181-259

u plynov zavisi od tlaku, zavisi od konc reagujucich latok, je ovplyvnena pritomnostou katalyzatorov, je priamo umerna sucinu molarnych konc reagujucich latok, mozno vyjadrit ako zmenu konc rekatantov za casovu jednotku, zavisi od teploty

znamena konstantne zlozenie reakcnej zmesi pri danych podmienkach, ma dynamicky chatakter, vyplyva z guldbergovho-waageho zakona, je kvantitativne vyjadrena rovnovaznou konst, zmenou teploty teakcnej zmesi sa moze posunut na stranu produktov alebo reaktantov podla hodnoty reakcneho teplaQ, zvysenim konc reaktantov sa posuva na stranu produktov

je stav pri kt reakcia prebieha rovnakou rychlostou v oboch smeroch, vykadruje rovnovazna konst, mozno ovplyvnit zmenou teploty reakcnej zmesi, mozno ovplyvnit zmenou konc produktov

charakterizuje lachatelierov princip akcie a reakcie, sposobuje zmena vonk podmienok reakcie, sa dosiahne zmenou konc reaktantov v reakcnej hmesi, sa dosiahne zmenou konc prosuktov v reakcnej zmesi, nemozno ovplyvnit prritomnostou latalyzatorov, je dany dynamickym charalterom rovnovazneho stavu reakcie

sa uplatnuje pri exo i endo chem dejoch, ma vztah k rychlosti chem r, je ovplyvnena pritomnostou katalyzatora

je urcena rozdielom potencialnych en produktov a vychodiskovych latok

vratane prebiehajucich reakcii sa lisia len znamienkom, daju sa merat pomocou kalorimetra, neovplyvnuje pritomnost katalyzatora v reakcnej zmesi, charakterizuju en zmeny pri chem dejoch

reakcna sustava uvolnuje teplo, potencialna en produktov jr nizsia ako potencialna en vychodiskovych latok, su zdrojom en

reakcna sustava teplo pohlcuje, potencialna en produktov je vyssia ako reaktantov, ze hodnota Q ma kladne znamkienko

sposobi posun rovnovahy reakcie v smere exo reakcie, sposobi zvysenie mnozstva uvolneneho tepla

rozdiel molovych vazbovych en vznikajucich vazieb a vazieb zanikajucich, hodnota reakcneho tepla Q, ci je dana reakcia exo alebo endo

hodnota reakcneho tepla Q vzniku H2 z atomov vodika ma zaporne znamienko, pri vzniku molekuly H2 z atomov vodika s auvolnuje en, atomovy vodik ma jedne nespareny elektron, molekulovy vodik nema nesprene elektrony, ma vyssiu potencialnu energiu, molekula H2 je stabilnejsia

pri vzniku molekuly H2 z at vodika sa uvolni nizsie mnozstvo en ako pri vzniku molekuly N2, pri vzniku molekuly N2 z at dusika sa uvolni vyssie mnozstvo en ako pri vzniku molekuly H2, vazbova en v molekule N2 je vyssia ako v molekule H2, vazbova en v molekule H2 je nizsia ako v molekule N2, reakcne teplo Q vzniku molekuly H2 z atomov vodika je nizsie ako pri vzniku molekuly N2, molekulovy vodik je menej stabilny ako molekulovy dusik

kt reakcne sys pri ch reakcii vymienaju s okolim, kt sa pri chem r spotrebuje alebo uvolnuje, kt hodnota nezabisi od pritomnosti katalyzatora v reakcnej zmesi, kt moze mat v reakciach kladne alebo zaporne znamienko

cim je hodnota nizsia tym ne rychloct ch r vyssia, jej hodnotu ovplyvnuje pritomnost katalyzatora, cim je hodnota vyssia tym je rychlost ch reakcie nizssia, sa uplatnuje pri exo aj endo reakciach

je urcena hodnotou rozdielu potencialnej en prechodoveho komplexu a potencialnej en vychodiskovych latok, je vo vztahu k rychlosti chem r, exo r je nizsia ako endo, je urcena hodnotiu rovnovaznej konst reakcie

mnozstvo uvolnenej alebo spotrebovanej en pri reakcii, mnozstvo en kt reakcna sustaba vymiena s okolim

pociatocneho a koncoveho stavu reakcie

pri reakcii sa spotrebovala energia, ide o endo reakciu, realtanty reakcie su stabilnejsie ako produkty

