​
ログむン

Biológia otázky 5. časť 🙃

Biológia otázky 5. časť 🙃
230問 • 1幎前
  • ナヌザ名非公開
  • 通報

    問題䞀芧

  • 1

    1. Genetika je:

    d. veda o dedičnosti a premenlivosti şivÜch organizmov

  • 2

    2. Jednou zo základnÜch vlastností şivÜch organizmov, ktorá zabezpečuje podobnosť medzi rodičmi a potomkami je:

    b. dedičnosť

  • 3

    3. Nositeğmi genetickej informácie sú:

    b. nukleové kyseliny

  • 4

    4. Za základné stavebné jednotky nukleovÜch kyselín sa povaşujú:

    c. nukleotidy

  • 5

    5. Pre vÀčšinu prokaryotickÜch a eukaryotickÜch organizmov je základnÜm genetickÜm materiálom:

    a. DNA

  • 6

    6. Nukleotid ako základnÜ stavebnÜ prvok nukleovÜch kyselín pozostáva z:

    b. dusikatej bázy, pentózy (cukru) a zvyšku kyseliny fosforečnej

  • 7

    7. Názov genetika pochádza z latinského slova genus (rod). Toto pomenovanie zaviedol:

    c. v dvadsiatim storočí (1906) britskÜ bádateğ William Bateson

  • 8

    8. Základná funkčná jednotka dedičnosti je gén. Gén je definovanÜ ako:

    d. úsek molekuly DNA, ktorÜ nesie genetickú informáciu pre biologickú vlastnosť alebo funkciu

  • 9

    9. Za základnú funkčnú jednotku dedičnosti je v súčasnosti povaşovanÜ:

    b. gén

  • 10

    10. KaşdÜ gén je v genotype jedinca zastúpenÜ:

    a. dvoma alelami (jednÜm alelovÜm párom)

  • 11

    11. Alternatívna forma génu sa nazÜva:

    d. alela

  • 12

    12. Genóm sa zvyčajne definuje ako:

    a. súbor génov v jadre pohlavnej bunky

  • 13

    13. Pod pojmom genotyp rozumieme:

    b. súbor všetkÜch génov (alel) bunky daného organizmu

  • 14

    14. V bunkách eukaryotov je genetickÜ materiál organizovanÜ:

    d. v chromozómoch

  • 15

    15. AkÜ počet chromozómov má eukaryotická somatická bunka?

    c. diplodnÜ počet chromozómov

  • 16

    16. SpÎsob, ktorÜm je genetická informácia zapísaná v DNA sa nazÜva genetickÜ kód. GenetickÜ kód je tvorenÜ systémom:

    a. trojíc nukleotidov (tripletov)

  • 17

    17. Základnou jednotkou genetického kódu mediátorovej RNA (mRNA) je:

    c. kodón

  • 18

    18. Kodón je umiestnenÜ na:

    b. molekule mRNA

  • 19

    19. Kodóny UAA, UAG, UGA sa nazÜvajú:

    d. terminačné (stop) kodóny

  • 20

    20. V niektorÜch prípadoch platí, şe viac kodónov kóduje jednu aminokyselinu. Znamená to, şe genetickÜ kód je:

    c . degenerovanÜ

  • 21

    21. Čím sa vyznačuje genetickÜ kód mitochondriovej DNA?

    c. je univerzálny, ale s odchÜlkami čítania niektorÜch kodónov

  • 22

    22. Molekuly DNA mitochondrií a plastidov sa vyznačujú tÜm, şe sú:

    c. kruhové dvojreťazcové

  • 23

    23. Gén má viac foriem. Konkrétnu (alternatívnu) formu génu zapisujeme:

    b. alelou

  • 24

    24. Aké sekvencie obsahujú gény baktérií?

    d. kódujúce sekvencie (exóny)

  • 25

    25. Prokaryotické organizmy nemajú typické jadro. Ich genetickÜ materiál je tvorenÜ:

    b. prokaryotickÜm chromozómom (nukleoidom)

  • 26

    26. Fenotyp je:

    c. súbor všetkÜch znakov organizmu

  • 27

    27. Čo rozumieme pod pojmom alela?

    b. alternatívnu formu génu

  • 28

    28. KaşdÜ gén je v príslušnom genotype eukaryotického organizmu zastúpenÜ:

    a. jednÜm alelovÜm párom (dvomi alelami)

