bezfarebný roztok, pravý roztok, otvorená sústava, roztok elektrolitu, homogénna sústava

chemickým zdĺžením, obsahom a anionov, obsahom katiónov

pravý roztok, homogénna zmes, zmes ch chemických látok

nie je chemicky čistá látka, je oproti pitnej vode bohatšie o minerálne látky, homogénna zmes neplat í

chemicky čistá látka, chemické individuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuum, homogénna látka, dobre rozpúšťadlo ionovyh zlúčenín, zložené z molekú H2O

rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby napríklad v molekule n2, hovoríme o nich že sú v základnom stave ak majú najnižšiu energiu, patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj, atómoch sa nachádzajú v priestoroch ktoré označujeme ako orbitáli, ktoré sa nachádzajú na posledných vrstve atómu sa nazývajú válenčné elektróny

atóm

Al2O3, prvok alebo zlúčenina

ktorá má jeden elementárny kladný náboj, ktorá patrí medzi nukleony, ktorá vznikne z atómu vodíka stratov jedného elektronu

sú izotopi, majú rovnaký počet protónov, majú rôzny počet neutrónov, majú rovnaké protónové číslo

su izotopi, rovnaký počet elektrónov, nelišia sa od seba elektrónovou konfiguráciou

sa lišia nukleonovým číslom, salesia počtom neutrónov, sa líšia ha relatívnou atómovo hmotnosťou

ak má hodnotu n=4, maximálny počet elektrónov v elektronovej vrstve N & je 32, zo vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov, možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine, hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúdách hodnoty 1 až 7

vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla, mám vplyv na tvár hraničnej plochy orbitálov, charakterizuje tvár orbitálu, je ohodnoty sa označujú písmenami s p d f, môže nadobudnúť hodnotu 0 až n- 1

osem, možné vypočítať zo vzťahu 2 n²

s, p,d orbitali, maximálne 18 electrónov, 2n² elektrónov, kde n=hlavné kvantové číslo

nie je elektrický nabitá častica, má hmotnosť približne rovnakú ako protón, je jedno z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra

atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možno energiu, môže byť odtrhnutý od atomu dodaním dostatočne vysokého množstva energia, ich charakterizovaný kvantovými číslami, atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho katiom sodíka, má hmotnosť približne 1 1830 krát nižšiu ako hmotnosť atómu vodíka

v orbitále Py môžu byť maximálne 2 elektrony, v orbitále.es môžu byť maximálne dva elektróny, v orbital d môže byť maximálne 10 elektroónov, v orbitále môžu byť najviac dva elektróny v opačným spínom

boru 11*5B: [He] 2s² 2px1, síry 32*16 S : 1s2 2px2...., boru 11*5B, dusíka 14*7 N : 1s2 2s2 2px1 2py1 2pz1

vyrovnávka ako energia ktorá sa uvoľní pri jej vzniku , je disociačná energia väz by, je nazývaná tiež väzbová energia, udáva sa napríklad v jednotkách kj.mol

má atóm kyslíka oxidačné číslo -1, má atom vodíka oxidačné čísla 1, maratón kyslíka väzbovos 2, sú atomy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou väzbou

je jedna Sigma a dve pi väzby, sú kovalentné väzby, je trojitá väzba, je väzba ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkiny

c väčšinou rozpustnej vo vode, majú štruktúru v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a aniióny, ako táeniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd, sú tie u ktorých je rozdiel elektronegativiť zľúčovaných prvkov vyšší ako 1,7, vo vode disociujú na jóny, ich vodné Roztoky sú elektrolyty

sa pohybujú v jednosmernom elektrickom polikliniku katóde, majú kladný náboj, sa ľahko tvoria s prvkou s nízkou elektráreň aktivitou, majú viac protónov ako elektrónov, vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní jedného alebo viac elektrónov, sa ľahko tvoria z prvkou s nízkou ionizačnou energiou

koordinačnej, donorovo akceptorovej, ktorá sa nachádza aj v NH4+

iónová, kovalentná, donorovu akceptorová, koordinačná

CO2, N2, O2, Cl2

je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhlovodíkov, je v molekule H2, je v molekule etan, vzniká Ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podielajú obidva atómy

