ログイン

ETIKA

ETIKA
100問 • 1年前
  • Aneta Kondrlová
  • 通報

    問題一覧

  • 1

    Kto je autorom myšlienky „Človek je slobodný, to znamená, že môže konať dobro aj zlo, ale ak koná zlo, vtedy nie je šťastný?“

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 2

    Kto učil, že povinnosťou ľudí je naučiť sa rozlišovať medzi pravou a falošnou slobodou a dospieť tak k morálnej zodpovednosti za vlastné skutky?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 3

    V augustínovskej etike možno vidieť tri na seba nadväzujúce evolučné trendy úzko zviazané s osobným životom samotného autora. Patria sem:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 4

    Stredoveká etika sa delí na:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 5

    Scholastika sa člení na:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 6

    Do etiky ranného stredoveku nepatrí:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 7

    Do etiky vrcholného stredoveku patrí:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 8

    Kto je autorom diela Suma proti pohanom?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 9

    Zakladateľ františkánskej školy bol:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 10

    Zakladateľ dominikánskej školy bol:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 11

    Tomáš Akvinský sa otázkami svedomia zaoberal v traktáte:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 12

    Benedikt z Nursie pre lásku používal tri pojmy:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 13

    Objektom ktorej lásky podľa Benedikta z Nursie je Kristus, ale aj blížni, voči ktorým má človek povinnosť vzájomnej bratskej služby?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 14

    Rozvoj ranostredovekej etiky významne ovplyvnil filozof, teológ, spisovateľ a mystik z Alexandrie, ktorý učil, že úlohou človeka je dosiahnuť maximálnu blízkosť a priateľstvo s Bohom. Je aj autorom diela Contra Celsus, ktoré napísal okolo roku 248.

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 15

    Kto je autorom myšlienky „Človek je slobodný, to znamená, že môže konať dobro aj zlo, ale ak koná zlo, vtedy nie je šťastný?“

    a) Augustinus Aurelius

  • 16

    Kto učil, že povinnosťou ľudí je naučiť sa rozlišovať medzi pravou a falošnou slobodou a dospieť tak k morálnej zodpovednosti za vlastné skutky?

    a) Augustinus Aurelius

  • 17

    V augustínovskej etike možno vidieť tri na seba nadväzujúce evolučné trendy úzko zviazané s osobným životom samotného autora. Patria sem:

    b) intelektuálna evolúcia, morálna evolúcia a duchovná evolúcia

  • 18

    Stredoveká etika sa delí na:

    b) patristická (od 2.-3. stor. do 7.-8. stor.) a scholastická (od 8. stor. do 15 stor.)

  • 19

    Scholastika sa člení na:

    c) rannú, vrcholnú a neskorú

  • 20

    Do etiky ranného stredoveku nepatrí:

    b) Tomáš Akvinský

  • 21

    Do etiky vrcholného stredoveku patrí:

    b) Tomáš Akvinský

  • 22

    Kto je autorom diela Suma proti pohanom?

    b) Tomáš Akvinský

  • 23

    Zakladateľ františkánskej školy bol:

    d) Giovanni Bernardone

  • 24

    Zakladateľ dominikánskej školy bol:

    c) Dominik Guzman

  • 25

    Tomáš Akvinský sa otázkami svedomia zaoberal v traktáte:

    b) De Veritate

  • 26

    Benedikt z Nursie pre lásku používal tri pojmy:

    a) diligere, amor a caritas

  • 27

    Objektom ktorej lásky podľa Benedikta z Nursie je Kristus, ale aj blížni, voči ktorým má človek povinnosť vzájomnej bratskej služby?

    d) amor

  • 28

    Rozvoj ranostredovekej etiky významne ovplyvnil filozof, teológ, spisovateľ a mystik z Alexandrie, ktorý učil, že úlohou človeka je dosiahnuť maximálnu blízkosť a priateľstvo s Bohom. Je aj autorom diela Contra Celsus, ktoré napísal okolo roku 248.

    b) Origenes

  • 29

    John Lock prvýkrát povýšil latinské slovo tolerantia na svetonázorový pojem v roku 1689 v diele:

    a) List o tolerancii, c) Epistola de tolerantia

  • 30

    Pri disjunktívnej tolerancii sú v popredí dva úzko späté fenomény:

    a) psychologický, d) mocenský

  • 31

    Thomas More napísal diela:

    c) Utópia, e) Dialóg o kacírstvach

  • 32

    Michel Eyquem de Montaigne:

    a) zdôrazňoval sebestačnosť ľudského života, d) nevidel nijaké racionálne dôvody na posmrtný život

