využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus, sa delí na vedy o vývoji, systematické fyziologické a morfologické vedy, skúma formy vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav, sa delí na vedy taxonomické fyziologické morfologické a vedy o vývoji, je veda o živej prírode

molekulárna biológia genetika, cytológia a genetika, citológia a molekulárna biológia, molekulárne biológia a cytológia

aplikované

systematické, taxonomické

redaktora skúma príslušný javy na úrovni bunky, samostatná biologická veda

je v zásade rovnaké už všetkých organizmov, neorganické látky prípada 10 až 40% celkových hmotností bunky, najvyšší podiel má voda, zabezpečujú dcéry na dôležitých funkcií ktoré podmieňujú jej život a metabolickou aktivitu

sú významnou súčasťou buniek, sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme sólii rozpustných vo vode, môžu byť súčasťou významných zúčením a makromolekú, ovplyvňujú enzymovú aktivitu, sa rozdeľujú na makrobiogénne mikrobiogénne a stopové prvky

tatria knim napríklad bielkoviny, Patria k nim napríklad nukleové kyseliny, Patria k ním napríklad polysacharidy, vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka, ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy

čo nevyhnutné pre syntéze bielkovín v bunkách, sa môžu vyskytovať aj v citoplázme, zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérskej bunky

skúma stavbu tkaniv živočíchov, skúma stavbu pleti úrastovým, patrí medzi vedy morfologické

aristoteles tvorca teórie abiogenézy, vesalius zakladateľ vedeckej anatomie, harvey objaviteľ krvného obehu, darwin tvorca evolučné teórie

životné prejavy sú viazané na bunku, metabolizmus, vnímavosť, schopnosť meniť sa

znamená príjem látok život v sústavou a jej následne premeny, je definovaný ako výmenná látok medzi živým systémom a jeho okolí, spolu s energetický metabolizmom je základom všetkých životných procesov, je definovaný ako látkový metabolizmus premena látok vrátane výdaje látok do vonkajšieho prostredia

základnou stavebnou jednotkou živých organizmov, je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov, je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov, predstavuje otvorený systém, je systém v ktorom prebieha tok látok energie a informácií

je aktivátorom rôznych chemických reakcií, je účinným rozpúšťadlom mnohých látok, je akumulátorom tepelnej energie, i základnú anorganickou zlúčeninou živej hmoty, v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy

sú stavebnou súčasťou bunkových membran, májú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke, sotvorené aminokyselinami ktoré sú navzájom pospájené peptidickými väzbami

sú na energiu najbohatšího zložkou hmoty organizmov, vo forme fosfolipidov sa dôležitou súčasťou biom membrán, môžu mať obrannú funkciu napríklad ak sú súčasťou vosku, patria medzi najvýznamnejšia organické látky, patria do skupiny nepolárnych molekul biogenného pôvodu

sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek, sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselin, predstavujú zdroj energie, môžu mať zásobnú funkciu napríklad škrob a glykogen, môžu mať stavebnú funkciu napríklad celulóza A chytín

fruktóza, pentóza, glukóza

celulóza, chytin

škrob, glykogén

sacharóza, maltóza

monosacharidy napríklad fruktóza, dis sacharidy napríklad sacharóza, polysacharidy napríklad škrob, polysacharidy na príklad glykogen

bunkové povrchy, cytoplazma, bunkové organely

dvoch vrstev molekú fosfolipidov a molekú bílkovin, fosfolipidovej dvojvrstvý do ktorej sú ponorenej molekuly bielkovín

bymolekulárnej vrstvy v ktorej sú v členení molekuly bielkovín, dvoch vrstiev

niektoré bielkoviny cytoplazmatickým brány ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej z lučeniny na povrchu bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány, schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne

všetky rozpustené látky mohli unikať s buniek do okolia, všetky rozpustené látky by mohli vznikať z okolia do buniek , vnútorné zloženie buniek by bol rovnaké ako zloženie okolia

selektívna, sempermeabilna, štruktúra ktorá udeľuje bunku od okolia

je odlišné od zloženia citoplazmatickej membrány, u rastlín obsahuje celulózu, uboník drevnatých rastlín obsahuje aj lignin, u špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny soľy a voski

je typická štruktúra rastlinných buniek húb a prokaryotických buniek, ovplyvňuje tvorbu buniek , v prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou, má význam pridelení buniek, je priepustná prevodu a látky v neunrozpustené

tip spojenia rastlinných buniek, spojením plazmatických membrand susedných buniek, štruktúry ktoré uľahčujú prechodom látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva

je semipermeabilné, je priepustná pre dýchacie plyny, selektívne reguluje prídem a výdaj látok v bunkách rastlín živočíchov a hĺb, u živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatého schránkou

aklutinogény, receptori, bunková stena, slizovitá vrstva púzdro, pelikula

tvorí koloidná sústavu rozličných organických a anorganických látok, je vhodným prostredím pre bunkové organely, vytvára vnútrobunkové prostredie, vykazujeme metabolickú aktivitu

mitochondrie, vakuoly, Lyzozomy, Golgiho aparát, hladké endoplazmatické retikulum, plastidy

mitochondrie endoplazmatickej retikulum ,Golgiho aparát ,plastidy a vakuový, endoplazmatické reticulom, Google aparát, plastidy vakuoly a mitochondrie, vakuoly, lyzozomy,chloroplasty ,mitochondrie, endoplazmatické retikulum

bičiky, ribozoľami, jadierko, deliacie vretienko, chromozomi, centrioly

citoskelet , centrozom, deviate vretienko, riasinky, bičiky

chloroplasty, mitochondrie

rybo zelný, endoplazmatické retikulum, centrály, mitochondrie

obsahuje genetickú informáciu, Má riadiacu funkciu, má zásadnú úlohu pri rozmnožovanie bunky, obsahuje chromozómy, eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal

pozastáva z jednej molekuly DNA , tvor jeden chromozón

vyjadrovom obale eukaryotických buniek

môže obsahovať jadierko, má u eukaryotických buniek obal z dvoch membran, jel hlavnou zložkou eukaryotických buniek chromozómy, je riadiacím centrum bunky