  • 29

    29. Molekula DNA obsahuie po replikácii vşdy jeden pÎvodnÜ (materskÜ) reťazec a druhÜ novosyntetizovanÜ (dcérsky) reťazec. TakÜto spÎsob replikácie sa nazÜva:

    b. semikonzervatívny

  • 30

    30. Ako sa vo všeobecnosti nazÜva enzÜm, ktorÜ zabezpečuje syntézu DNA?

    d. DNA polymeráza

  • 31

    31. Čo je podstatou ústrednej dogmy molekulovej biológie?

    b. prenos genetickej informácie sa uskutočňuje jednÜm smerom

  • 32

    32. Informácia o poradí aminokyselín v bielkovinách je uloşená:

    c. v primárnej štruktúre DNA

  • 33

    33. Ako sa sa nazÜva prepis genetickej informácie z molekuly DNA do mRNA?

    d. transkripcia

  • 34

    34. PrvÜm stupňom realizácie (expresie) génu je transkripcia (prepis). AkÜ počet reÅ¥azcov sa prepisuje?

    a. len jeden reťazec DNA

  • 35

    35. Pre eukaryotické organizmy je charakteristické, şe vÀčšina molekúl mRNA sa syntetizuje:

    c. v jadre

  • 36

    36. Preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselin sa inÜm slovom nazÜva:

    c. translácia

  • 37

    37. Proces translácie (prekladu) genetickej informácie sa u eukaryontov uskutočňuje:

    b. na ribozómoch v cytoplazme

  • 38

    38. U baktérií je transkripcia génov regulovaná v rámci:

    b. operónu

  • 39

    39. Pre prokaryotické organizmy je charakteristické, şe:

    b. nemajú typické jadro

  • 40

    40. Do akej molekuly sa prepisujú štruktúrne gény operónu prokaryotickÜch organizmov?

    c. do jednej molekuly mRNA

  • 41

    41. EnzÜmy potrebné pre štiepenie laktózy sú vÜsledkom expresie štruktúrnych génov určitého typu operónu. Ako sa tento operón nazÜva?

    d. laktózovÜ operón E. coli

  • 42

    42. Kruhové molekuly DNA, ktoré sa replikujú nezávisle od chromozómu baktérie sa nazÜvajú:

    b. plazmidy

  • 43

    43. Ktoré procesy zahŕňa realizácia genetickej informácie (expresia génov)?

    b. transkripcie a translácie

  • 44

    44. Pri syntéze bielkovín (translácii) eukaryotickÜch organizmov sa uskutočňuje:

    d. prechod molekúl mRNA z jadra do cytoplazmy

  • 45

    45. Ribozóm je v čase proteosyntézy tvorenÜ:

    b. dvoma podjednotkami (malou a veÄŸkou)

  • 46

    46. V novovytváranom polypeptidovom reťazci je poradie aminokyselín určené:

    a. poradím kodónov v mRNA

  • 47

    47. Jednovláknová molekula RNA, ktorá má typickÜ tvar ďatelinového listu je:

    c. tRNA

  • 48

    48. Čo podmieňuje iniciačnÜ kodón AUG, ktorÜ kóduje aminokyselinu metionín?

    b. začiatok translácie genetickej informácie

  • 49

    49. Terminačné (STOP) kodóny UAA, UAG, UGA označujú:

    a. ukončenie translácie

  • 50

    50. V eukaryotickej bunke zohráva pri transporte bielkovín dÎleşitú úlohu:

    d. Golgiho aparát a endoplazmatické retikulum

  • 51

    51. Jedinca, ktorÜ má pre určitÜ znak rovnaké alely na homologickÜch chromozómoch ( len dominantné alebo len recesívne) nazÜvame:

    c. homozygotom

  • 52

    52. Dominantného homozygota zapisujeme v podobe genotypu:

    c. AA

  • 53

    53. Heterozygotom nazÜvame jedinca, ktorÜ má pre určitÜ znak:

    c. rÎzne alely (dominantnú a recesívnu) na homologickÜch chromozómoch

  • 54

    54. Ako homologické páry chromozómov sa vo všeobecnosti označujú:

    a. chromozómové páry s rovnakÜmi génmi

  • 55

    55. Miesto (lokalizácia) na chromozóme, na ktorom sa nachádza gén je nazÜvané:

    b. lokus

  • 56

    56. KaşdÜ eukaryotickÜ chromozóm obsahuje:

    d. jednu lineárnu molekulu DNA

  • 57

    57. Haploidná sada (n) chromozómov eukaryotickÜch organizmov je charakteristická pre bunky:

    b. pohlavné

  • 58

    58. Počet chromozómov v somatickej (telovej) bunke eukaryotického organizmu je:

    b. diploidnÜ

  • 59

    59. Baktérie patria medzi:

    a. haploidné organizmy

  • 60

    60. Podğa organizácie genetického materiálu sa bunky delia na:

    b. prokaryotické a eukaryotické

  • 61

    61. Čo je základom bunkového delenia?

