116-157

0,5mmol AgNO3 v jednom ml roztoku, 85mg AgNO3 v jednom cm3 roztoku, 2mol AgNO3 v 4000ml roztoku, 170g AgNO3 v 2000ml roztoku

MgCl2, KOH, NaOH, SnSO4, HCL, K2CrO4, HCL, NaNO3, RbOH, NaBr, K2Cr2O7, Li2So4

maju v roztokoch vyssi osm tlak ako slabe elektrolyty pri rovnakej konc, su vo vode prakticky uplne ionizovane, su napr rozpustne soli silnych anorg kys, maju ion konst vacsiu ako 10^-2, su napr hydroxidy kovov I.A skupiny psp

hcooh, hno2, h2o, h2s, hcn, ch3cooh, nh4oh, hpo4 -2

sa lisia od silnych elektrolytov ion konstantami, su vo vode cuastocne ionizovane, maju v roztoku vytvorenu rovnovahu medzi neionizovanymi molekulami a ionmi urcenu rovnovaznou konstantou, su charakterizovane ion stupnami

medzi rozpustadlom a rozpust latkou moze prebehnut chem reakcia, vzajomna rozpustnost kvapalin zavisi od sudrznych sil medzi ich molekulami a tiez od teploty, rozpustnost sa mize vyjadrit aj graficky tzv krivkami rozpustnosti, rozpustanie latok moze vyt sprevadzane uvolnovanim alebo pohlcovanim tepla

vo vsetkych uvedenych roztokoch je rovnaky osm tlak, A,B,C su izotonicke

0,8g Fecl3 v 100g roztoku, 2g FeCl3 v 250g roztoku, 4g fecl3 a 496g h2o, 800mg fecl3 a 99,2g h2o

A aB su navzajom izotonicke, A a B su hypertonicke voci C, najnizsi osm tlak ma C

fruktoza 0,3mol/l, CdSO4 0,15mol/l, Fecl2 100mmol/l, fecl3 75mmol/l

agno3 0,5mol/l, fe2(so4)3 0,15mol/l, Nicl2 300mmol/l, znI2 0,4mol/l

moze nastat napr vtedy keddo kadicky s vodou hodime krystal kmno4, je samovolny prechod castic latky z miest s vyssou konc na miesta s nizsou konc

nabr 300mmol/l, zncl2 0,15mol/l, nabro3 0,25mol/l, k3AsO4 150mmol/l, agno3 0,3mol/l

30mmol NaCl v 200ml roztoku, 17,4g nacl v 2l h2o, 0,3mmol nacl v 2ml roztoku, 8,7g nacl v 1l rozotku, 150mmol naclv dm3 roztoku

urcena podielom latk mnozstva rozpustenej latky n(a) a objemu roztoku V, dana vztahom c=n/V kde n je latk mnozstvo rozp latky A a V objem roztoku, pocet molov latky A v jednom dm3 roztoku

zavisi od chem struktury rozpustanej latky od typu rozpustadla a od teploty, je dej pri kt dochadza k rozotyleniu castic rozp latky pricom sa rusia vazby kt su castice latky viazane v tuhom alebo kvap skupenstve, pri plynoch zavisi aj od tlaku plynu nad roztokom, je zlozity fyz pripadne fyz-chem proces

vo vode sa ionove zluceniny rozpadnu no iony, molekuly vody mozu pbklopovat iony rozp latky - hydratovat ich, elektrolytov vzniknu vo vodnom roztoku kationy a aniony, latok sa moze teplo pohlcovat alebo uvolnovat

sa za casovu jednotku rozpusti take mnozstvo latky ake sa jej opat z roztoku vytlaci, je pri urcitych definovanych podmienkach to iste zlozenie, je pri definovanych podmienkach rozpustene max mnozstvo soli, sa ustali dynamicka rovnovaha medzi nerozpustenou castou latky a roztokom

konct jej nayyt roztoku pri danych podmienkach, napr pocet gramov latky kt mozno rozpustit v 100g rozpustadla pri danych podmienkach

mozeme vyjadrit vztahom m1.w1+m2w2=m3w3 kde m1 m2 su hmot vychodiskovych roztokov, m3 je hmot vysledneho roztoku a symbol w oznacuje hmot zlomky prislusnych roztokov, pouzivame na vypocet zlozenia vysledneho roztoku po zmiesani dvoch roztokov s roznou konc

konc latk mnozstva c latky A udava pocet molov latky A v 1l rozotku, hmot konc latky A je urcena podielom hmot m latky A a objemu roztoku V jednotkou ne kg/m3 alebo sa moze pouzit aj kg/dn3, g/l, obj zlomok latky A je urceny podielom objemu V latky A a objemu roztoku V

je vladtnostou systemu tvoreneho rozpustadlom rozotkom a polopriepustnou membranou medzi nimi, nastane ked su dva roztoky nacl s roznou konc oddelene semipermeabilnou menbranou, je prechod molekul rozpustadla cez polopriepusntu menbranu z roztoku z nizsou konc do roztoku s vyssou konc

sa pokocou vztahj w=mA/mR kde mA je hmot rozp latky m je celkova hmot roztoku, pomer hmotnosti mA latky A k celkovej hmot roztoku m, aa tiez v percentach a plati ze w=0.06 odpoveda hodnote w=6%

sa pomovou vztahu ró=VA/V kde VA je objem latky A a V je ibjem roztoku, podiel obj latky A a obj celeho rozotku, sa tiez v percentach napr 13% rozotk ch3oh obs 13ml ch3oh a 87ml vody

ox c kyslika sa nemeni, reakcia je oxidacno redukcna, reakcia prebieha v smere zprava doľava pretoze mg stoji v elektroch rade napatia kovo peed pb a preto moze redukovat iony pb2+

nikelnaty kation sa redukujr, reakcia prebirha v smere zľava doprava a kation ni2+ je oxidovadlo, horcik je redukovadlo, horcik sa oxdiuje

h3po3, p4o6, pi3

h2s, sb2s5, mg(hs)2, hs-c2h5, CdS

ca(mno4)2, mn2o7, kmno4

as2s2, pb3(aso4)2, na3asO4

na2o2, k2o2, bao2, h2o2, h-o-o-h

hg(cn)2, k2[hgi4], hgS, hgCl2, sublimat, hg(no3)2

fe(scn)3, fe(ch3coo)3, nh4fe(so4)2.12h2o, k3[fe(cn)6], fe(oh)2no3

k2cro4, cro3, k2cr2o7, pbcro4

i2o7, kio4, h3io5, h5io6

a, b, c, d, e, h, g

hno3, kclo3, k2cr2o7, kmno4, h2o2, pbo2, i2

su akceptorom atomov vodika pri dehydrogenacii latok, kt pr oxidacno redukcnych r prijimaju el, kt sa pri ch r redukuju, kt maju schoonost oxidovat ine latky pri com sa eedukuju, medzi kt mozeme zaradit kmno4 h2o2 a kclo3

su donormi el pri ch r, amju schopnost redukovat ost latky pricom s aoxiduju, pri ch reakcii odovzdavaju elektorny, su donirmi atomov vodika pri hydrogenacii latok

je kazda ch r pri kt atomy prvkov alebo iony prijimaju el, sa spana so znizovanim kl ox cisla aotmov, striebra vodikom prebieha podla reakcie Ag2S +H2 = 2Ag + H2S, je aj zlucovanie latok s vodikom, org zluc prebieha zvycajne ako hydrogenacia