  • 33

    Niccolo Machiavelli napísal diela:

    a) Mandragora a Clizia, b) Život Castruccia Castracaniho z Lukky

  • 34

    Machiavelli ponúka extrémny príklad dvojakej morálky:

    a) jednej pre vladára, d) druhej pre súkromného občana

  • 35

    Kresťanská morálka je podľa Machiavelliho:

    c) „inosvetská“, e) nezodpovedá potrebám „tohto sveta „

  • 36

    Martin Luther:

    a) kládol dôraz na analógiu neba a zeme, e) uznával zásadu, že peniaze môže prinášať len práce

  • 37

    K základným prúdom utilitarizmu 20.storočia patrí

    c) utilitarizmus činu, e) utilitarizmus pravidla

  • 38

    Etiku Komenský chápal a charakterizoval:

    a) všeobecne ako náuku o mravoch, mravouku, mravnú výchovu, d) kládol dôraz na vzdelanie, mravnosť a zbožnosť

  • 39

    John Lockov pojem náboženskej tolerancie má dve navzájom späté stránky:

    c) filozofickú, e) politickú

  • 40

    Thomas Hobbes delí vedecké disciplíny podľa predmetu skúmania na dve skupiny:

    a) prírodná filozofia, b) politická filozofia

  • 41

    Thomas Hobbes tvrdí, že:

    a) vojnový stav všetkých proti všetkým je nevyhnutným vyústením konania ľudí, podľa ich individuálnych prirodzených práv, b) vojnový stav je, keď nikto nemá nanič právo, neobmedzená sloboda každého je obmedzovaná slobodou ostatných

  • 42

    Podľa Johna Locka mravné kategórie ako dobro a zlo:

    a) spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, d) keďže spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, tým si podľa vôle zákonodarcu spôsobujeme odmenu alebo trest

  • 43

    Jean- Jacques Rousseau bol presvedčený, že nerovnosť medzi ľuďmi nie je zákonitý jav. Diferencoval dva druhy nerovnosti:

    c) prirodzená nerovnosť, e) mravná nerovnosť

  • 44

    Vnímanie ako činnosť mysle rozdeľuje John Lock na tri druhy:

    a) vnímanie ideí v našej mysli, d) vnímanie významu znakov, e) vnímanie spojitosti alebo nezlučiteľnosti súhlasu alebo nesúhlasu, ktorý jestvuje medzi niektorými našimi ideami

  • 45

    Pre lásku Benedikt z Nursie používal tri pojmy:

    b) diligere, d) amor, f) caritas

  • 46

    Jean- Jacques Rousseau:

    a) je autorom diela Emil alebo o výchove, d) v centre jeho úvah je idea spoločenskej zmluvy, e) konštatoval, že mravnosť našich skutkov spočíva v úsudku, aký si o nich sami vytvoríme

  • 47

    Gottfried Wilhelm Leibniz rozlišuje zlo na:

    b) metafyzické, d) fyzické, e) morálne

  • 48

    David Hume prezentoval svoje etické názory v dielach:

    d) Traktát o ľudskej prirodzenosti, e) Skúmanie i princípoch morálky, f) Eseje

  • 49

    David Humova etika:

    a) je empiristická, c) jej predmetom je morálne hodnotenie, e) morálne hodnotenie sa zakladá na citoch

  • 50

    Adam Smith vo svojich teoretických úvahách (rovnako morálnych, ako aj ekonomických) vychádza:

    a) z pozorovania, b) z deskripcie, d) z analýzy ľudskej povahy a jej sklonov

  • 51

    Do prvej generácie francúzskych osvietencov patria:

    c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

  • 52

    Voltaire, etikom sa necítil, jeho názory však vzhľadom na jeho autoritu ovplyvňovali aj túto oblasť. Do popredia vystupujú v tomto ohľade tieto okruhy:

    b) kritika náboženskej morálky, d) uvažovanie o príčinách existencie zla vo svete, f) odmietanie metafyzických základov morálky