    c. delenie jadra

  • 62

    62. Špiralizácia chromozómov je najzreteğnejšia v nasledovnom štádiu mitotického delenia:

    c. v metafáze

  • 63

    63. V ktorom štádiu nepriameho delenia bunky (mitózy) mÎşeme dobre rozlíšiť a spočítať chromozómy?

    a. v metafáze

  • 64

    64. Chromatín, ktorÜ je geneticky aktívny je:

    c. dešpiralizovanÜ

  • 65

    65. V interfáze bunkového cyklu sa uskutočňujú:

    b. metabolické procesy

  • 66

    66. Replikácia DNA (syntéza DNA) sa v eukaryotickej bunke uskutočňuje:

    b. v S fáze interfázy bunkového cyklu

  • 67

    67. Syntéza DNA v bunkách bakterií sa uskutočňuje:

    c. počas celého bunkového cyklu

  • 68

    68. Chromozóm, ktorÜ pozorujeme v metafáze mitózy pozostáva z:

    c. dvoch pozdĺşnych chromatid spojenÜch centromérou

  • 69

    69. Podğa umiestnenia centroméry rozoznávame nasledovné typy chromozómov:

    d. rovnoramenné a nerovnoramenné

  • 70

    70. Súbor chromozómov jednej somatickej bunky, ktoré sú zoradené podğa velkosti, tvaru a medzinárodne platnÜch kritérií sa nazÜva:

    d. karyotyp

  • 71

    71. Uveďte, ktoré typy buniek sa veğmi často pouşívajú na štúdium karyotypu človeka:

    c. krvné bunky (Iymfocyty)

  • 72

    72. Zoradenie chromozómov do karyotypu sa v humánnej medicíne často vyuşíva v oblasti:

    a. lekárskej cytogenetiky

  • 73

    73. V humánnej medicíne umoşňuje prenatálne vyÅ¡etrenie chromozómov v bunkách ÄŸudskÜch plodov:

    b. diagnostiku mnohÜch dedičnÜch chorÎb

  • 74

    74. Mitóza sa inÜmi slovami nazÜva aj:

    d. nepriame bunkové delenie

  • 75

    75. Genotypovo rovnaké bunky, ktoré vznikli z jednej jedinej rodičovskej bunky tvoria:

    c. klon

  • 76

    76. Počas mitózy vznikajú bunky s charakteristickÜm počtom chromozómov. Tento počet nazÜvame:

    a. diploidnÜ

  • 77

    77. Typ bunkového delenia pri ktorom vznikajú pohlavné bunky (gaméty) je:

    d. meióza

  • 78

    78. Počas ktorej fázy redukčného meiotického delenia (meiózy I) sa utvárajú bivalenty?

    a. počas profázy I

  • 79

    79. GenetickÜm dÎsledkom procesu crossing-overu (prekríşenia), ktorÜ sa mÎşe uskutočniť v profáze meiózy I (v profáze redukčného delenia) je vznik:

    a. rekombinácií genetického materiálu

  • 80

    80. K procesu crossing-overu (prekríşeniu chromatid homologickÜch chromozómov) dochádza v:

    a. profáze I redukčného delenia (meiózy I)

  • 81

    81. Homologické chromozómy sa rozchádzajú k protiğahlÜm pólom bunky:

    b. v anafáze I počas prvého meiotického delenia

  • 82

    82. Ovocná muška (Drosophila melanogaster) má v diploidnej bunke 8 chromozómov. AkÜ počet chromozómov má haploidné vajíčko alebo spermia?

    c. 4

  • 83

    83. ZakladateÄŸom klasickej genetiky je:

    b. Mendel

  • 84

    84. Ak jedna alela v genotype prevláda nad druhou, jedná sa o vzťah:

    d. úplnej dominancie

  • 85

    85. Za základnú metódu štúdia mendelovskej dedičnosti je povaşované:

    c. kríşenie (hybridizácia)

  • 86

    86. Prvá filiálna generácia (F1) bude uniformná (jednotná) ak sú obaja rodičia:

    a. homozygotní (dominantnÜ a recesívny homozygot pre rovnakÜ znak)

