ch vazba

je rovnaka ako energia ktora sa uvolni pri jej vzniku, je disociačná enrgia vazby, je nazyvana tiez vazbova en, udava sa napr v jednotkach kJ.mol^-1

suvisi s konf jeho val vrstvy, suvisi s konf val vrstvy atomov s ktorymi sa zlucuje, prvkov 2. a3. periody sa riadi prevazne oktetovym pravidlom, pri niekt prvkoch sa odvodzuje od el konf v excitovanom stave napr C, je pocet koval vazieb ktorymi sa atom daneho prvku viaze v zlucenine

ma atom kyslika ox cislo -I, ma atom vodika ox cislo I, ma atom kyslika vazbovost 2, su atomy kyslika a vodika vizame koval vazbou

je 1 sigma a 2 pi vazby, su koval vazby, je trojita vazba, je vazba ktora tuto zluceninu radi medzi alkiny

je napr v molekule acetylenu, je napr v molekule etylenu, patri medzi nasobne vazby, v molekule uhlovodika je reaktivnejsia ako jednoducha, medzi rovnakymi atomami je najpevnejšia

su vacsinou rozpustne vo vode, maju strukturu v ktorej elektrostatickymi silami pritahuju kationy a aniony, ako taveniny alebo roztokoch vedu el prud, su tie u ktorych je rozdiel elektronegativit zlučovanych prvkov vyssi ako 1,7, vo vodo disociuju na iony, ich vodne roztoky su elektrolyty

ionova vazba, rovnaka ako medzi atomami Na a Cl v chloride sodnom

zavisi od mnozstva energie ktora sa uvolni pri jej vzniku, je tym mensia cim sa pri jej vzniku pohlti viac energie

maju kladny naboj, maju viac protonov ako el, vznikaju z atomov prvkov po odovzdani 1 alebo via el, sa pohybuju v jednosmernom el poli ku katode, sa lahko tvoria z prvkov s nizkou elektroneg, sa lahko tvoria z prvkov s nizkou ionizacnou en

vo vodnom prostredi sa rozpadaju na ktiony a aniony, po rozpusteni vo vode sa spravaju ako elektrolyty, tvoria atomy prvkov s velkym rozdielom hodnot elektroneg (>1.7), v pevnom skup vytvaraju kryštaly, v pevnom skup su el nevodive, v krystalickom stave su krehke

koordinacnej, donorovo akceptorovej, ktora sa nachadza aj v NH4+

ionova, donorovo akceptorova, kovalentna, koordinacna

O2, Cl2, N2, CO2

je medzi atomami C-C a C-H v nasytenych uhlovodikoch, je v molekule H2, je v molekule etanu, vznika ak sa na tvorbe el dvojice tejto vazby podielaju obidva atomy

vznika tak ze obidva el poskytne len jeden atom, vznika medzi atomami dusika amoniaku a vodikovym kationom pri vzniku amonneho kationu, sa tiez vola donorovo akceptorova vazba, ma vazbovu en vyssiu ako van der waalsove sily, je typicka pre komplex zlučeniny

sa vola aj vodikovy mostik, vznika medzi molekulami ktore obsahuju atomy vodika viazane so silne elektornegativnymi prvkami (najma F O N), medzi molekulami tej istej zluceniny je pricinou jej relativne vyssej teoloty varu, vznika v molekulach bielkovin, vznika v molekulach nukl kyselin

kovalentne, vodikove, amidove, peptidove

medzi molekulamk H20, medzi molekulami C2H5OH, medzi molekulami HF, medzi molekulami NH3, v molekulach DNA, v molekulach bielkovin a stabilizuju ich sekundarnu štrukturu

vtedy ak vazbovy el par patri sucasne obom viazanym atomom, vtedy al obidva vazbove el su spolocne obidvom atomom, jednoducha dvojita alebo trojita, ak dojde k prekrytiu orbitalov napr ss, sp alebo pp, typicka pre uhlovodiky

vznikaju na zaklade vzajomneho posobenia molekulovych dipolov, su asi 100x slabsie ako koval vazby, nachadzame v mol bielkovin, su medzimolekulove vazbove sily

moze sa skladat z dvoch alebo viacerych atomov, ne relativne stale ziskupenie atomov ktore su zviazane chem vazbami, mize vyt zlozena aj z atomov jedneho dtuhu, metanu mu atomove jadro uhlika v strede pravidelneho štvorstena, zlozena z troch atomov moze byt linearna alebo lomena

sb, sn, al, mg, si, se

koloidna zmes s velkostou castic 10^-7 až 10^-9m, koloidny roztok v ktorom su castice o velkosti 1 az 10^2 nm, nie je pravy roztok