1, -1, 1,-1, v hydridoch -1

lisia sa poctom neutronov, maju rovnake prot čislo, deuterium ma jadro deuteron zlozene z jedneho protinu a jedneho neutronu

vznika z atomu vodika prijatim valen el od atomu s nizkou hodnotou elektronegativity, sa označuje H-, vytvara s kationmi alkalickych kovov hydridy

je prvym clenom periodickej sustavy prvkov, vodik moze redukovat aj sulfidy napr Ag2S +H2 = 2Ag + H2S, atomy vodika maju najjednoduchsiu elektron konfiguraciu 1s1, rychle difunduje porovitymi stenami pevnych latok, pri nizkych teplotach -253 kondenzuje na bezfarebnu kvapalinu

sa moze uplatni t ako akceptor el paru, sa oznacuje H+, s vodou vytvara kation h30+, je nestaly a viaze sa s latkou kt ma volny el par, vznika odobratim el z atomu vodika

su reaktivnejsir ako mol vodika, vytvorenim chem vazby napr v molekule h2 nadobudaju stabilnejsiu el konfiguraciu, vznikaju rozstiepenim mol vodika dodanim potrebnej en, su pricinou redukcnych vlastnosti vodika vo vacsine reakcii

sa mozu po dodani potrebnej en stiepit podla rovnice h2 = 2H Qm= 436kJ/mol, maju atomy vodika viazane nepol koval vazbou, sa tvoria z dvoch at vodika, su stabile a preto mol vodik reaguje s vacsinou prvkov ah pri vyssej teplote

moze vznikat reakciou stroncia a vodika, sa nazyva hydrid strontnatý, ma at vodika s ox č -1, ma v strukture hydridovy ajion h-, ma at stroncia s ox cislom 2

hydridy su napr NaH, CaH2, v pripad h2S HCl NH3 su at vodika viazane s prislusnym prvkom koval vazbami, zlucenin s nepol koval vszbami nereaguju s vodou, hydridy obsahuju aniony H- viazane s prvkami kt maju najnizsie hodnoty elektronegativity alk kovy kovy alk zemin, hydridy reaguju s vodou podla rovnice H2O + H- = OH- + H2, ich vlast zavisia hlavne kd polarity vazby medzi at vodika a at druheho prvku podla toho ich mozno rozdelit na ionove a koval

mamjadro zlozene z jedneho protonu a jendeho neutronu, je izotop vodika, ma znacku D, sa moze pouzit na sledovanie mechanizmu reakcii a reakcnej kinetiky, s kyslikom tvori oxid deuterny D2O

v najnizsom mnozstve vyskytuje tricium, v najvyzsom mnozstve vyslytuje procium, najvastejsie vyskytuje izotop 1 1H

sa pri beznych podmienka na zemi nevyskytujr ako atom vodik, ma chem vlast velmi podobne ako ost prvky iA skup, v laboratoriu mozno pripravit elektrolyzou vody, sa vo vesmire vyskytuje v plynnom obale slnka stalic a v hmlovinach, moze reagovat s chlorom podla rovnice H2+Cl2= 2HCl

vznika odovzdanim el z at vodika, s vodou tvori oxoniovy kation, je nestaly a vize sa s latkou mt ma volny el par

sa nachadza v atmosferr v mnozstve asi21%, v zluceninach okrem s fluorom moze mat ox cislo -2 a -1, mozeme pripravit elektrolyzou vody

pritomnost dvoch nesparenych el vo val vrstve atomu kyslika predurcuje preodvsetkym jeho dvojvazbovost, kyslik mavysoku hodnotu elektronegativity, reakcie kyslika s inymi prvkami su vacsinou exotermicke, kyslika zvycajne oxiduje ineprvky

he 2s2 2p4, 1s2 2s2 2px2 2py1 2pz1, 1s2 2s2 2p4

moze vytvarat peroxidy, zvycajne očxiduje ine prvky, at su v zluceninach prevazne dvojvazbove, mozeme pripravit frakcnou destilaciou skvapalneneho vzduchu, je viazany v zluc s at nejovovych prvkov prevazne koval vazbami

