170-250

proces bunk delenia kt sa vo vhodnych podmienkach opakuje, cyklicky sa opakujuce delenie buniek

delice vretienko sa rozpadava, chz sa opat menia na dlhe vlakna, vytvoria sa nove jadrove obaly, obnovuje sa štruktura jadier, prebieha cytokineza

bunky s hapl poctom chz, pohl bunky, gamety

bunky receptorov, epitelove bunky pokozky, nervove bunky

je tvorena mikrotubulaˇi, je tvorena mikrofilamentami a mikrotubulami, je tvorena mikrofilamentami, tvori dynamicku kostru bunky, umoznuje aktivnu lokomociu niekt buniek

zdvojenie dna, replikacia dna, synteticka faza bunk cyklu

g1, interfaze

je odlisne od zlozenia plazm membrany, u rastlin obsahuje celulozu, u buniek drevnatych rastlin obsahuje lignin, u špecializovanych buniek moze obs bielkoviny soli a vosky

typ spojenia rastl buniek, spojenie plazm membran susednych buniek, struktury kt ulahcuju prechod ltok medzi bunkami prispievajuce k mechanickej sudrznosti pletiva

sa nachadzaju v cytoplazme, su bunk organely zlozene z bielkovkn a rna

parny, rovnaky, jeden X a druhy je X alebo Y

raz, raz s jednou replikaciou Dna, ma dve rovnocenne dcerske bunky, v m faze bunk cyklu

obsahuje viac bielkovin ako sacharidov, obsahuje viac sacharidov ako lipidov, obsahuje hlavne vodu, v rovnakom pomere su mineralne latky a nukl kys

g1 30-40%, s 30-50%, g2 10-20%, m 5-10%

male mechuriky tvorene z biomembrany, organely živ buniek, struktury kt obsahuju trav enzymy, struktury kt rozkladaju nepotrebne latky

biciky, ribozomy, jadierko, deliace vretienko, chz, centriola

nachadzaju sa v cytoplazme, podielaju sa na vystavbe drsneho er, nie su tvorene biomembranou, su bunk organely zlozene z burlkovin a dna

monosacharidy fruktoza, monosacharidy sacharoza, disacharidy glukoza, polysacharidy škrob

v g1 prebiehaju symteticke procesy je tu hlavny kontrolny uzol, v s prebieha zdvojenie jadrovych chz, g2 pribudaju bunk štruktury a pripravuje sa rozdelenie jadra, v m sa jadro rozdeli na dve dcerske jadra a zvycajne aj bunka na dve dcerske bunky

s faza, g1, g2, centrofaza

guanin s cytozinom, tymin s adeninom, cytozin s guaninom, adenin s tyminom

maju v hostitelskej bunke, maju nezavisle od chz

replikacia, zdvojenie

urcuje proti kt atb su bakterie rezistentne, reguluju ucinnost atb, rozhoduju o patogennosti bakterii, koduju enzymy pre rozklad niekt organickych latok, umoznuju sirenie odolnosti proti atb medzi bakteriami

nukelotid, dusikata org baza pentoza a kys fosforecna, purinova alebo pyromidinova baza pentoza a h3po4, purinova alebo pyrimidinova baza patuhlikovy cukor a h3po4

pred mitotickym delenim bunky, v syntetickej faze interfazy

mRna, mediatorovej rna, informacnej rna

technologiou vytvarania rekombinantnych molekul dna, prenoslm ludskych genov do tzv vektorovych molekul dna bakterialnych plazmidov alebo virusov, metodikou prenosu jednotlivych genov in vitro, umelym stiepenim izolovanych mol dna na samostatne geny alebo skupiny genov, zaclenovanim izolovanych genov a ich skupin do vhodnych molekul dna

molekula dna, plazmid, kys deoxyribonukleova

dva polynukleotidove retazce, dva retazšce tvorene tisickami nukleotidov

GUA UUC AUG UUG GCA GUG

je odvor kt sa zaobera vyuzivanim bio procesov vo vyrobe, umoznuje vyrobu novej gemeracie vakcin ale aj inzulinu pripadne inych hormonov

mediatorova rna, ribozomova rna, transferova rna

poradim amk v ich polypeptidovom retazci, sekvenciou amk ich retazca, ich primarnou strukturou

poradie nukleotidov v mol trna, poradie nukleotidov v mol rrna

prenos gen info ulozenej v dna do poradia amk v peptidovom retazci, prenos gen info z dna do primarnej struktury bielkoviny, pribeh transkrupcie a translacie, prepis info z dna a jej preklad do sekvencie amk bielkoviny