  • 87

    87. DruhÜ Mendelov zákon pojednáva o nasledovnÜch princípoch:

    c. princíp segregácie alel a ich kombinácie v F2 generácii

  • 88

    89. Za predpokladu úplnej dominancie bude fenotypovÜ prejav znaku u jedinca heterozygotného genotypu podmienenÜ:

    d. prítomnosťou dominantnej alely

  • 89

    90. Červená farba (C) je dominantná nad bielou (c). Akú farbu kvetov budú maÅ¥ rastliny F2 generácie, ak budeme kríşiÅ¥ dve červené rastliny F1 generácie, ktoré sú heterozygotného genotypu (Cc x Cc)? Predpokladom je úplná dominancia.

    b. tri štvrtiny budú červené a štvrtina kvetov bude biela

  • 90

    91. Fialová farba kvetov hrachu je úplne dominantná nad bielou farbou kvetov. AkÜ bude fenotypovÜ štiepny pomer v F2 generácii po kríşení dvoch fialovÜch heterozygotnÜch rastlín?

    b. 3:1

  • 91

    88. Zákon o voğnej kombinovateğnosti alel rÎznych alelovÜch párov je nazyvanÜ:

    b. tretí Mendelov zákon

  • 92

    92. V akom prípade hovoríme o dihybridizme? V prípade, şe sledujeme:

    c. dedičnosť dvoch párov alel (dvoch znakov)

  • 93

    93. O nezávislej kombinovateğnosti alel hovoríme ak:

    a. leşia alely génov na rÎznych chromozómoch

  • 94

    94 Z kríşenia dvoch čistÜch linií AABB X aabb vznikne v F1 generácii genotyp:

    d. AaBb

  • 95

    95. Uveďte, ktoré z uvedenÜch kríşení je kríşením dihybrida s dihybridom:

    c. AaBb x AaBb

  • 96

    96. Predpokladajme, şe alely génov A a B leşia na rÎznych chromozómoch (sú nezávisle, voğne kombinovateğné). Koğko typov gamét utvorí dihybrid (AaBb) ?

    c. 4

  • 97

    97. AkÜ typ gamet tvorí dvojnásobne homozygotnÜ jedinec genotypu AABB?

    c. AB

  • 98

    98. Ak uvaşujeme, şe sa alely génu A a génu B nezávisle kombinujú, tak gaméty 4 typov AB, aB, Ab, ab, tvorí jedinec nasledujúceho genotypu:

    a. AaBb

  • 99

    99. Podğa tretieho Mendelovho zákona mÎşeme kríşením dvoch dihybridov AaBb získať tzv. šğachtiteğské novinky. Sğachtiteğské novinky predstavujú:

    a. nové kombinácie alel v sledovanÜch lokusoch

  • 100

    100. Akej farby a tvaru budú semená hrachu po kríşení dvoch čistÜch línií rodičov genotypov AABB x aabb? Predpokladáme, ÅŸe ÅŸltú farbu semien hrachu podmieňuje dominantná alela (A), zelenú farbu hrachu recesívna alela (a). GuÄŸatÜ tvar semien podmieňuje dominantná alela (B), vráskavÜ tvar semien recesívna alela (b).

    d. şlté a guğaté

  • Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    ナヌザ名非公開 · 142問 · 2幎前

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    Biológia otázky 2. časÅ¥ 🀔

    142問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    ナヌザ名非公開 · 247問 · 1幎前

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    Biológia otázky 1. časÅ¥ 😮‍💚

    247問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 4. časť 😎

    Biológia otázky 4. časť 😎

    ナヌザ名非公開 · 172問 · 2幎前

    Biológia otázky 4. časť 😎

    Biológia otázky 4. časť 😎

    172問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    ナヌザ名非公開 · 157問 · 2幎前

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    Biológia 6. časÅ¥ 201-376 🥞

    157問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    Biológia otázky 3. časť 😩