  • 53

    Do druhej generácie francúzskych osvietencov nepatrí:

    c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

  • 54

    Po kritickom rozbore „konkurenčných“ morálnych princípov Jeremy Bentham zdôvodňuje svoj princíp utility tromi základnými argumentmi:

    a) princíp utility je jediným prostriedkom, ktorým možno merať hodnotu morálneho činu, c) princíp utility umožňuje vyjadriť utrpenie a trest, d) princíp utility je jedinou skutočnou zárukou na dosiahnutie dohody dvoch strán vedúcich spolu spor

  • 55

    Odhalenie skutočnosti, že vôľa je večná a proces jej objektivizácie a uspokojenia v ktoromkoľvek indivíduu je neuskutočniteľný, privádza Arthura Schopenhauera k presvedčeniu, že všetok život je najmä utrpenie a žiadne uspokojenie nie je nikdy trvalé. Preto hlavnou snahou o dobrý život je minimalizovanie akéhokoľvek utrpenia, a to nachádza najmä v odpútaní sa od tohto sveta prostredníctvom:

    b) umenia, d) náboženstva, f) poznania

  • 56

    Friedricha Nietzscheho tvorba mala polytematický charakter. V tejto tvorbe sa rozlišujú tri základné obdobia:

    b) „zarathustrovské“, d) pozitivistické, e) geniálno-romantické

  • 57

    K dominantným prácam Friedricha Nietzscheho v jeho „zarathustrovskom“ období patria:

    b) Mimo dobra a zla, c) Tak riekol Zarathustra, e) Ku genealógii morálky

  • 58

    Soren Aabye Kierkegaard rozlišuje tri základné štádia života:

    b) estetické, d) etické, e) náboženské

  • 59

    Friedrich Nietzsche vôľu chápe predovšetkým:

    b) chápe ju a antropologickom kontexte ako individuálnu mohúcnosť človeka, c) vôľa predstavuje najvýznamnejšiu dimenziu bytia človeka, e) vôľa sa prirodzene prezentuje v konaní a myslení človeka, f) vôľa sa najmä realizuje v živote človeka

  • 60

    Friedrich Nietzsche prezentuje svoju predstavu o „dvoch morálkach“. Jedná sa o morálku otrokov a morálku pánov. Morálku otrokov charakterizuje vetami:

    a) je výsledkom „vzbury otrokov v morálke“, c) morálku otrokov do víťazného konca doviedlo židovsko-kresťanské náboženstvo, e) prevracia a znehodnocuje hodnoty už tým, že zo slabosti a bezmocnosti robí cnosť, f) prezentuje ju ako „morálku stáda“

  • 61

    Friedrich Nietzsche prezentuje svoju predstavu o „dvoch morálkach. Jedná sa o morálku otrokov a morálku pánov. Morálku pánov charakterizuje vetami:

    a) je produktom prirodzenej ambície života, ako najvyššej hodnoty, b) je v súlade s prírodou, v ktorej prežíva iba to čo je skutočne silné, vznešené, sebestačné, c) je nadradená všetkému, čo je slabé, choré, nízke, bezmocné, d) nazýva ju aj ako „morálka vznešenosti“

  • 62

    Nihilizmus Friedrich Nietzsche prezentuje:

    a) uvedeným pojmom označuje krízový stav v európskej kultúre utváranej a rozvíjanej pod vplyvom kresťanstva, c) nihilizmus neznamená uvedomenie si dlhodobého plytvania, utrpenie, nedostatok príležitostí nejako sa zotaviť, niečím sa upokojiť, d) pojem nihilizmus signalizuje „bezmocnosť“ a „bezperspektívnosť“ európskej kultúry, e) nihilizmus je stav, v ktorom absentuje zmysel

  • 63

    Podľa Friedricha Nietzscheho zmyslom prehodnocovania hodnôt je:

    a) prekonanie dobovo aktuálnej morálky v Európe a jej nahradenie morálkou novou, vyššou, c) zmyslom jeho kritických reflexií morálky rozhodne nie je vrátiť človeka do tzv. „pred-morálneho“ či dokonca „ne-morálneho“ stavu, d) Nietzscheho imoralizmus nie je odmietnutím morálky ako takej, nemá človeka oslobodiť od morálky, ale naopak, morálna vôľa má ním byť ešte vystupňovaná, e) nová, vyššia morálka uvoľní všetku životodarnú, životaschopnú a život posilňujúcu energiu človeka

  • 64

    Nemecká dialektická etika predstavuje novú etapu vo vývoji pohľadu a nazerania na problematiku morálky a mravnosti, ktoré sú predmetom etiky. Dialektická metóda umožnila jej predstaviteľom urobiť niekoľko rozhodujúcich záverov.

