56-169

fylogeneticky staršia, pomalsie nastupujuca, u rastlin vylucnym sposobom riadenia, pritomna u vsetkych mnohobunk org

proces pri kt sa povodne rovnake bunky rozlisuju strukturou a funkciou, jav kedy dcerska bunka nie je svojimi vlastnostami totozna s materskou bunkou a genom maju rovnaky, dosledok posobeni vonkajsieho cinitela na realizaciu genetickeho zakladu bunky

fyziologia cloveka, fyziologia zivocichov, veda kt studuje funkcie jednotlivych organov zivych sustav, fyziologia rastlin

systematicke, taxonomicke

cytologia a molekularna bio, molekularna bio a genetika, cytologia a genetika, molekularna bio a cytologia

spermatozoidy, spermaticke bunky, spermie, mikrogamety

vajicka, makrogamety

v roku 1953, f.h crick, j.d watson

vznikaju na baze retazenia atomov uhlika, patria k nim bielkoviny, patria k nim nukl kys, patria k nim polysacharidy, ich pritomnost je charakteristicka pre zive sustavy

patri medzi vedy systematicke, nepatri medzi vedy vyvinove, sa deli na virologiu a bakteriologiu, studuje mikroorganizmy

bunk tkanivo organ organova sustava organizmus, bunka tkanivo organ organova sustava kedinec

kryci cylindricky, kryci dlazdicovity, resorpcny, zlazovy

pozorovanie, vedecky opis, pokus, experiment, porovnavacia metoda

zlozenie organickych latok hlvne makromolekulovych, metabolizmus, zivotne prejavy su viazane na bunku, vnimavost, rozmnozovanie, schopnost menit sa

je akumulatorom tepelnej en, je dobrym vodicom tepla, ma najvacsie merne teplo, je ucinnym rozpustadlom mnohych latok

biofyzika, ontogeneza, molekularna bio, histologia

zavislost heterotrofnych org na autotrofnych, vztah hostitel parazit, symbioza, cinnost ostatnych org v biocenoze

fruktoza

aplikovane

koordinuju priebeh rozlicnych zivotnych dunkcii, riadia priebeh rozlicnych zivotnych funkcii, minimalizuju rozdiel medzi skutocnymi a pozdovanymi hodnotami regulovanej veliciny, podliehaju zakonitostiam biokybernetiky

skrob, glykogen

anatomia, ontogeneza, biofyzika, pedagogika, paleontologia

vyuziva na ziskavanie poznatkov pozorovanie apokus, je veda o zivej prirode, skuma formy vlastnosti a vnut procesy zivych sustav, skuma vztahy zivych sustav k ich nezivemu okoliu, sa deli na vedy taxonomicke fyziologicke morfologicke a vedy o vyvoji, sa deli a vedy o vyvoji systematicke morgologicke a fyziologicke vedy

teplota, atm tlak, svetelna en, obsah biogennych prvkov, kvapalny stav vody

maju pre bunku zakladny vyznam, su stavebnou sucastou vsetkych bunk struktur, maju dolezitu ulohu pri regulacii v bunke, v niekt pripadoch su zasobov en a amk

voda 65, bielkviny 12, sacharidy 19, lipidy 8, mineralne latky 3, nukl kys 3

maju dolezitu funkciu pri regulacii dejov v bunke, maju dolezitu funkciu pri regulacii chem reakcii, su staveb sucastou vsetkych bunkovych struktur, v semennach su zasobou en a amk, maju vyznam pre chemicke oremeny vsetkych ostatnych latok

je priestorovo ohranicenou sustavou, je casovo ohranicenou sustavou, ma individualny vyvoj, jeho zivot trva od vzniku do smrti, ma ontogeneticky vyvoj, ma znaky urcujuce jeho prislusnost k niektoremu druhu

skuma stavbu tkaniv zivocichov, patri medzi vedy morfologicke, skuma stavbu pletiv rastlin

najka o virusoch, sucast mikrobio, patri k mikrobio ako systematickej bio vede

c linné

studuje balterie, patri k mikrobio ako k systematickej vede, je sucast mikrobiologie, patri k mikrobio ako k taxonomickej bio vede

rastovy osmoticky utvar

studium funkvie organov a organizmov, skumanim funkcie a riadenie cinnosti jednotlivych organov, studiom zmien fyzio funkcii kt nastavaju posobenim cinitelov vonk prostredia, skumanim zakl zivotnych prejavov

nekt bielkoviny plazm membrany kt maju schopnost specificky vizat molekuly urcitej zluc na povrch bunky a dopravit ich na vnut stranu plazm membrany, schopne menit svoj tvar alebo orientaciu v membrane