    Biológia otázky 3. časť 😩

    ナヌザ名非公開 · 186問 · 2幎前

    Biológia otázky 3. časť 😩

    Biológia otázky 3. časť 😩

    186問 • 2幎前
    ナヌザ名非公開

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    ナヌザ名非公開 · 188問 · 1幎前

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    6. časÅ¥ 0-200 🀥

    188問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    1. 1-100

    1. 1-100

    ナヌザ名非公開 · 91問 · 1幎前

    1. 1-100

    1. 1-100

    91問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    2. 101-200

    2. 101-200

    ナヌザ名非公開 · 71問 · 1幎前

    2. 101-200

    2. 101-200

    71問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    3. 201-300

    3. 201-300

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    3. 201-300

    3. 201-300

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    4. 300-400

    4. 300-400

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    4. 300-400

    4. 300-400

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    5. 401-500

    5. 401-500

    ナヌザ名非公開 · 60問 · 1幎前

    5. 401-500

    5. 401-500

    60問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    6. 500-600

    6. 500-600

    ナヌザ名非公開 · 71問 · 1幎前

    6. 500-600

    6. 500-600

    71問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    7. 600-700

    7. 600-700

    ナヌザ名非公開 · 72問 · 1幎前

    7. 600-700

    7. 600-700

    72問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    8. 700-800

    8. 700-800

    ナヌザ名非公開 · 68問 · 1幎前

    8. 700-800

    8. 700-800

    68問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    9. 800-900

    9. 800-900

    ナヌザ名非公開 · 96問 · 1幎前

    9. 800-900

    9. 800-900

    96問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    10. 900-1000

    10. 900-1000

    ナヌザ名非公開 · 50問 · 1幎前

    10. 900-1000

    10. 900-1000

    50問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    11. 1000-1100

    11. 1000-1100

    ナヌザ名非公開 · 60問 · 1幎前

    11. 1000-1100

    11. 1000-1100

    60問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    12. 1100-1200

    12. 1100-1200

    ナヌザ名非公開 · 68問 · 1幎前

    12. 1100-1200

    12. 1100-1200

    68問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    Test A

    Test A

    ナヌザ名非公開 · 50問 · 1幎前

    Test A

    Test A

    50問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    1. To čo viem najslabšie

    1. To čo viem najslabšie

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    1. To čo viem najslabšie

    1. To čo viem najslabšie

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    to co mi ide najmenej

    to co mi ide najmenej

    ナヌザ名非公開 · 103問 · 1幎前

    to co mi ide najmenej

    to co mi ide najmenej

    103問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    2. to co viem najslabšie

    2. to co viem najslabšie

    ナヌザ名非公開 · 100問 · 1幎前

    2. to co viem najslabšie

    2. to co viem najslabšie

    100問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    3. co ide najmenej

    3. co ide najmenej

    ナヌザ名非公開 · 93問 · 1幎前

    3. co ide najmenej

    3. co ide najmenej

    93問 • 1幎前
    ナヌザ名非公開

    問題䞀芧

  • 1

    1. Genetika je:

    d. veda o dedičnosti a premenlivosti şivÜch organizmov

  • 2

    2. Jednou zo základnÜch vlastností şivÜch organizmov, ktorá zabezpečuje podobnosť medzi rodičmi a potomkami je:

    b. dedičnosť

  • 3

    3. Nositeğmi genetickej informácie sú:

    b. nukleové kyseliny

  • 4

    4. Za základné stavebné jednotky nukleovÜch kyselín sa povaşujú:

    c. nukleotidy

  • 5

    5. Pre vÀčšinu prokaryotickÜch a eukaryotickÜch organizmov je základnÜm genetickÜm materiálom:

    a. DNA

  • 6

    6. Nukleotid ako základnÜ stavebnÜ prvok nukleovÜch kyselín pozostáva z:

    b. dusikatej bázy, pentózy (cukru) a zvyšku kyseliny fosforečnej

  • 7

    7. Názov genetika pochádza z latinského slova genus (rod). Toto pomenovanie zaviedol:

    c. v dvadsiatim storočí (1906) britskÜ bádateğ William Bateson

  • 8

    8. Základná funkčná jednotka dedičnosti je gén. Gén je definovanÜ ako:

    d. úsek molekuly DNA, ktorÜ nesie genetickú informáciu pre biologickú vlastnosť alebo funkciu

  • 9

    9. Za základnú funkčnú jednotku dedičnosti je v súčasnosti povaşovanÜ:

    b. gén

  • 10

    10. KaşdÜ gén je v genotype jedinca zastúpenÜ:

    a. dvoma alelami (jednÜm alelovÜm párom)

  • 11

    11. Alternatívna forma génu sa nazÜva:

    d. alela

  • 12

    12. Genóm sa zvyčajne definuje ako:

    a. súbor génov v jadre pohlavnej bunky

  • 13

    13. Pod pojmom genotyp rozumieme:

    b. súbor všetkÜch génov (alel) bunky daného organizmu

  • 14

    14. V bunkách eukaryotov je genetickÜ materiál organizovanÜ:

    d. v chromozómoch

  • 15

    15. AkÜ počet chromozómov má eukaryotická somatická bunka?

    c. diplodnÜ počet chromozómov

  • 16

    16. SpÎsob, ktorÜm je genetická informácia zapísaná v DNA sa nazÜva genetickÜ kód. GenetickÜ kód je tvorenÜ systémom:

    a. trojíc nukleotidov (tripletov)