    a) ľudia sú produktom vlastných dejín, c) morálka je súčasťou spoločenského vedomia, má svoju históriu a s vývojom spoločnosti sa zdokonaľuje, e) všeobecné, spoločenské a zvláštne individuálne vedomie sú vo vzájomnej interakcií, f) vývoj morálky má vnútornú zákonitosť, ktorá speje k jej vlastnému prekonávaniu

  • 65

    Georg Wilhelm Friedrich Hegel napísal:

    a) Základy filozofie práva, c) Logika ako veda, e) Fenomenológia ducha, f) Encyklopédia filozofických vied v náčrte

  • 66

    Predstavitelia fenomenologickej etiky sú:

    b) Max Scheler, c) Nicolai Hartmann, e) Dietrich von Hildebrand, f) Alexander Pfänder

  • 67

    Medzi predstaviteľov fenomenologickej etiky nepatrí:

    b) Friedrich Nietzsche, c) Albert Camus, e) Jean-Paul Sartre, f) Robert Nozick

  • 68

    Soren Aabye Kierkegaard estetické štádium života charakterizuje:

    a) vyznačuje sa hedonistickým prístupom k životu, c) typickým príkladom dôsledného estetického štádia je život Dona Juna, e) je to najnižšie štádium života, f) život estetika charakterizuje v prvom rade bezprostrednosť

  • 69

    Etické štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    b) základná etická kategória je „voľba“- voľba vlastného JA, d) cieľom a zmyslom etického štádia je stať sa zrelou osobnosťou, e) voľba vlastného JA pritom úzko súvisí so sebapoznaním, f) základným etickým imperatívom je „Voľ seba samého“

  • 70

    Náboženské štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom

  • 71

    Existencialistická etika:

    a) patrí k najvýznamnejším a najpopulárnejším myšlienkovým prúdom 20. storočia, c) medzi jej predstaviteľov patrí Karl Jaspers, d) medzi jej predstaviteľov patrí Jean-Paul Sartre, e) za začiatok existencializmu vo Francúzsku sa považuje dielo Gabriela Marcela s názvom Metafyzický denník

  • 72

    Albert Camus:

    a) je predstaviteľom existencialistickej etiky, c) Camusov koncept človeka a sveta osciluje okolo troch základných pojmov: absurdita, revolta a exil, e) je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, f) je autorom diela Mýtus o Sizyfovi

  • 73

    Emmanuel Mounier:

    e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, b) svoje ponímanie človeka kladie do určitého protikladu k marxistickému a existencialistickému ponímaniu, d) je autorom diela Personalistická a komunitárna revolúcia, e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, f) empirická komunikácia sa nazýva tiež aj ako objektívna komunikácia

  • 74

    Jean Lacroix:

    a) je predstaviteľom katolíckej personalistickej filozofie, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, d) je autorom diela Osoba a láska, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, f) pokúsil sa o mnohostranný prístup k človeku ako osobe, aby tým zachytil jej plnosť

  • 75

    Vladimír Sergejevič Solovjov:

    b) je ruský náboženský filozof, publicista, prekladateľ a básnik, často označovaný aj ako „ruský Platón“, c) je predstaviteľom existencialisticko-personalistickej etiky, d) považuje etiku za vedu, ktorá je na jednej strane nezávislá od náboženstva, gnozeológie, metafyziky, ale je aj s nimi prepojená na strane druhej, e) je autorom diela Ospravedlnenie dobra, f) v práci Kritika abstraktných princípov analyzoval etickú problematiku na pozadí zdôvodnenia a vymedzenia najvyššieho mravného princípu, ktorý má určovať praktickú ľudskú činnosť

  • 76

    Nikolaj Alexandrovič Berďajev:

    a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti

  • 77

    Boris Petrovič Vyšeslavcev:

    a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

  • 78

    Pierre Teilhard de Chardin vymedzuje prejavy „hriechov“, ktoré sa odvíjajú od základného ohraničenia ľudskej energie a s ním spojeného obmedzovania vývojových perspektív samej Zeme. Jedná sa o tieto „hriechy“:

    b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

  • 79

    Sigmund Freud:

    a) je predstaviteľom psychologickej a biologickej etiky, b) vtedajšiu morálku nazval pokrytectvom, d) tvrdil, že ľudské správanie je výsledkom dedičných vplyvov a prostredia, e) tvrdil, že etika je nevyhnutným produktom kultúry, f) otvoril prostredníctvom skúmania nevedomej motivácie novú oblasť etickej problematiky

