251-300

patria k zakladnym makromol latkam zivych sustav, vznikaju spajankm nukleotidov, vzdy obsahuju patuhlikaty cukor, nesu gen info alebo sa podielaju na jej realizacii

cytozinom

gca gta

pocas vnutromaternicoveho vyvinu, pocas embryonalneho vyvinu, pocas prenatalneho obdobia

A s genotypom A0 ak je otec homizygot, 0 s genotypom 00 ak je otec heterozygot, A alebo 0 ak je otec heterozygot

sa nemenia jednotlive geny, sa meni pocet jednotlivych chromozomov a sad, pozorujeme ako polyploidiu a aneuploidiu, sa meni pocet chz v bunke, euk bunka ma viac alebo menej chz ako 2n

veda o dedicnosti a premenlivosti zivych organizmov, samostatna bio veda

vyše 100

XdX XY, matka prenasacka otec nema vlohu pre daltonizmus

1:1, 50%:50%

monohybridizmus

priprava podkladov pre geneticku prevenciu, stanovenie predpokladu dalsieho vyskytu danej dedicnej choroby alebo chyby v rodine, stanovenie rizika postihnutia dalsieho dietata vaznou dedicnou chorobou alebo chybou, priprava vedecky podlozenych info pre rozhodovanie o dalsom osude gravidity v pripadoch ak riziko postihnutia dietat prekracuje 10%, prenatalne urcenie pohlavia dietata v rodkne kde sa vyskytlo alebo sa da predpikladatgonozomalne recesivne och

recesivne viazany na gonozom X, recesivne viazany na pohl chz X, recesivne viazany na heterochromozom X

autozomovo recesivne, recesivne vloha je na somatickom chz

aabb, aabbcc, bbcc, cc

homozygotne A brz ohladu na genotyp matky, AB bez ohladu na genotyp matky, B ak je matka heterozygot

muzske pohlavie u ludi, muzske pohlavie u cloveka, samicie pohlavie u vtakov

3:1, 75%:25%

hybridizacia, krizenie, vyber jedincov s pozadovanymi znakmi

osobitny pripad meuplnej dominancie pri kt sa obidve alely prejavuju vo fenotype heterozygota rovnakou mierou, jav kedy su dve alely v pare rozne ale znak je jeden a podielaju sa na nom rovnakou mierou

25%, s rovnakou ako syna daltonika, s rovnakou ako dceru prenasacku

homozygotne A, hokozygotne B, kodominantne AB

castejsie u muzov, u muzov kt matka je prenasacka, u synov prenasaciek hemofilie

vsetko potomstvo v 1. filialne gen jr rovnake, vsetci potomkoia su heterozygoti a genotypovo a fenotypovo sa neodlišuju, vsetci hybridi v 1.filialnej gen su heterozygoti, vsetci hybridi v 1.filialnej gen su pri uplnej dom fenotypovo zhodni s jednym s rodicov, vsetci hybridi v 1.filialnej gen pri neuplnej dom nie su fenotypovo zhodni ani s jednym s rodicov

genom, genotyp u jednobunkovcov

nukl kys, dna

AAbb, CCdd, DDee

mutacie kt zasahuju jednotlive geny, chz a chz sady, genove chromozomove gonomove, indukovane spontanne

homozygotne 0 a hlmozygotne 0, homo 0 a hetero A, homo 0 a hetero B, hetero A a hetoero B, hetero B a hetero B

Aa aa, AaBb aabb

75%, 0,75

odlisny od BB, odlisny od bb, odlisny od BB aj od bb

AABB, AABBCC, AA

su cinitele vyvolavajuce vznik mutacii v bunke, sa podielaju na vzniku kndukovanych mutacii, su fyz povahy ionizujuce ziarenie, su chem povahy yperit a kofein

menia jednotlive geny, menia poradie alebo pocet nukleotidov, dochadza pri nich napr k strate jedneho alebo niekolkych nukleotidov, dochadza pri nich napr k zaradeniu nadpocetneho nukleotidu alebo niekolkych nukleotidov, dochadza pri nich napr k zamene jedneho nukleotidu za nérirodzeny nukleotid

22 parov, 44, parny pocet

sa ohnacuju X a Y, som bunka vzdy obsahuje chz X, sa v gametach vyskytuu len po jednom, kombinacia YY neexistuje, sa nachadzaju v normalnych gametach len po jednom

ano, ano ak syn dostane od matky zdravy X chz

homo B s pravdepodobnostou 25%, hetero B s pravdepodobnostou 50%, homo 0 s pravdepodobnostou 25%, B s pravdepodobnostou 75%

A s pravdepodobnostou 50, 0 s pravdepodobnostou 0, B s pravdepodobnostou 50, AB s prsvdepodobnostou 0

dedicna molekulova choroba, dedicne autozomalne recesivne och, och pri kt chyba jeden z enzymov pre odburavanie galaktozy, dedicne och kde jedna mutovana alela ka pleiotropny ucinok

siedmych, A az G

hetero A s pravdepodobnostou 25, hetero B s prevdepodobnostou 25, AB s oravdepodobnostou 25, 0 s pravdepodobnostou 25

subor vsetkych kvalitativnych a kvantitativnych znakov ziveho org, subor vsetkych znako ziveho org kt su vlastn evyjadrenim genotypu a prostrdia

zhodny s AA, rovnaky ako dom homozygot

ano s pravdepodobnostou 100, vsetky deti musia byt farboslepe

cista linia ak vznikli pohl rozmnozovanim, inbredna linia ak vznikli pohl rozmnoozvanim, klon kt vznikol nepohl rozmnozovanim

a s pravdepodobnostou 75, homo a s pravdepodobnostou 25, hetero a s pravdepodobnostou 50, homo 0 s pravdepodobnostou 25