oxidovy aniom O 2-, at kyslika s ox cislom -2

molekulovy je stalejsi ako atom, tozpusteny vo vode ma vyznam pre zivot vodnych zivocichov, je pri standardnych podmienkach bezfarebny plyn, mozeme ziskat rozkladom h2o2 za katalytickeho ucinku mno2, molekulovy vznikne z dvoch at kyslika a ziska tak stabilnejsiu el konfiguraciu (neonu), molekulovy je stalejsi ako ozon

vznika z molekuly a atomu kyslika a ma vzorrc o3, vznika v atmosfere pri burkach, vznika reakciou O+O2=o3, lahko uvolnuje atom kyslik preto ma oxidacne ucinky

ionove vytvaraju prevazne alkalicke kovy a kovy alk zemin, su binarne zluceniny prvkov s kyslkkom, podla priestorovej struktuey a vlastn mozeme delit na ionove molekulove a polymerne, s polymernou strujturou maju atomy viazane prevazne koval vazbami, su zluc v kt ma atom kyslika vyssiu hodnotu elektroneg ako atom durheho prvku zluceniny okrem fluoru

su mnohe molekulove oxidy napr co2 so3, su oxidy kovovych prvkov s ox c vyssim ako V, reaguju s vodou za vzniku kyselin, kt su nerozpustne vo vode sa rozoustaju v roztokoch hydroxidov za vzniku soli

su ionove oxidy kt reaguju s vodou podla rovnice o2- +h2o = 2oh-, su oxidy kovovych prvkov s oxidacnym c nizsim ako IV, kt su nerozpustne vo vode reaguju s kys za vzniku soli, su oxidy alk kovov a kovov alk zemin

at kyslika sa vzajomne viazu nepol koval vazbou v molekule o2 a v molekule h2o2, je najrozsirenejsi prvok na zemi, kyslik mozno v laboratoriu pripravit tepelnym rozkladom kclo3, ma tri izotopy, nachadza sa v VIa skup psp, okrem halogenov vz plynov a niekt ušlachtilych kovov sa priamo zlucuje s at vsetkych prvkov

ziskava v zlucenin stave oktetovu kofiguraciu najblizsieho vz plynu Ne, moze v zluceninach vytvarat dve jednoduche vazby alebo jednu dvojitu vazbu, ma vo val vrstve dva nesparene el, je v zluceninach vacsinou dvojvazbovy, po prijati dvoch el vytvara anion s ox c -2

v zluc s nekovmi maju vazby at lyslika prevazne koval charakter, jeho atom ma vysoku hodnotu elektronegativity, moze mat kladne ox c v zlucenine s fluorom, v peroxidoch ma at kyslika ox č -1, je silnym oxidovadlom

moze prebiehat retazovym mechanizmom, je napr reakcia 2h2 +o2 = 2h2o, pri kt vznika tepelne a svetelne ziarenie sa nazyva horenie, moze prebiehat aj vo vodnom prost

mineralna je chem individuum, je rozpustadlo ion zlucenin, pri premene kvapalnej vody na lad vznika pravidelna priestororva struktura, moze sa uplatnit ako ligand v koordinacnych zluc

nelezia v prismke ale zvieraju uhol 104,5 v kvap skup, su viazane kovalentnou vazbou

4C, 277,15 K

pevne lebo maju vysoku hodnotu vazbovej en, polarne kovalentne

tym ze jednotlive molekuly vody v kvap skup su viazane vodikovymi vazbami

ak mol vody obalia v roztoku iony rozp latky hovorime o hydrataciu, nazavadna pitna voda sa ziskava sterilizaciou chlorom alebo ozonom, vida je v chemii najdolezitejsim rozpustadlom, voda v prirode vzdy obsahuje urcite mnozstvo rozpustenych latok, pritomnost volnych el parov na at kyslika v molekule vody ma vplyv na fyz a chem vlastnosti vody

at kyslika ma nizsiu hodnotu elektroneg ako at fluoru, v mol vody ma at kyslika dva volne el par, kyslik patri medzi zakladne biogenne prvky, v oxidoch okrem fluoru ma at kyslika ox c -2, v oxidoch alk kovov sa oxidove aniony viazu s kationmi kovov prevazne vazbou ionoveho typu