aglutinogeny, bunkova stena, slozovita vrstva (putdro), pelikula

tvori jeden chz, pozostava z jednej molekuly dna

dve chz sady, diploidny pocet chz, par pohl chz

pri nedostatku vyzivy, pri nevhodnej teplote, pri nahromadeni skodlivych latok, pri nevhodnych podmienkach vonk prostredia, v g0 faze po posobeni inhibujucich latok

prebiehaju synteticke procesy, bunka rastie, pripravuje sa replikacia jadrovej dna, nachadza sa tu hl kontrolny uzol

latky v bunke kt inaktivny enzym aktivuju

mitochondrie, er, gs, plastidy, vakuoly, er, gs, plastidy vakuoly mitochondrie, vakuoly lyzozomy chloroplasty mitochondrie er

dvoch vrstiev molekul fosfolipidov a molrkul bielkovin, fosfolipidovej dvojvrstvy do kt su ponorene molekuly bielkovin

zoraduju do centr roviny, zoraduju do rovnikovej roviny, pozdlzne rozdelia na dve chm

z dvoch, z dvoch vonk obalu a vnut zvrasnenej

ribozomy, er, centriola, mitochodnrie

kruhovy, ako prok chz

mitoza

rozdielu konc latky v bunke a v jej okoli, konc spadu, konc gradientu

v tkanivovych kulturach, in vitro

su male mechuriky z biomembrany, obsahuju trav enzymy, obsahuju enzymy schopne stiepit niekt latky, su stalou membr organelou euk ziv buniek, ich enzymy rozkladaju nikt latky prijate do buniek

profaza, metafaza, anafaza, telofaza

profaze, v prvej

haploidne, gamety

trvanie bunkoveho cyklu kt je rozlicne bunky rozdielne, dana geneticky, cas interval medzi dvomi g1 fazami

chitin, celulozu, lignin, soli a vosky

v jadrovom obale euk buniek

meioza, redukcne delenie

60-90% vody, v susine 1-10% anorg latok, z org latok najcastejsie bielkovkny, v susine je viac latok org ako anorg

v jadre, v jadrovych chz, v chloroplastoch, v plazmidoch, v cytoplazme, v mitochondriach

polopriepustna, semipermeabilna, strukturou kt oddeluje bunku od okolia

proteosynteza

bunk metabolizmus, tok energie, tok informacii, rozmnozovanie

cytoplazem, bunk jadre, chloroplastoch, mitochondriach

cytollazmu, bunk povrchy, jadro

nadorove, rakovinove

mitoza, cytokineza, nepriame delenie

fagocytoza

chemicku

tok informscii

huby radtliny zivocichy, jednobunk a mnohobunk zivocichy, nizsie a vyssie rast

maju velkost niekolko desiatok nanometrov, su zlozene z ribonukleovej kys a cukrov, u prik buniek su mensie ako u euk

celulozu, skrob

z telovej bunky, zo som bunky

v plazmidoch, v kruhovych molekulach dna ulozenych v cytoplazme

centrioly, vlakienok del vretienka

do bimolekularnej vrstvy v kt su vclenene molekuly bielkovin, do dvoch vrstiev

na ribozomoch, na ribozomoch cytoplazme, na ribozomoch pripojenych na er

ano, v mitochondriach, v chloroplastoch

riadenie syntezy enzymov, rovnovaha enzymatickych reakcii, zmena struktury molekuly enzymu

vedo kt skuma prislusne javy na urovni bunky, nauka o bunke, samostatna bio veda

umelo vyvolane solynutie dvoch izolovsnych som buniek z kt kazda pochadza od ineho jedinca, sposob laboratorneho vypestovanus hybridnych buniek od roznych druhov kt sa vzajomne pohlavne nerozmnozuju

dvomi u euk buniek, u euk buniek dvomi membranami, u prok buniek nema membranu

vakuoly

mikrotubulu del vretienka s askracuju a tym pritahuju chz k centriolam, chz su pritahovane k centriolam, pri centriolach sa sustredi diploidny pocet chz

bunky vzniknute mitotickym rozdelenim zygoty, bunky vhniknute brazdenim zygoty

membranove organely bunky, membranove strujtury bunky

nikdy nie, huby nemaju plastidy

hmotu chz, deoxyribonukl kys a bielkoviny

endocytoza, difuzia, transport pomocou prenasacov

mitochondriach

prok a euk, prvojadrove a euk

v rast bunke, u jednobunk, v cytoplazme, u nalevnikov a korenonozcov, v bunke ciliophora a rhizopoda

anaerobnou glykolyzou, oxidaciou vodika org latok na vodu, bunkovymi oxidaciami, stiepenim uhlikoveho retazca glukozy, oxidativnou fosforylaciou

fruktoza, glukoza

dvakrat, dvakrat s jednou replikaciou dna

bielkoviny a rna, z ribonukl kys a bielkovin

prenos latok cez bunk membrany, transport elektrolytov cez bunk membrany

plynY, kyslik, mocovina, etanol, glukoza