    19. Chloroplasty červenÜch rias mÎşu obsahovať chlorofyly:

    b. a, d

  • 18

    20. Batrachospermum moniliforme patrí medzi:

    d. červené riasy

  • 19

    21. Morské červené riasy şijú v hĺbke aş do:

    c. 100 m

  • 20

    22. RÎznobičíkaté riasy obsahujú:

    b. chlorofyl a, c

  • 21

    23. Oddelenie rÎznobičíkaté riasy má:

    a. dve triedy

  • 22

    24. Rozsievky sa rozmnoşujú:

    c. nepohlavne pozdĺşnym delením

  • 23

    25. Sargassum patrí medzi:

    b. hnedé riasy

  • 24

    26. Pre pelikulu Euglenphyta neplatí, şe:

    c. neumoşňuje premenlivÜ tvar tela

  • 25

    27. Stigma sa nachádza u:

    b. červenoočiek

  • 26

    28. Euglény sa rozmnoşujú:

    c. pozdĺşnym delením

  • 27

    29. Hrubá bunková stena Dinophyta sa nazÜva:

    d. pancier

  • 28

    30. Do oddelenia Chlorophyta nepatrí:

    a. Phaeophyceae

  • 29

    32. Najbohatšou skupinou čo sa tÜka zástupcov patria riasy :

    d. Chlorophyta

  • 30

    32. Zásobnou látkou zelenÜch rias je:

    b. škrob

  • 31

    33. Bunková stena zelenÜch rias je :

    c. celulózová

  • 32

    34. HlavnÜmi producentmi organickej hmoty vo vodách v letnom období sú:

    d. zelené riasy a sinice

  • 33

    35. Zelené riasy v chloroplastoch okrem chlorofylu a a b majú aj:

    b. beta karotén a xantofyly

  • 34

    37. Kolóniám podobné útvary s rozličnÜm, pri kaşdom druhu ustálenÜm počtom buniek - cenóbiá vytvára :

    a. Pandorina

  • 35

    38. Spirigyra patrí medzi:

    b. spájavky

  • 36

    39. Stielka Charophyceae je :

    c. pletivová

  • 37

    40. Pre chary neplatí, şe rastú v:

    b. moriach

  • 38

    41. Pre vyššie rastliny neplatí:

    c. majú nepravé pletivá

  • 39

    42. Striedanie generácií vo vÜvine jedinca objavil:

    b. Hofmeister

  • 40

    43. Jav striedania generácií vo vÜvine jedinca ČelakovskÜ pomenoval ako:

    d. antigenéza

  • 41

    44. Vyššie rastliny vznikli priblişne pred:

    b. 420 miliómni rokov

  • 42

    45. Spojenie vnútornÜch pletív s vonkajším prostredím umoşnil u vyšších rastlín vznik:

    c. prieduchov

  • 43

    46. NajvÜznamnejších oddelení vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlín je:

    c. 5

  • 44

    47. NajdÎleşitejší fylogenetickÜ uzol evolúcie vyšších rastlín predstavujú:

    b. Rhyniophyta

  • 45

    48. Najstaršiu skupinu fosílnych vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlín predstavujú:

    c. ryniorasty

  • 46

    49. Izomorfná rodozmena je typická pre:

    d. ryniorast

  • 47

    50. Rhynia major patrí medzi:

    b. Rhyniophyta

  • 48

    51. Najdokonalejšie organizované vÜtrusné rastliny stielkaté sú:

    c. machorasty

  • 49

    52. Telómovú teóriu vzniku orgánov vyšších rastlín rozpracoval:

    a. W. Zimmermnan

  • 50

    53. Do triedy machy nepatrí:

    c. plavúnka brvitá

  • 51

    54. V lesoch, najmÀ na skalnÜch bralách, rastie:

    b. sladič obyčajnÜ

  • 52

    55. Do radu borovicotvaré nepatrí:

    c. borievka obyčajná

  • 53

    56. Magnoliorasty sa rozdeğujú na :

    a. dve triedy

  • 54

    57. Do podtriedy ruşové nepatria:

    d. ğuğkovité

  • 55

    58. Najstaršou čeğaďou krytosemennÜch rastlín je:

    b. magnóliovité

  • 56

    59. Mliečnice s mliekovitou šťavou obsahujúcu jedovaté alkaloidy, ale aj kaučuk majú:

    a. prÜštecovité

  • 57

    60. Medzi bÎbovité patrí:

    a. podzemnica olejná

  • 58

    61. Jedinou şijúcou skupinou vyšších rastlín, kde gametofyt prevláda nad sporofytom sú:

    b. machorasty

  • 59

    62. Fosílne nálezy machorastov pochádzajú z:

    a. prvohÃŽr

  • 60

    63. Do koğkÜch tried zaraďujeme machorasty?

    b. 3

  • 61

    64. RoÅŸteky patria medzi:

    c. machorasty

  • 62

    65. Marchantia polymorpha je:

    c. porastnica mnohotvará

  • 63

    66. Husté porasty v lesoch i na vrchoviskách, na mokrÜch lúkach v níşinách i horách tvorí:

    b. rašelinník močiarny

  • 64

    67. Na suchÜch, kamenistÜch a piesočnatÜch pÎdach sivozelené vankúšiky tvorí:

    d. ploník borievkovÜ

  • 65

    68. Byliny a fosílne dreviny patria do oddelenia:

    c. Lycopodiophyta

  • 66

    69. Plavúňorasty najvÀčší rozvoj dosiahli v:

    b. karbóne a perme

  • 67

    70. Na kyslÜch pÎdach najmÀ v horskÜch ihličnatÜch lesoch rastie:

    a. plavúnka brvitá

  • 68

    71. Equisetum palustre patrí medzi:

    c . prasličkovité

  • 69

    72. Aş 1m dlhé, jednoducho perovito zloşené listy, kÎpky vÜtrusníc zakryté obličkovou zásterkou má:

    a. Dryopteris filix - mas

  • 70

    73. V lesoch, najmÀ na skalnÜch bralách rastie:

    c. sladič obyčajnÜ

  • 71

    74. V puklinách skalnÜch stien najčastejšie rastie:

    d. slezinník červenÜ

  • 72

    75. Našou najvÀčšou papraďou je:

    d. Pteridium aquilinum