  • 80

    Erich Fromm:

    a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

  • 81

    Konrad Lorenz:

    a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

  • 82

    Intuicionizmus:

    a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

  • 83

    George Edward Moore:

    a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

  • 84

    Emotivizmus:

    b) patrí k nekognitivistickému smeru v metaetike, c) je názov pre súhrn rôznych etických teórií, ktoré spája zásadný odpor voči kognitivistickým metaetickým teóriám, d) emotivisti vyhlasujú, že o hodnotových súdoch nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože ich primárnou funkciou je vyjadrovať emócie, e) emotivisti boli historicky prví, ktorí explicitne odmietli deskriptívnosť morálnych slov, f) k predstaviteľom emotivizmu patrí Charles Leslie Stevenson

  • 85

    Podstatu utilitaristickej etiky možno vyjadriť prostredníctvom:

    b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

  • 86

    Neutilitaristický konzekvencializmus:

    a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

  • 87

    Max Weber:

    a) je autorom diela Politika ako povolanie, b) je autorom diela Protestantská etika a duch kapitalizmu, c) kladie si otázku aký je vzťah medzi etikou a politikou, v tejto súvislosti vymedzuje „etiku zmýšľania“ a „etiku zodpovednosti“, d) z hľadiska prínosu názorov pre rozvoj etického myslenia sú významné dve práce: Politika ako povolanie a Protestantská etika a duch kapitalizmu, e) základom etiky presvedčenia je podľa Webera viera v boha, respektíve spiritualita, f) etika zmýšľania pre Webera znamenajú normy a príkazy ako všeobecné povinnosti

  • 88

    John Rawls:

    a) je autorom diela Teória spravodlivosti, b) je predstaviteľom etiky spravodlivosti, c) je autorom diela Prednášky o dejinách morálnej filozofie, d) v diele Zákony národov stanovuje princípy spravodlivosti medzi národmi, e) pokúsil sa svojou teóriu a prekonanie utilitaristickej tradície, f) princíp diferencie podľa Rawlsa sa týka nerovnosti vzhľadom na egalitárne orientovanú distribúciu sociálnych dobier

  • 89

    John Rawls v diele Zákony národov stanovuje princípy spravodlivosti medzi národmi takto:

    a) Národy majú rešpektovať zmluvy a záväzky, b) Národy majú dodržiavať povinnosť nezasahovania, c) Národy si majú vážiť ľudské práva, d) Národy majú právo na sebaobranu, ale nemajú právo začať vojnu z iných dôvodov, e) Národy sú si rovné a sú stranami dohôd, ktoré ich zaväzujú, f) Národy majú dodržiavať špecifické obmedzenia pri vedení vojny

  • 90

    Neutilitaristický konzekvencializmus:

    a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, b) medzi predstaviteľov tohto smeru patrí Philip Pettit, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

  • 91

    George Edward Moore:

    a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, b) je autorom diela Principia Ethica, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

  • 92

    Náboženské štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, c) veriť znamená byť v absolútnom vzťahu k Absolútnu, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom, f) do tohto štádia môžeme vstúpiť iba prebudením tej najväčšej vášne- viery

  • 93

    Podstatu utilitaristickej etiky možno vyjadriť prostredníctvom:

    a) významný momentom v utilitaristickej etike je aj princíp impartiality, b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

  • 94

    Intuicionizmus:

    a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, b) predstaviteľom je Harold A. Prichard, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

  • 95

    Konrad Lorenz:

    a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, b) je autorom diela Odvrátená strana zrkadla- skúsenosť z histórie ľudského poznania, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

  • 96

    Erich Fromm:

    a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, b) je autorom diela Strach zo slobody, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

  • 97

    Pierre Teilhard de Chardin vymedzuje prejavy „hriechov“, ktoré sa odvíjajú od základného ohraničenia ľudskej energie a s ním spojeného obmedzovania vývojových perspektív samej Zeme. Jedná sa o tieto „hriechy“:

    a) Únik pred rizikom, b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

  • 98

    Boris Petrovič Vyšeslavcev:

    a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, b) je autorom diela Etika premeneného erosa, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

  • 99

    Nikolaj Alexandrovič Berďajev:

    a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, e) je autorom diela Filozofia nerovnosti, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti

  • 100

    Emotivizmus:

    a) k najvýznamnejším predchodcom emotivistov patrí David Hume, b) patrí k nekognitivistickému smeru v metaetike, c) je názov pre súhrn rôznych etických teórií, ktoré spája zásadný odpor voči kognitivistickým metaetickým teóriám, d) emotivisti vyhlasujú, že o hodnotových súdoch nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože ich primárnou funkciou je vyjadrovať emócie, e) emotivisti boli historicky prví, ktorí explicitne odmietli deskriptívnosť morálnych slov, f) k predstaviteľom emotivizmu patrí Charles Leslie Stevenson

  • DEJINY 1

    DEJINY 1

    Aneta Kondrlová · 51問 · 1年前

    DEJINY 1

    DEJINY 1

    51問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    DEJINY 2

    DEJINY 2

    Aneta Kondrlová · 49問 · 1年前

    DEJINY 2

    DEJINY 2

    49問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    EKONÓMIA

    EKONÓMIA

    Aneta Kondrlová · 100問 · 1年前

    EKONÓMIA

    EKONÓMIA

    100問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    FILOZOFIA

    FILOZOFIA

    Aneta Kondrlová · 99問 · 1年前

    FILOZOFIA

    FILOZOFIA

    99問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    INFORMATIKA

    INFORMATIKA

    Aneta Kondrlová · 100問 · 1年前

    INFORMATIKA

    INFORMATIKA

    100問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    POLITOLÓGIA

    POLITOLÓGIA

    Aneta Kondrlová · 100問 · 1年前

    POLITOLÓGIA

    POLITOLÓGIA

    100問 • 1年前
    Aneta Kondrlová

    問題一覧

  • 1

    Kto je autorom myšlienky „Človek je slobodný, to znamená, že môže konať dobro aj zlo, ale ak koná zlo, vtedy nie je šťastný?“

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 2

    Kto učil, že povinnosťou ľudí je naučiť sa rozlišovať medzi pravou a falošnou slobodou a dospieť tak k morálnej zodpovednosti za vlastné skutky?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 3

    V augustínovskej etike možno vidieť tri na seba nadväzujúce evolučné trendy úzko zviazané s osobným životom samotného autora. Patria sem:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 4

    Stredoveká etika sa delí na:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 5

    Scholastika sa člení na:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 6

    Do etiky ranného stredoveku nepatrí:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 7

    Do etiky vrcholného stredoveku patrí:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 8

    Kto je autorom diela Suma proti pohanom?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 9

    Zakladateľ františkánskej školy bol:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 10

    Zakladateľ dominikánskej školy bol:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 11

    Tomáš Akvinský sa otázkami svedomia zaoberal v traktáte:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 12

    Benedikt z Nursie pre lásku používal tri pojmy:

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 13

    Objektom ktorej lásky podľa Benedikta z Nursie je Kristus, ale aj blížni, voči ktorým má človek povinnosť vzájomnej bratskej služby?

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 14

    Rozvoj ranostredovekej etiky významne ovplyvnil filozof, teológ, spisovateľ a mystik z Alexandrie, ktorý učil, že úlohou človeka je dosiahnuť maximálnu blízkosť a priateľstvo s Bohom. Je aj autorom diela Contra Celsus, ktoré napísal okolo roku 248.

    g) žiadna odpoveď nie je správna

  • 15

    Kto je autorom myšlienky „Človek je slobodný, to znamená, že môže konať dobro aj zlo, ale ak koná zlo, vtedy nie je šťastný?“

    a) Augustinus Aurelius

  • 16

    Kto učil, že povinnosťou ľudí je naučiť sa rozlišovať medzi pravou a falošnou slobodou a dospieť tak k morálnej zodpovednosti za vlastné skutky?

    a) Augustinus Aurelius

  • 17

    V augustínovskej etike možno vidieť tri na seba nadväzujúce evolučné trendy úzko zviazané s osobným životom samotného autora. Patria sem:

    b) intelektuálna evolúcia, morálna evolúcia a duchovná evolúcia

  • 18

    Stredoveká etika sa delí na:

    b) patristická (od 2.-3. stor. do 7.-8. stor.) a scholastická (od 8. stor. do 15 stor.)

