èšæ¶åºŠ
25å
62å
0å
0å
0å
ã¢ã«ãŠã³ãç»é²ããŠãè§£ççµæãä¿åããã
åé¡äžèЧ
1
143. Medzi baktérie, ktoré spÃŽsobujú Å¥aÅŸké hnaÄkové ochorenia nepatrÃ:
d. Klebsiella
2
42. Striedanie generácià vo vÜvine jedinca objavil:
b. Hofmeister
3
157. Pri anaeróbnom Äistenà mestskÜch odpadovÜch a priemyselnÜch vÃŽd sa pouÅŸÃvajú:
b. metanoarcheóny
4
135. Baktérie, ktoré majú guğovitÜ tvar sa nazÜvajú:
b. koky
5
32. Zásobnou látkou zelenÜch rias je:
b. škrob
6
30. Do oddelenia Chlorophyta nepatrÃ:
a. Phaeophyceae
7
65. Marchantia polymorpha je:
c. porastnica mnohotvará
8
77. Pre Spermatophyta platÃ, ÅŸe:
b. majú kvet a tvoria semená
9
20. Batrachospermum moniliforme patrà medzi:
d. Äervené riasy
10
19. Chloroplasty ÄervenÜch rias mÃŽÅŸu obsahovaÅ¥ chlorofyly:
b. a, d
11
90. ÄeÄŸaÄ Cannabaceae patrà do podtriedy:
c. Hamamelidae
12
50. Rhynia major patrà medzi:
b. Rhyniophyta
13
58. NajstarÅ¡ou ÄeÄŸaÄou krytosemennÜch rastlÃn je:
b. magnóliovité
14
41. Pre vyššie rastliny neplatÃ:
c. majú nepravé pletivá
15
47. NajdÃŽleÅŸitejšà fylogenetickÜ uzol evolúcie vyššÃch rastlÃn predstavujú:
b. Rhyniophyta
16
130. Opar u Äloveka spÃŽsobuje:
c. vÃrus herpes simplex
17
26. Pre pelikulu Euglenphyta neplatÃ, ÅŸe:
c. neumoÅŸÅuje premenlivÜ tvar tela
18
146. Baktérie, ktoré obohacujú pÃŽdu o dusÃk sú:
c. nitrifikaÄné
19
120. Pre definÃciu vÃrusov neplatÃ:
c. sú prokaryotické organizmy
20
95. LastoviÄnÃk vÀÄšà patrà medzi:
b. makovité
21
114. Bambus trstenÃkovÜ patrà medzi:
c. lipnicovité
22
6. Medzi najstaršie autotrofné organizmy patria:
c. sinice
23
119. NajmenÅ¡ie známe infekÄné Äastice objavil:
a. D. I. Ivanovskij
24
64. RoÅŸteky patria medzi:
c. machorasty
25
56. Magnoliorasty sa rozdeğujú na :
a. dve triedy
26
38. Spirigyra patrà medzi:
b. spájavky
27
46. NajvÜznamnejÅ¡Ãch oddelenà vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlÃn je:
c. 5
28
148. Baktérie, ktoré ochudobÅujú pÃŽdu o vzduÅ¡nÜ dusÃk sú:
c. denitrifikaÄné
29
9. Pre sinice neplatÃ, ÅŸe sa nachádzajú v:
b. vzduchu
30
71. Equisetum palustre patrà medzi:
c . prasliÄkovité
31
22. RÃŽznobiÄÃkaté riasy obsahujú:
b. chlorofyl a, c
32
1. Najvyšsou systematickou jednotkou v rastlinnej taxonómii je:
c. regnum
33
37. Kolóniám podobné útvary s rozliÄnÜm, pri kaÅŸdom druhu ustálenÜm poÄtom buniek - cenóbiá vytvára :
a. Pandorina
34
163. Huby mÎşu byť aj pÎvodcami rÎznych hubovÜch chorÎb, ktoré sa nazÜvajú:
d. mykózy
35
85. Abies alba patrà medzi:
b. borovicotvaré
36
126. NajznámejÅ¡Ãm fágom, ktorÜ je ÄastÜm objektom pri experimentoch v molekulovej biológii je:
d. lambda
37
33. Bunková stena zelenÜch rias je :
c. celulózová
38
121. BielkovinovÜ obal vÃrusov sa nazÜva:
d. kapsid
39
93. Caltha palustris je:
b. záruÅŸlie moÄiarne
40
185. Collema má stielku:
c. slizovitú
41
40. Pre chary neplatÃ, ÅŸe rastú v:
b. moriach
42
5. V chloroplastoch niÅŸÅ¡Ãch autotrofnÜch rastlÃn sa okrem chlorofylu a nevyskytuje:
b. chlorofyl e
43
52. Telómovú teóriu vzniku orgánov vyššÃch rastlÃn rozpracoval:
a. W. Zimmermnan
44
24. Rozsievky sa rozmnoşujú:
c. nepohlavne pozdĺşnym delenÃm
45
21. Morské Äervené riasy ÅŸijú v hĺbke aÅŸ do:
c. 100 m
46
162. Pri pohlavnom rozmnoÅŸovanà húb nemÃŽÅŸe ÃsÅ¥ o:
c. partenogenézu
47
123. VÃrusy sa nemÃŽÅŸu samostatne rozmnoÅŸovaÅ¥, lebo:
d. nemajú vlastnÜ metabolizmus
48
118. VÅ¡estranne úşitková rastlina bambus trstenÃkovitÜ patrà medzi:
d. lipnicovité
49
51. Najdokonalejšie organizované vÜtrusné rastliny stielkaté sú:
c. machorasty
50
149. Do skupiny archeónov nepatria:
a. holoarcheóny
51
141. Baktérie, ktorÜch primánym zdrojom energie je chemická energia, sa nazÜvajú:
a. chemotrofné
52
74. V puklinách skalnÜch stien najÄastejÅ¡ie rastie:
d. slezinnÃk ÄervenÜ
53
139. Pre baktérie neplatÃ, ÅŸe sa rozmnoÅŸujú:
d. meiózou
54
160. Pre huby nie je charakteristické, şe:
d. nemÎşu mať vláknitú stielku
55
80. Pinopsida patria medzi:
b. borovicorasty
56
83. Ginká sú:
a. trieda
57
111. Kukurica siata patrà do ÄeÄŸade:
c. lipnicovité
58
63. Do koÄŸkÜch tried zaraÄujeme machorasty?
b. 3
59
17. Pre chlorelu je typickÜ typ stielky:
d. nepohyblivÜ bunkovÜ
60
34. HlavnÜmi producentmi organickej hmoty vo vodách v letnom obdobà sú:
d. zelené riasy a sinice
61
57. Do podtriedy ruşové nepatria:
d. ğuğkovité
62
106. Byliny s charakteristickÜm súkvetÃm - úborom, ktorÜ robà dojem jedného kvetu a v semennÃku je len jedno vajÃÄko nie sú charakteristické pre:
d. rozmarÃn lekársky
63
4. Telo niÅŸÅ¡Ãch rastlÃn je tvorené:
d. stielkou
64
70. Na kyslÜch pÃŽdach najmÀ v horskÜch ihliÄnatÜch lesoch rastie:
a. plavúnka brvitá
65
142. Medzi pá»vodcu respiraÄnÜch infekcià patrà zástupca rodu:
b. Streptococcus
66
43. Jav striedania generácià vo vÜvine jedinca ÄelakovskÜ pomenoval ako:
d. antigenéza
67
48. NajstarÅ¡iu skupinu fosÃlnych vÜtrusnÜch cievnatÜch rastlÃn predstavujú:
c. ryniorasty
68
152. Optimálna teplota pre rast termoarcheónov je:
c. 70- 110 °C
69
97. Medzi kapustovité nepatrÃ:
d. fialka lesná
70
89. Do podtriedy magnóliové nepatria:
d. mrlÃkovité
71
169. Stielka húb:
b. mÎşe byť vláknitá
72
14. NajrozÅ¡ÃrenejÅ¡ou skupinou niÅŸÅ¡Ãch rastlÃn sú:
a. Algae
73
115. Medzi ÄŸaliovité nepatrÃ:
a. ÄrievniÄnÃk papuÄkovÜ
74
105. Salvia pratensis patrà medzi:
b. hluchavkovité
75
75. NaÅ¡ou najvÀÄÅ¡ou papraÄou je:
d. Pteridium aquilinum
76
86. Pre smrek obyÄajnÜ neplatÃ:
d. šišky sú visiace, rozpadavé
77
53. Do triedy machy nepatrÃ:
c. plavúnka brvitá
78
117. TyÄinkové kvety tvoriace metlinu, piestikovÜ šúğok , ktorÜ je obalenÜ zelenÜmi poÅ¡vami listov vytvára:
d. kukurica siata
79
171. Pre slizovky neplatÃ:
d. ich stielku tvoria plazmodezmy
80
168. MykorÃza je:
a. symbióza húb s koreÅmi vyššÃch rastlÃn
81
116. Ako ozimina sa pestuje:
c. raÅŸ siata
82
12. VodnÜ kvet vo vodnÜch nádrşiach vytvára:
c. Mycrocystis a Anabaena
83
151. Archeóny sa klasifikujú do:
b. troch hlavnÜch skupÃn
84
173. Mucor mucedo patrà medzi:
a. Zygomycetes
85
122. Pri niektorÜch druhoch vÃrusov sa na povrchu kapsidy nachádza:
b. tukovÜ obal