sa volá aj vodíkový mostík, vzniká medzi molekulami skupinami ktoré obsahujú atómy vodíka viazané zo silne elektronegatívnymi prvkami najmä F,O,N, vzniká v molekula bílkovin, vzniká v molekulách nukleových kyselin, medzinolákovými tej istej zlúčenie je príčinou jej relatívne vyššie teploty varu

kovalentné, vodíkové, amidové, peptidové

v molekulách dna, medzi molekulami H2O, medzi molekulami nh3, medzi molekulami C2 H5OH, mezi molekulami HF, z molekulách bielkovín a stabilizuju ich sekundárnú štruktúru

vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipolov, sú asi stokrát slabšie ako kovalentné väzby, nachádzame v molekulách bielkovin, su medzi molekulové väzbové sily

môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov, je relatívne stále zo skupiny atómov ktoré sú viazané chemickými väzbami, môže byť zložená aj s atómov jedného druhu, metánu má atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena, zložená stroch atómov môže byť lineárna alebo Lomená

SB, SN,Al,Mg,Si,Se

VII,II,I,I,III,V,VI,IV

M je atóm kovu a n má hodnotu 1-4, OH- je hydroxidový jón, môžu vznikať reakciu zásadotvorných oxidov s vodou, reakcious kyselinami tvoria soli, životné Roztoky majú pH>7

na rôznych elektrónových vrstvách sa líša predovšetkým obsahom energie, majú ovela nižšiu hmotnosť ako nukleóny, tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu, od prvok príjme elektróny redukuje sa, su nositeľom záporného náboja

je energia potrebná na odtrhnutie elektronu z atómu vplyvnom stave, informuje nás o tom ako pevný elektron viazaný v atóme, súvisí s energiou elektrónu v atome tak že čím je táto energia nižšia tým vyššia je energia potrebné na odtrhnutí elektrónu z atómu, sa udáva napríklad v jednotkách kilojou.mol, je nízka u prvkov ktoré sa ľahko oxidujú, je tiež mierou na posúdenie ako ľahko môže ísť atómu vzniknúť kation

alkalický kovov nízka, prvkov F,CL,Br,I, je vysoká, je energia ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónu z atómu vplyvnom stave, je najvyššia u floru, je Vysoká pri prvkoch ktoré ľahko otvoria anióny

,s,P, s, s,p,d, s maximálnymi počtom elektrónov 18

a 1-4 glikozidové, a 1-6 glykozidové, O -glikozidové, rovnaké ako v molekula glykogenu

5 o väzieb a 1 pi väzba

je napríklad kovalentná väzba v molekule H2 O a F2, môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbital, môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p, je typická prenasýtené uhlovodíky, medzi atomami je tvorená spoločným elektrónovým párom

jetvorená väzbou Sigma a pi, môže sa vyskytnúť V molekulách vyšších karboxylových kyselin, môže byť konjugovaná, môžeš sa addició zmeniť na jednoduchú väzbu, môže sa elimináciou zmeniť na trojitu väzbu, je reaktívnejšie ako väzba jednoduchá, je v molekuly kyseliny fumárovej

je amidová väzba peptidoch, môže sa štípiť hydrolýzami, vzniká v procese proteosyntézy, zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín, je zoskupenie atómov -CO-NH-, vyskytuje sa napríklad u dipeptidov

a 1-4 sú aj v molekulej škrobu, a 1-6 sú aj v molekule glykogen, môžu byť O- glikozidove, sú v molekulách napríklad škrobu glykogénu nukleotido, môžu byť N glikozidove, nachádzame a ich nukleozidoch

látky ktoré sú schopní odovzdávať protón, donormi protónov, elektroneutrálnej molekuly a niektoré jóóny napríklad hco3, h2po4- ktoré môžu byť do donormom h+

akceptórny protónu, látky schopný prijať protón, aj aniióny viacerých kyselín ktoré môžu prijať protón

HNO3 a NO3-, H2O a H3O-