èšæ¶åºŠ
37å
88å
0å
0å
0å
ã¢ã«ãŠã³ãç»é²ããŠãè§£ççµæãä¿åããã
åé¡äžèЧ
1
126. V prokaryotickÜch bunkách je genetická informácia viazaná na útvar, ktorÜ sa nazÜva:
b. nukleoid
2
127. DisciplÃna, ktorá sa zaoberá Å¡túdiom javov na úrovni bunky sa nazÜva:
d. cytológia
3
128. RozlÃÅ¡iteÄŸné dutinky na korku stromov pomenoval ako celula:
c. Hooke
4
129. ObjaviteÄŸom jadierka je:
d. Schwann
5
130. Štruktúry, ktoré sú pozorovateğné elektrónovÜm mikroskopom sa nazÜvajú:
c. submikroskopické
6
131. Elektrónová mikroskopia bola objavená v roku:
b. 1933
7
132. VeÄŸkosÅ¥, tvar a vnútorné usporiadanie bunky urÄujú jej:
c. všeobecnú štruktúru
8
133. Medzi vÅ¡eobecné vlastnosti bunky nepatrÃ:
b. prÃjem tepla z okolia
9
134. Vlastnosti bunky, ktoré sú najdÎleşitejšie sa nazÜvajú:
d. všeobecné vlastnosti
10
135. KonÅ¡trukÄnú funkciu v bunke nemajú:
a. nukleové kyseliny
11
136. Zásobnú funkciu v bunke nemajú:
b. bielkoviny
12
137. Substrátovú funkciu v bunke plnia:
c. koloidy
13
138. KvalitatÃvne zastúpenie jednotlivÜch chemickÜch zlúÄenÃn v bunke:
d. menà sa poÄas starnutia bunky
14
139. Metabolickú funkciu v bunke majú:
b. bielkoviny
15
140. Okrem koloidov substrátovú funkciu v bunke majú:
c. voda
16
141. Priemerné zastúpenie vody a soli v bunke je:
d. 60- 90 %
17
142. Priemerné zastúpenie organickÜch látok v bunke je:
a. 10-40%
18
143. 65%-tné zastúpenie v bunke je:
c. vody
19
144. Pomerné zastúpenie sacharidov bunke je:
b. 9 %
20
145. 3 % bunka obsahuje:
a. nukleovÜch kyselÃn
21
146. Pomerné zastúpenie bielkovÃn v bunke je:
c. 12%
22
147. K udrşiavaniu stáleho pH bunkovÜch roztokov prispievajú ióny:
b. K+ a Cl-
23
148. Zásobnú funkciu v bunke majú:
c. sacharidy
24
149. Nezastúpiteğnú funkciu v rastlinnÜch bunkách majú ióny:
d. horÄÃka
25
150. lóny şeleza sú anorganickou zloşkou:
c. hemoglobÃnu
26
151. Medzi vysokomolekulové organické látky patria:
b. bielkoviny
27
152. Medzi nÃzkomolekulové organické zlúÄeniny patria:
d. tuky
28
153. Medzi vysokomolekulové organické zlúÄeniny patria:
a. nukleové kyseliny
29
154. Glykogén patrà medzi:
d. polysacharidy
30
155. OvocnÜ cukor patrà medzi:
a. monosacharidy
31
156. KrvnÜ cukor je:
b. glukóza
32
157. RepnÜ cukor patrà medzi:
c. je to sacharóza
33
158. Pomerné zastúpenie minerálnych látok v bunke je:
d. 3%
34
159. Bunková stena rastlÃn obsahuje:
c. celulózu
35
160. Pri spálenà 1 g tukov sa uvoğnà energie:
b. 38 kJ
36
161. Na stavbe biomembrán sa podieğajú:
d. fosfolipidy
37
162. Bielkoviny sú zlúÄeniny:
b. makromolekulové
38
163. Ak pospájame 20 aminokyselÃn, ich rÃŽznou kombináciou mÃŽÅŸe vzniknúť aÅŸ:
a. 2.10 na 21 bielkovÃn
39
164. Základnou stavebnou jednotkou bielkovÃn sú:
c. aminokyseliny
40
163. Aminokyseliny v molekulách proteÃnov sú pospájané vÀzbou:
d. peptidovou
41
166. Za hmotnÜ základ dediÄnosti sa povaÅŸujú:
c. nukleové kyseliny
42
167. Nukleové kyseliny vznikajú spájanÃm:
d. menÅ¡Ãch molekúl nukleotidov
43
168. CelkovÜ poÄet dusikatÜch báz je:
c. 5
44
169. Mnohé zloÅŸené tuky sú súÄasÅ¥ou:
b. vitamÃnov
45
170. Bielkoviny majú v zásade:
c. tri funkcie
46
171. Kombinácia poradia dusÃkatÜch báz sa nazÜva:
d. sekvencia
47
172. Tvar, velkosť a vnútorné usporiadanie pre kaşdÜ druh bunky:
c. je dediÄne a funkÄne podmienené
48
173. ZákladnÜ tvar bunky je:
d. guğovitÜ
49
174. Rozmery buniek sú prevaÅŸne mikroskopické v rozmedzÃ:
b. 10- 100 mikrometrov
50
176. PrincÃp komplementarity dusÃkatÜch báz v molekule DNA znamená:
d. ak na jednom reÅ¥azci je purÃnová, na druhom je pyrimÃdÃnová
51
177. Veğkosť ğudskej spermie je asi:
c. 60 mikrometrov
52
178. ZákladnÜ princÃp eukaryotickÜch buniek:
a. je rovnakÜ
53
179. Dĺşka ÄŸudského vajÃÄka je cca:
c. 150 mikrometrov
54
180. Najjednoduchšà organizaÄnÜ stupeÅ dosahujú bunky:
d. baktérià a archeónov
55
181. Biomembrána je:
b. dvojvrstvová
56
182. Štruktúrnu pevnosť biomembránam dodávajú:
a. integrálne bielkoviny
57
183. Plazmaléma sa vyskytuje:
d. u rastlinnÜch a ÅŸivoÄÃÅ¡nych buniek
58
184. Viskozita cytoplazmy je okrem iného:
d. podmienená typom bunky, metabolickÜm stavom bunky a vplyvom vonkajšieho prostredia
59
185. Riadiacim, koordinaÄnÜm a reprodukÄnÜm centrom bunky je:
b. karyon
60
186. SvetelnÜm mikroskopom v ÅŸivoÄÃÅ¡nej bunke mÃŽÅŸeme pozorovaÅ¥:
d. jadro
61
187. Systém vnútrobunkovÜch kanálikov, ktoré sú ohraniÄené membránami a podieÄŸajú sa aj na syntéze proteÃnov je:
c. endoplazmatické retikulum
62
188. Sústava dynamickÜch štruktúr, ktoré sú tvorené veğmi tenkÜmi bielkovinovÜmi vláknami a rúrkami v cytoplazme bunky sa nazÜva:
b. Golgiho aparát
63
189. Mitochondrie sú od cytoplazmy oddelené:
c. dvojitou membránou
64
190. Dlhé rúrky nachádzajúce sa spravidla pri povrchu bunky sú:
d. mikrotubuly
65
191. SpevÅovaciu funkciu a odolnosÅ¥ voÄi tlaku a Å¥ahu majú:
c. intermediárne filamenty
66
192. Stálou štruktúrou bunkového jadra sú:
b. chromozómy
67
193. Pri mitóze je dÎleşitou štruktúrou:
d. mitotickÜ aparát bunky
68
194. Membránovú štruktúru nemajú:
c. ribozómy
69
195. Typickou štruktúrou všetkÜch rastlinnÜch buniek sú:
b. vakuoly
70
196. SpevÅovaciu funkciu a odolnosÅ¥ voÄi tlaku a Å¥ahu majú:
d. intermediárne filamenty
71
197. Schopnosť kontrakcie pri bunkovom delenà má:
c. deliace vretienko
72
198. Å truktúry ÅŸivoÄÃÅ¡nej bunky s veÄŸkÜm obsahom hydrolytickÜch enzÜmov sú:
b. lyzozómy
73
199. Látky, ktoré spravidla nemajú metabolickú aktivitu a pokladajú sa za neÅŸivú súÄasÅ¥ bunky sú:
c. inklúzie
74
200. Ribozómy sú tvorené:
c. rRNA a bielkovinami
75
201. V cytoplazme prokaryotov sa nachádzajú:
d. ribozómy
76
202. Mechúrikovito stoÄené biomembrány u sinic sa nazÜvajú:
c. tylakoidy
77
203. Produktom protoplastu rastlinnej bunky je:
b. bunková stena
78
204. Bunková stena rastlinnÜch buniek:
c. je permeabilná
79
205. Fotosynteticky neaktÃvne sú:
b. chromoplasty
80
206. Na svetelnÜch procesoch fotosyntézy sa priamo podieğa membránovÜ systém:
c. chloroplastov
81
207. Åœivot bunky zabezpeÄovanÜ mitózou a interfázou sa nazÜva:
d. bunkovÜ cyklus
82
208. Pre delenie bunky sú charakteristické dva od seba nezávislé procesy, karyokinéza a:
b. cytokinéza
83
209. GeneraÄná doba bunky:
d. je geneticky podmienená a rozdielna pre rozliÄné bunky
84
210. HlavnÜ kontrolnÜ uzol bunkového cyklu je v:
c. G1- fáze
85
211. Zdvojenie jednochromatÃdovÜch chromozómov na dvojchromatÃdové nastáva v:
b. S- fáze
86
212. Z hÄŸadiska Äasového trvania bunkového cyklu najdlhÅ¡ie trvá:
d. S-fáza
87
213. NajÄastejÅ¡Ãm spÃŽsobom delenia buniek je:
a. nepriame delenie
88
214. V S - fáze bunkového cyklu dochádza k:
d. zdvojnásobeniu hmoty chromozómov
89
215. Deliace vretienko sa objavuje v:
b. profáze
90
216. Deliace vretienko zaniká v:
c. telofáze
91
217. Medzi základné fázy mitotického delenia nepatrÃ:
d. interfáza
92
218. Karyokinéza konÄà v:
c. telofáze
93
219. Medzi látky, ktoré spomağujú aş zastavujú mitózu, patria:
d. cytostatiká
94
221. JednosmernÜ dej - transport vody cez membránu do roztoku je:
b. osmóza
95
222. PrÃjem látok vo forme roztoku sa nazÜva:
c. pinocytóza
96
224. Pseudopódie vznikajú pri:
d. fagocytóze
97
225. Proces, pomocou ktorého sa vÀÄÅ¡ie molekuly dostávajú do vonkajÅ¡ieho prostredia vo forme mechúrikov sa nazÜva:
c. exocytóza