VII II I III V VI IV

OH- je hydroxidovy ión, mozu vznikat reakciou zasadotvornych oxidov s vodou, reakciou s kyselinami tvoria soli, M je atom kovu a n ma hodnotu 1-4, ich vodne roztoky maju pH>7

moze byt tiez heterogenna alebo nerovnoroda, moze byt dvojzlozkova trijzlozkova alebo viaczlozkova, moze byt plynna kvapalna alebo tuha, moze byt homogenna ak je to napr zmer kyslika dusika a helia, je sustava zlozena z roznych castic (atomov, molekul), nemusi mat stale vlastnosti ale tieto zavisia od zlozenia zmesi

na roznych el vrstvach sa lisia predovsetkym obsahom en, maju ovela nizsiu hmotnost ako nukleony, tie ktore maju rovnaku en obsadzuju urcitu en hladinu, su nositelom zaporneho naboja, ak prijme el redukuje sa

suvisi s en el v atome, cim je tato en nizsia tym vyssia je en potrebna na odtrhnutie el z atomu, sa udava napr v jednotkach kJ.mol^-1, je nizka u atomovktore sa lahko oxiduju, je tiez mierou na posudenie ako lahko moze z atomu vzniknut kation, je en potrebna na odtrhnutie el z atomu v plynnom stave, informuje na s o tom ako pevne ne el viazany v at

alk kovov je nizka, prvkov F Cl Br I je vysoka, je najvyssia u fluoru, je vysoka u prvkov kt lahko tvoria aniony, je en ktora sa uvolni prijatim el za vzniku anionu z atomov v plynnom stave

s, p, s, s, p, d, s max počtom el 18

alfa (1-4) glykozidové, alfa (1-6) glykozidové, O-glykozidové, rovnaké ako v molekulách glykogénu

sústavy pozname uzavreté, izolovane a otvorené, ak je sustava zlozena zo suborov rozlicnych castic nazyva sa zmes, ak su v sustave len molekuly glukozy je to chem individuum, homogenna sustava ma vo všetkých častiach rovnake vlast

5 sigma vazieb a 1 pi vazba

je napr kovalentna vazba v molekulach H2 a F2, moze vzniknut prekrytim dvoch s orbitalov, moze vzbiknut prekrytim s a p orbitalu, je typicka pre nasytene uhlovodiky, medzi atomami je tvorena spoločnym elektronovym parom

je tvorena vazbou sigma a pi, moze byt konjugovana, moze sa adiciou zmenit na jednoduchu vazbu, moze sa eliminaciou zmenit na trojitu vazbu, moze sa vyskytovat v molekulach vyssich karbox kys, je rekativnejsia ako jednoducha vazba, je v molekule kys fumarovej

je amidova vazba v peptidoch, moze sa stiepit hydrolazami, vznika v procese proteosyntezy, zodpoveda za prim strukturu bielkovin, je zoskupenie atomov -CO-NH-, vyskytuje sa napr u dipeptidov

protonove c udava pocet protonov v jadre, prvok zlozeny z atomov s rovnakym prot aj nukleon c sa nazyva nuklid, molekula je častica zlozena z dvach alebo viacerych atomov ktore su spojene ch vazbou, prvok je latka ktora je zlozena z atomov ktore maju rovnake prot číslom, hmotnostne c udava pocet protonov a neutronov v jadre, izotopy daneho prvku maju rovnake prot č a rozne nukleon č

alfa(1-4) su aj v molekule škrobu, alfa(1-6) su aj v molekule glykogenu, mozu byt O-glykozidove, su v molekulach napr škrobu glykogenu nukleotidoch, mozu byt N-glykozidove, nachadzame aj v nukleozidoch

relativna atom hmot je podiel hmot daneho atomu a atom hmot konštanty, latk množstvo 1 mol obsahuje toľko častic koľko atomov je vo vzorke nuklidu 12C s hmot 12g, molarna hmot M je hmot jedneho molu častic chem čistej latky, latkove mnozstvo(n) mozno vyjadrit vzťahom n=N/NA kde N = celkový počet časti v uvažovanom subore a NA=avogardova konštanta, jednotka látkoveho mnozstva je 1mol, jednotka molarnej hmot je kg.mol^-1 alebo g.mol^-1

sluzia na určenie zloženia a tiež štruktury zlučenin, štruktúrny el vzorec amoniaku je _ H-N-H I H, molekul vzorce su so stechiom vzorcami bud zhodne alebo su ich jednoduchym nasobkom, geometricky vzorec znazornuje priestorove usporiadanie atomov iono alebo molekul

take roztoky v ktorych velkost rozpustenych častic je mensia ako 1nn, napr roztok fruktozy a fyziol roztok