  • 17

    17. Základnou jednotkou genetického kódu mediátorovej RNA (mRNA) je:

    c. kodón

  • 18

    18. Kodón je umiestnenÜ na:

    b. molekule mRNA

  • 19

    19. Kodóny UAA, UAG, UGA sa nazÜvajú:

    d. terminačné (stop) kodóny

  • 20

    20. V niektorÜch prípadoch platí, şe viac kodónov kóduje jednu aminokyselinu. Znamená to, şe genetickÜ kód je:

    c . degenerovanÜ

  • 21

    21. Čím sa vyznačuje genetickÜ kód mitochondriovej DNA?

    c. je univerzálny, ale s odchÜlkami čítania niektorÜch kodónov

  • 22

    22. Molekuly DNA mitochondrií a plastidov sa vyznačujú tÜm, şe sú:

    c. kruhové dvojreťazcové

  • 23

    23. Gén má viac foriem. Konkrétnu (alternatívnu) formu génu zapisujeme:

    b. alelou

  • 24

    24. Aké sekvencie obsahujú gény baktérií?

    d. kódujúce sekvencie (exóny)

  • 25

    25. Prokaryotické organizmy nemajú typické jadro. Ich genetickÜ materiál je tvorenÜ:

    b. prokaryotickÜm chromozómom (nukleoidom)

  • 26

    26. Fenotyp je:

    c. súbor všetkÜch znakov organizmu

  • 27

    27. Čo rozumieme pod pojmom alela?

    b. alternatívnu formu génu

  • 28

    28. KaşdÜ gén je v príslušnom genotype eukaryotického organizmu zastúpenÜ:

    a. jednÜm alelovÜm párom (dvomi alelami)

  • 29

    29. Molekula DNA obsahuie po replikácii vşdy jeden pÎvodnÜ (materskÜ) reťazec a druhÜ novosyntetizovanÜ (dcérsky) reťazec. TakÜto spÎsob replikácie sa nazÜva:

    b. semikonzervatívny

  • 30

    30. Ako sa vo všeobecnosti nazÜva enzÜm, ktorÜ zabezpečuje syntézu DNA?

    d. DNA polymeráza

  • 31

    31. Čo je podstatou ústrednej dogmy molekulovej biológie?

    b. prenos genetickej informácie sa uskutočňuje jednÜm smerom

  • 32

    32. Informácia o poradí aminokyselín v bielkovinách je uloşená:

    c. v primárnej štruktúre DNA

  • 33

    33. Ako sa sa nazÜva prepis genetickej informácie z molekuly DNA do mRNA?

    d. transkripcia

  • 34

    34. PrvÜm stupňom realizácie (expresie) génu je transkripcia (prepis). AkÜ počet reÅ¥azcov sa prepisuje?

    a. len jeden reťazec DNA

  • 35

    35. Pre eukaryotické organizmy je charakteristické, şe vÀčšina molekúl mRNA sa syntetizuje:

    c. v jadre

  • 36

    36. Preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselin sa inÜm slovom nazÜva:

    c. translácia

  • 37

    37. Proces translácie (prekladu) genetickej informácie sa u eukaryontov uskutočňuje:

    b. na ribozómoch v cytoplazme

  • 38

    38. U baktérií je transkripcia génov regulovaná v rámci:

    b. operónu

  • 39

    39. Pre prokaryotické organizmy je charakteristické, şe:

    b. nemajú typické jadro

  • 40

    40. Do akej molekuly sa prepisujú štruktúrne gény operónu prokaryotickÜch organizmov?

    c. do jednej molekuly mRNA

  • 41

    41. EnzÜmy potrebné pre štiepenie laktózy sú vÜsledkom expresie štruktúrnych génov určitého typu operónu. Ako sa tento operón nazÜva?

    d. laktózovÜ operón E. coli

  • 42

    42. Kruhové molekuly DNA, ktoré sa replikujú nezávisle od chromozómu baktérie sa nazÜvajú:

    b. plazmidy

  • 43

    43. Ktoré procesy zahŕňa realizácia genetickej informácie (expresia génov)?

    b. transkripcie a translácie

  • 44

    44. Pri syntéze bielkovín (translácii) eukaryotickÜch organizmov sa uskutočňuje:

    d. prechod molekúl mRNA z jadra do cytoplazmy

  • 45

    45. Ribozóm je v čase proteosyntézy tvorenÜ:

    b. dvoma podjednotkami (malou a veÄŸkou)

  • 46

    46. V novovytváranom polypeptidovom reťazci je poradie aminokyselín určené:

    a. poradím kodónov v mRNA

  • 47

    47. Jednovláknová molekula RNA, ktorá má typickÜ tvar ďatelinového listu je:

    c. tRNA

  • 48

    48. Čo podmieňuje iniciačnÜ kodón AUG, ktorÜ kóduje aminokyselinu metionín?