strukturne geny, geny pre rna, regulacne geny

kruhove molekuly dna v cytoplazme, nositelia mimojadrovrj dedicnosti u bakterii

prenos gen info z poradia nukleotidov mrna do poradia amk v peptidovom retazci, synteza bielkovin na rubozomoch s pouzitim informacie z mrna na urcenie poradia amk, preklad info z mrna do primarnej struktury bielkoviny, proces prebiehajuci na ribozomoch

caa aac ugu gcg uca uua cca

gen info pre poradie amk proteinu, info pre primarnu strukturu peptidoveho retazca, info pre sekvenciu amk bielkoviny

info urcujuca zaradenie amk do retazca peptidu, triplet susednych nukleotidov v dna alebo v mrna, trojica za sebou nasledujucich nukleotidov v dna alebo v mrna

komplementarity, doplnkovosti

prepis info z dna na rna, prepis info t dna na mrna

podla gen kodu, poradim deoxyribonukleotidov, v strukture jej molekuly

su usporiadane linearne, nasleduju za sebou, maju rozny pocet v zavisloti od velkosti plazmidu, koduju specificke nove znaky, replikuju sa samostatne

riadenim syntezy mrna, mnozstvom ribozomov, riadenim tvorbx polypeptidovych retazcov na ribozomoch

kodony, triplety nukleotidov

reguluju aktivitu inych henov, zabezpecuju organizacny poriadok celej sustavy genov, reguluju aktivitu genov v case a priestore

deoxyribonukleovej kys a bielkovkny, dna a bielkovin

dna, deoxyribonukleova kys

ze ak je na jednom retazci nukleotid s dusikovou bazou tyminom na druhom naproti nemu je adenin, ze ak je v jednom retazci purinova dusikova baza v druhom retazci naproti nej je baza pyrimidinova, ze ak je na urcitom mieste jednoho retazca nukleotid s dusikovou bazou adeninom v druhom retazci naproti nemu lezi nukleotid s tyminom, ze ak je na urcitom mieste jedneho retazca nukleotid s dusikovou bazou guaninom v druhom retazci naproti nemu lezi nuleotid cytozin

adeninom

tymin

mrna

g, c, t, a, u

v zivych sustava je ich asi 20 druhov, niekt su nepostradatelne, su napr leucin metionin a alanin, su napr kys asparagova a tyroxin, si v kazdej bielkovine v specifickom poradi

adeninom

obsahuju gen info pre autoreprodukciu niekt organel, jadrove a mimojadrove geny sa casto doplnaju pri formovani urciteho znaku, od niekt genov chloroplastovej dna priamo zavisi synteza chlorofylu v chloroplastoch, su to vzdy kruhove chz prok typu, v mitochondriach koduju strukturu oxidacnoredukcnych enzymov

prepisuje sa ako celok, je suvislym retazcom genov, nachadza sa v dna, prepisuje sa do mrna ako celok

adeninu tymin, tyminu adenin, cytozinu guanin, guaninu cytozin

5

viacerymi typmi kdonov, viacerymi typmi tripletov

je katalyzovana, energiu dodava atp, je z chem hladiska podobna synteze dna, rna sa syntetizuje napr v jadre mitochondriach v chloroplastoch, poradie nukleotidov je urcene poradim baz v jendom z vlaken dna

uracilom, tyminom, tyminom alebo uracilom

typom sacharidu, enzymom kt katalyzuje ich syntezu, primarnou strukturou, sposobim vzniku, sekundarnou strukturou, molekulovou hmotnostou

len v rna

g c, t a, c g, a u

dna sa syntetizuje v jadre len medzi dvomi deleniami bunky, dna sa syntetizuje napr v jadre v mitochondriach a v rast bunkach aj v chloroplastoch, pri tomto deji sa dodava emergia z atp a tvoria sa nukleozidtrifosfaty

prenasaju menej presne ako jadrove geny, neprenasaju tak kolordinovane a presne ako jadrove geny, prenasaju tam ze sa vyskytuju v rozmom pocte kopii

guaninom

nazyvaju proteosynteza, matricou je molekula mrna, umoznuje ju trna kt sprostredkuvava interakciu medzi mrna a amk, pred syntezou polypeptidoveho retazca sa volne amk spoja s prisluchajucimi trna, tvorba bielkovin zavisi od syntezy ribonukleovej kys