moze vystupivat ako oxidovadlo v reakcii S2- + 4 h2o2 = so4 2- + 4h2o, moze reagovat so silnymi hydroxidmi a vytvarat soli hydrogenperoxidy M(1)HO2 a peroxidy M2(1)O2, pouziva sa ako bieliaci prostriedok a na dezinfekciu v medicine (3% vodny roztok), v kylsom prost moze redukovat Mn (VII) na Mn(II), konc peroxidu vodika mozeme stanovit na zaklade objemu kyslika uvolneneho pri rozklade h2o2 (kat mno2)

je takato struktura atomov h-o-o-h, su at kyslika navzajom viazane koval vazbou, ma atom kyslika ox c -1, ma at vodika ox c 1

kho2 sro2 na2o2

mozu byt sucastou chem sktrutury latok vytvarat hydraty, maju polarne vazby o-h a zalomeny tvar, v plynnom skup zostavaju ako izolovane mol, maju usporiadanie at h-o-h, sa mozu viazat koordinacnoj vazbou a nachadzat sa ako ligandy v komplex zluc

moze oxidovat soli Fe2+ na Fe3+, je v bezvodom prostredi vybusna latka, katalytickym volyvom niekt latok sa rozklads podla rovnice h2o2 =h2o + 1/2o2, v styku s niekt silnymi oxidovadlami moze posobit aj redukcne napr v reakcii ClO- + h2O2 = cl- + h2o+ o2

sposobuje najma siran vapenaty a siran hrecnaty, sposbuje hlavne caso4 a mgso4, nemozno odstranit varom, mozno odstranit pridanim na2co3 vznikne caco3 mgco3

sposobuju ca(hco3)2 a mg(hco3)2, sposobuju hlavne hydrogenuhlicitan horecnaty a hydrogenuhlicitan vapenaty, mozno odstranit varom podla rovnice ca(hco3)2=caco3+h2o+co2

napr vzacne plyny okrem He, prvky kt at maju vo val vrstve v orb s dva el a v orb p jeden az sest el okrem He, prvky umiestnene v IIIa az VIIIa skup psp

je rovnaky pre vsetky prvky v danej A skup okrem He, urcuje hodnotu max kladneho ox c prvku okrem O,F, urcuje v kt skup A sa prvok nachadza, je zhodny s cislom skup A v kt sa dany prvok nachadza

maju at v kt su s a p orbitaly val vrstvy uplne obsadene elektronmi za tvorby oktetu, su prvky VIIIa skup psp, su prvky He Ne Ar Kr Xe Rn

su velmi malo reaktivne, radioaktivny radon v silne zriedenych roztokoch sa pouziva na liecebne ucely, helium sa pouziva ako ochranny plyn v specialnom hutnictve, niekt sa pouzivaju ako napln do osvetlovacich trubic, helium ma velmi nizku teplotu varu -269C

su velmi stabilne, sa vyskytuju ako nezlucene at, su plyny, sa nachadzaju v nizkom mnozstve v atmosfere, vo val vrstve maju konfiguraciu s2p6 okremHe

vo val vrstve maju dva s elektrony a 1-6p elektronov, v danej skup s rastucim prot cislom vzrasta kvovovy charakter prvkov, su to prvky IIIa az VIIIa skup psp okrem He

radon je radioaktivny, argon sa pouziva na odvzdusnenie roztokov a na vytvorenie inertnej atmosfery, vzacne plyny sa zlucuju len s najeleltronegativnejsimi prvkami, vzacne plyny sa ziskavaju frakcnou destilaciou skvapalneneho vzduchu, pozname niekt oxokyseliny xenonu v kt su aniony XeO4 2- a XeO6 4-, xenon moze vytvarat zluc s fluorom a kyslikom napr XeF2, XeF4, XeF6, XeO3, XeO4

po prijati jedneho el, vznikom halogenidoveho anionu X- v ion zluc, pri reakcii s alk kovmi

hclo a hclo4, chlornej a chloristej

ma vacsiu schopnost tvorit halogenidovy ion X- ako halogen s nizsou hodnotou, moze reagovat s halogenoˇ s nizsou hodnotou elektroneg podla rovnice f2 + 2NaBr = 2 NaF + Br2, ma v zlucs vodikom polarnejsiu vazbu amo halogen s nizsou hodnotou elektroneg, oxiduje halogen s nizsou hodnotiou