    b. začiatok translácie genetickej informácie

  • 49

    49. Terminačné (STOP) kodóny UAA, UAG, UGA označujú:

    a. ukončenie translácie

  • 50

    50. V eukaryotickej bunke zohráva pri transporte bielkovín dÎleşitú úlohu:

    d. Golgiho aparát a endoplazmatické retikulum

  • 51

    51. Jedinca, ktorÜ má pre určitÜ znak rovnaké alely na homologickÜch chromozómoch ( len dominantné alebo len recesívne) nazÜvame:

    c. homozygotom

  • 52

    52. Dominantného homozygota zapisujeme v podobe genotypu:

    c. AA

  • 53

    53. Heterozygotom nazÜvame jedinca, ktorÜ má pre určitÜ znak:

    c. rÎzne alely (dominantnú a recesívnu) na homologickÜch chromozómoch

  • 54

    54. Ako homologické páry chromozómov sa vo všeobecnosti označujú:

    a. chromozómové páry s rovnakÜmi génmi

  • 55

    55. Miesto (lokalizácia) na chromozóme, na ktorom sa nachádza gén je nazÜvané:

    b. lokus

  • 56

    56. KaşdÜ eukaryotickÜ chromozóm obsahuje:

    d. jednu lineárnu molekulu DNA

  • 57

    57. Haploidná sada (n) chromozómov eukaryotickÜch organizmov je charakteristická pre bunky:

    b. pohlavné

  • 58

    58. Počet chromozómov v somatickej (telovej) bunke eukaryotického organizmu je:

    b. diploidnÜ

  • 59

    59. Baktérie patria medzi:

    a. haploidné organizmy

  • 60

    60. Podğa organizácie genetického materiálu sa bunky delia na:

    b. prokaryotické a eukaryotické

  • 61

    61. Čo je základom bunkového delenia?

    c. delenie jadra

  • 62

    62. Špiralizácia chromozómov je najzreteğnejšia v nasledovnom štádiu mitotického delenia:

    c. v metafáze

  • 63

    63. V ktorom štádiu nepriameho delenia bunky (mitózy) mÎşeme dobre rozlíšiť a spočítať chromozómy?

    a. v metafáze

  • 64

    64. Chromatín, ktorÜ je geneticky aktívny je:

    c. dešpiralizovanÜ

  • 65

    65. V interfáze bunkového cyklu sa uskutočňujú:

    b. metabolické procesy

  • 66

    66. Replikácia DNA (syntéza DNA) sa v eukaryotickej bunke uskutočňuje:

    b. v S fáze interfázy bunkového cyklu

  • 67

    67. Syntéza DNA v bunkách bakterií sa uskutočňuje:

    c. počas celého bunkového cyklu

  • 68

    68. Chromozóm, ktorÜ pozorujeme v metafáze mitózy pozostáva z:

    c. dvoch pozdĺşnych chromatid spojenÜch centromérou

  • 69

    69. Podğa umiestnenia centroméry rozoznávame nasledovné typy chromozómov:

    d. rovnoramenné a nerovnoramenné

  • 70

    70. Súbor chromozómov jednej somatickej bunky, ktoré sú zoradené podğa velkosti, tvaru a medzinárodne platnÜch kritérií sa nazÜva:

    d. karyotyp

  • 71

    71. Uveďte, ktoré typy buniek sa veğmi často pouşívajú na štúdium karyotypu človeka:

    c. krvné bunky (Iymfocyty)

  • 72

    72. Zoradenie chromozómov do karyotypu sa v humánnej medicíne často vyuşíva v oblasti:

    a. lekárskej cytogenetiky

  • 73

    73. V humánnej medicíne umoşňuje prenatálne vyÅ¡etrenie chromozómov v bunkách ÄŸudskÜch plodov:

    b. diagnostiku mnohÜch dedičnÜch chorÎb

  • 74

    74. Mitóza sa inÜmi slovami nazÜva aj:

    d. nepriame bunkové delenie

  • 75

    75. Genotypovo rovnaké bunky, ktoré vznikli z jednej jedinej rodičovskej bunky tvoria:

    c. klon

  • 76

    76. Počas mitózy vznikajú bunky s charakteristickÜm počtom chromozómov. Tento počet nazÜvame:

    a. diploidnÜ

  • 77

    77. Typ bunkového delenia pri ktorom vznikajú pohlavné bunky (gaméty) je:

    d. meióza

  • 78

    78. Počas ktorej fázy redukčného meiotického delenia (meiózy I) sa utvárajú bivalenty?

    a. počas profázy I

  • 79

    79. GenetickÜm dÎsledkom procesu crossing-overu (prekríşenia), ktorÜ sa mÎşe uskutočniť v profáze meiózy I (v profáze redukčného delenia) je vznik:

    a. rekombinácií genetického materiálu

  • 80

    80. K procesu crossing-overu (prekríşeniu chromatid homologickÜch chromozómov) dochádza v:

    a. profáze I redukčného delenia (meiózy I)

