chemia základy

ze prejavom kazdej formy hmoty je jej pohyb v priestore a čase, že existuje vo forme polí, existuje v nekonečnom množstve odlišných foriem, ma schopnosť konať prácu, je napr gravitačné pole, existuje vo forme látok, može sa meniť z jednej formy na druhú

je homogénna ak má vo všetkých svojich častiach rovnaké vlastnosti, može byt homogénna heterogenna alebo koloidná, je uzavretá ak je oddelena od okolia tak že ne zabranené vymene častíc pričom može dojst k výmene energie s okolím, ak je tvorena len molekulami rovnakeho druhu je to chemické individuum, ktorá obsahuje rozptylené castice vacsie ako 1.10^-7m je sústava heterogenna

bezfarebny roztok, pravý roztok, roztok elektrolytu, otvorená sústava, homogénna sustava

chemickým zložením, obsahom aniónov, obsahom katiónov

sustava ktora ma vo všetkych castiach rovnake vlastnosti, chem cista latka, chem individuum, uzavreta sústava, homogenna sustava

že homogenne oblsti heterogennej sustavy sa nazyvaju fazy, je izolovana ak steny zabranuju vymene energie a castic medzi sustavou a okolim, moze byt otvorena uzavreta alebo izolovana, ak sa v sustave nachadzaju castice len jednej latky ide o chem cistu latku

pravy roztok, homogenna zmes, zmes chem latok

nie je chem cista latka, je oproti pitnej vode bohatšia o min latky, je homogenna zmes

chem čista latka, chem individuum, homogenna latka, dobre rozpustadlo ionovych zlucenin, zlozena z molekul h2o, latka ktora nie je elektrolyt

rovnakych atomov sa podielaju na tvorbe nepolarnej kovalentnej vazby(napr v molekule N2), hovorime o nich ze su v zakladnom stave ak maju najnizsiu energiu, patria medzi elementarne castice atomu a maju zaporny naboj, v atomoch sa nachadzaju v priestoroch ktore sa oznacuju ako orbitaly, ktore sa nachadzaju na poslednej vrstve atomu sa nazyvaju valenčne elektrony

nie je pravy roztok, je koloidny roztok, obsahuje rozptylene častice ktorych priemer je 10^-7 az 10^-9m, je stabilizovany hydratačnym obalom

atom

Al2O3, prvok alebo zlúčenina

ktora ma jeden elementarne kladny naboj, ktora patri medzi nukleony, ktora vznikne z atomu vodika stratou jedneho elektronu

sul izotopy, maju rovnaky pocet protonov, maju rozny pocet neutronov, maju rovnake protonove cislo, maju rozny pocet nukleonov

maju rovnaky pocet elektronov, su izotopy, nelisia sa od seba elektornovou hmotnostou

sa lisia nukleonovym čislom, sa lisia poctom neutronov, sa lisia relativnou atomovou hmot

ak ma hodnotu 4 max pocet elektronov v elek vrstve n je 32, so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektronov, mozmo ho pouzit na vypočet energie elektronu v danej en hladine, hlavne kvant čislo dnes znamych prvkov nadobuda hodnoty 1-7, ma vplyv na velkost hranicnej plochy orbitalov

vymedzuje hodnoty magnet kvant čisla, ma vplyv na tvar hranicnej plochy orbitalov, charakterizuje tvar orbitalu, jeho hodnoty sa uznacuju pismenami s,p,d,f…, moze nadobudnut hodnoty 0 až n-1

ma hodnoty ktore su vymedzene hdonotiu vedlajsieho kvant čisla, nadobuda hodnoty od -l do+l vratane nuly, zavisi od neho energia el v atome ak sa tento nachadza v eletrickom poli, zavisi od neho energia el v magnetickom poli, že pre l=2 moze mat hodnoty -2,-1,0,1,2

8, možné výočítat zo vzťahu 2n^2

s,p,d orbitaly, max 18 elektronov, 2n^2 elektronov kde n=hlavne kvant čislo

nie je elektricky nabita častica, ma hmotnost priblizne rovnaku ako proton, je jednou z dvoch druhov elementarnych castic atom jadra

atomu vodika ma v zakladnom stave najnizsiu moznu energiu, moze byt odtrhnuty od atomu dodanim dostatocne vysokeho mnozstva energie, je charakterizovany kvant cislami, atomu sodika sa ľahko odtrhne a vznika z neho kation sodika, ma hmotnost priblizne 1830x nizsiu ako hmotnost atomu vodika

maju v poslednej vrstve 1 alebo 2 el, maju v predposlednej vrstve aj neuplne obsadene d orbitaly, všetky s kovy

v orbitale py možu byť max 2 el, v orbitale s možu byť mac 2 el, v orbitáloch d može vyť max 10 el, v orbitale mozu byt najviac 2 elektrony s opačnym spinom

boru 5B (He) 2s2,2px1, siry 16S 1s2 2s2 2px2 2py2 2pz2 3s2 3px2 3py1 3pz1, bóru 5B 1s2 2s2 2px1, dusíka 7N 1s2 2s2 2px1 2py1 2pz1

sa nezhoduje s hodnotou hl kvant č, sa zhoduje s počtom el na poslednej el vrstve, nadobúda hodnoty I až VIII, je rovnaké ako najvyššie kladné ox čislo atomov prvkov v I až VII skupine ( okrem O a F)

hl kvant c valencnych el atomov neprechodných prvkov v danej periode, pocet elektronivych vrstiev atomov prvkov danej periody