ns2 np5, ns2 npx2 npy2 npz1

do elek konf najblizsieho nasledujuceho vz plynu chyba och atomom jeden elektrin, zlucovanie halogenov s org latkami sa nazyva halogenacia, z halogenov moze sublimovat jod, v ch reakciach sa prejavuju ako reaktivne prvky, pri izbovej teplote je v kvap skupenstve brom, pri beznych podmienkach je jod tuha latka

5% rozotk jodu v etanole, dez prostriedok na cistenie okolia ran, 5% rozotk jodu a c2h5oh

maju vo val vrstve el konf ns2 np5, pre svoju reaktivitu ds v prirode nevyskytuju volne ale len viazane v zluc, su prvky F Cl Br I At

v molekulach typu X2 su ich at viazane nepol koval v, halogeny sa pripravuju oxidaciou halogenidovy h anionov X-, zlucuju sa s vacsinou kovov a nekovov ako halogenidy, pre ludi su vsetky halogeny jedom, F ma zo vsetkych halogenov najvyssiu hodnotu elektronegativity

kovov su vo vode vacsinou dobre rozpustne, su soli bezkyslikatych lys halogenov, podla struktury mozeme delit na ionove mol a s atomovou strukturou, ion su tie v kt sa halogen viaze s kovom kt ma nizku hodnotu elektroneg

hbro3+ cu(oh)2, kys bromicna a cu(oh)2

Fe(ClO4)2, chloristan zeleznaty

v halogenvodiloch sa polarita vazby v mol HX a v smere od HF ku HI vyrazne znizuje, brom moze tvorit tieto kys HBr, HBrO, HBrO3, HBrO4, kys chlorna moze vzniknut reakciou Cl s h2o, 1 mol HClo4 uplne zneutralizuje 1/3 mol Bi(oh)3, at halogenov mozu spolu tvorit binarne zluceniny XYn kde X je halogen s vyssou at hmotnostou napr BrCl, IBr, ClF5, IF7

chlorecnan litny a chlorid platicity

v ich mol je polarna koval v, vodny roztok hcl je zlozkou zsludkovej stavy, su to plyny a ich vodne roztoky su kyseliny halogenvodikove, ich vodne roztoky okrem HF su silne kys

CaCl2+Ca(ClO)2, chlornanu vapenateho a chloridu vapenateho

najvyssiu ma fluor, znizuje sa od fluoru k jodu, chlor je elektronegativnejsi ako jod, halogen s vyssou elektroneg moze oxidovat halogrn s nizsou

je vodny roztok chlorovodika, vo vodnom roztoku pri ph=2 farbi metylovu zltu na cerveno, je silna kys v zriedenom roztoku uplne ionizovana, je silnejsia ako kys fluorovodikova, je slabsia ako kys jodovodikova

prvky 6.a skup psp, prvky o s se te po, prvky kt chybaju do el konf najblizsieho nasledujuceho vz plynu 2 el, prvky maju vo val vrstve 4 p el, prvky maju vo val vrstve 6 el

vyskytuje sa vo viacerych kryst modifikaciach tzv alotropia, at siry ma vo val vrstve sest el a max kl ox c ma 6, dobre sa rozpusta v CS2, pouziva sa pri vyrobe prostriedkov proti rastl skrobom, krystalicka sa nerozpusta vo vode

ma v reakciach redukcne ucinky pricom vacsinou vznika sira, je prudko jedivaty plyn, je vo vode ciastocne rozpustny a tvori sulfanovu vodu (kys sulfanovu), ma vzorec H2S, mozno pripravit reakciou vodika so sirou

sulfidy a hydrogensulfidy, v kt su aniony HS- alebo S2-, sulfidy kt ked su rozpustne vo vode lahko hydrolyzju

Sb2S3 Ca(HSO3)2

ma v mol at siry s ox c -2, sa ciastocne rozpusta vo vode a tvori kys sulfanovu, ma skodlive ucinky na organizmus, po rozpusteni vo vode zafarbi lakmusovy papierik na cerveno