  • 81

    81. Homologické chromozómy sa rozchádzajú k protiğahlÜm pólom bunky:

    b. v anafáze I počas prvého meiotického delenia

  • 82

    82. Ovocná muška (Drosophila melanogaster) má v diploidnej bunke 8 chromozómov. AkÜ počet chromozómov má haploidné vajíčko alebo spermia?

    c. 4

  • 83

    83. ZakladateÄŸom klasickej genetiky je:

    b. Mendel

  • 84

    84. Ak jedna alela v genotype prevláda nad druhou, jedná sa o vzťah:

    d. úplnej dominancie

  • 85

    85. Za základnú metódu štúdia mendelovskej dedičnosti je povaşované:

    c. kríşenie (hybridizácia)

  • 86

    86. Prvá filiálna generácia (F1) bude uniformná (jednotná) ak sú obaja rodičia:

    a. homozygotní (dominantnÜ a recesívny homozygot pre rovnakÜ znak)

  • 87

    87. DruhÜ Mendelov zákon pojednáva o nasledovnÜch princípoch:

    c. princíp segregácie alel a ich kombinácie v F2 generácii

  • 88

    89. Za predpokladu úplnej dominancie bude fenotypovÜ prejav znaku u jedinca heterozygotného genotypu podmienenÜ:

    d. prítomnosťou dominantnej alely

  • 89

    90. Červená farba (C) je dominantná nad bielou (c). Akú farbu kvetov budú maÅ¥ rastliny F2 generácie, ak budeme kríşiÅ¥ dve červené rastliny F1 generácie, ktoré sú heterozygotného genotypu (Cc x Cc)? Predpokladom je úplná dominancia.

    b. tri štvrtiny budú červené a štvrtina kvetov bude biela

  • 90

    91. Fialová farba kvetov hrachu je úplne dominantná nad bielou farbou kvetov. AkÜ bude fenotypovÜ štiepny pomer v F2 generácii po kríşení dvoch fialovÜch heterozygotnÜch rastlín?

    b. 3:1

  • 91

    88. Zákon o voğnej kombinovateğnosti alel rÎznych alelovÜch párov je nazyvanÜ:

    b. tretí Mendelov zákon

  • 92

    92. V akom prípade hovoríme o dihybridizme? V prípade, şe sledujeme:

    c. dedičnosť dvoch párov alel (dvoch znakov)

  • 93

    93. O nezávislej kombinovateğnosti alel hovoríme ak:

    a. leşia alely génov na rÎznych chromozómoch

  • 94

    94 Z kríşenia dvoch čistÜch linií AABB X aabb vznikne v F1 generácii genotyp:

    d. AaBb

  • 95

    95. Uveďte, ktoré z uvedenÜch kríşení je kríşením dihybrida s dihybridom:

    c. AaBb x AaBb

  • 96

    96. Predpokladajme, şe alely génov A a B leşia na rÎznych chromozómoch (sú nezávisle, voğne kombinovateğné). Koğko typov gamét utvorí dihybrid (AaBb) ?

    c. 4

  • 97

    97. AkÜ typ gamet tvorí dvojnásobne homozygotnÜ jedinec genotypu AABB?

    c. AB

  • 98

    98. Ak uvaşujeme, şe sa alely génu A a génu B nezávisle kombinujú, tak gaméty 4 typov AB, aB, Ab, ab, tvorí jedinec nasledujúceho genotypu:

    a. AaBb

  • 99

    99. Podğa tretieho Mendelovho zákona mÎşeme kríşením dvoch dihybridov AaBb získať tzv. šğachtiteğské novinky. Sğachtiteğské novinky predstavujú:

    a. nové kombinácie alel v sledovanÜch lokusoch

  • 100

    100. Akej farby a tvaru budú semená hrachu po kríşení dvoch čistÜch línií rodičov genotypov AABB x aabb? Predpokladáme, ÅŸe ÅŸltú farbu semien hrachu podmieňuje dominantná alela (A), zelenú farbu hrachu recesívna alela (a). GuÄŸatÜ tvar semien podmieňuje dominantná alela (B), vráskavÜ tvar semien recesívna alela (b).

    d. şlté a guğaté