  • 19

    Scholastika sa člení na:

    c) rannú, vrcholnú a neskorú

  • 20

    Do etiky ranného stredoveku nepatrí:

    b) Tomáš Akvinský

  • 21

    Do etiky vrcholného stredoveku patrí:

    b) Tomáš Akvinský

  • 22

    Kto je autorom diela Suma proti pohanom?

    b) Tomáš Akvinský

  • 23

    Zakladateľ františkánskej školy bol:

    d) Giovanni Bernardone

  • 24

    Zakladateľ dominikánskej školy bol:

    c) Dominik Guzman

  • 25

    Tomáš Akvinský sa otázkami svedomia zaoberal v traktáte:

    b) De Veritate

  • 26

    Benedikt z Nursie pre lásku používal tri pojmy:

    a) diligere, amor a caritas

  • 27

    Objektom ktorej lásky podľa Benedikta z Nursie je Kristus, ale aj blížni, voči ktorým má človek povinnosť vzájomnej bratskej služby?

    d) amor

  • 28

    Rozvoj ranostredovekej etiky významne ovplyvnil filozof, teológ, spisovateľ a mystik z Alexandrie, ktorý učil, že úlohou človeka je dosiahnuť maximálnu blízkosť a priateľstvo s Bohom. Je aj autorom diela Contra Celsus, ktoré napísal okolo roku 248.

    b) Origenes

  • 29

    John Lock prvýkrát povýšil latinské slovo tolerantia na svetonázorový pojem v roku 1689 v diele:

    a) List o tolerancii, c) Epistola de tolerantia

  • 30

    Pri disjunktívnej tolerancii sú v popredí dva úzko späté fenomény:

    a) psychologický, d) mocenský

  • 31

    Thomas More napísal diela:

    c) Utópia, e) Dialóg o kacírstvach

  • 32

    Michel Eyquem de Montaigne:

    a) zdôrazňoval sebestačnosť ľudského života, d) nevidel nijaké racionálne dôvody na posmrtný život

  • 33

    Niccolo Machiavelli napísal diela:

    a) Mandragora a Clizia, b) Život Castruccia Castracaniho z Lukky

  • 34

    Machiavelli ponúka extrémny príklad dvojakej morálky:

    a) jednej pre vladára, d) druhej pre súkromného občana

  • 35

    Kresťanská morálka je podľa Machiavelliho:

    c) „inosvetská“, e) nezodpovedá potrebám „tohto sveta „

  • 36

    Martin Luther:

    a) kládol dôraz na analógiu neba a zeme, e) uznával zásadu, že peniaze môže prinášať len práce

  • 37

    K základným prúdom utilitarizmu 20.storočia patrí

    c) utilitarizmus činu, e) utilitarizmus pravidla

  • 38

    Etiku Komenský chápal a charakterizoval:

    a) všeobecne ako náuku o mravoch, mravouku, mravnú výchovu, d) kládol dôraz na vzdelanie, mravnosť a zbožnosť

  • 39

    John Lockov pojem náboženskej tolerancie má dve navzájom späté stránky:

    c) filozofickú, e) politickú

  • 40

    Thomas Hobbes delí vedecké disciplíny podľa predmetu skúmania na dve skupiny:

    a) prírodná filozofia, b) politická filozofia

  • 41

    Thomas Hobbes tvrdí, že:

    a) vojnový stav všetkých proti všetkým je nevyhnutným vyústením konania ľudí, podľa ich individuálnych prirodzených práv, b) vojnový stav je, keď nikto nemá nanič právo, neobmedzená sloboda každého je obmedzovaná slobodou ostatných

  • 42

    Podľa Johna Locka mravné kategórie ako dobro a zlo:

    a) spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, d) keďže spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, tým si podľa vôle zákonodarcu spôsobujeme odmenu alebo trest

  • 43

    Jean- Jacques Rousseau bol presvedčený, že nerovnosť medzi ľuďmi nie je zákonitý jav. Diferencoval dva druhy nerovnosti:

    c) prirodzená nerovnosť, e) mravná nerovnosť

  • 44

    Vnímanie ako činnosť mysle rozdeľuje John Lock na tri druhy:

    a) vnímanie ideí v našej mysli, d) vnímanie významu znakov, e) vnímanie spojitosti alebo nezlučiteľnosti súhlasu alebo nesúhlasu, ktorý jestvuje medzi niektorými našimi ideami

  • 45

    Pre lásku Benedikt z Nursie používal tri pojmy:

    b) diligere, d) amor, f) caritas

  • 46

    Jean- Jacques Rousseau:

    a) je autorom diela Emil alebo o výchove, d) v centre jeho úvah je idea spoločenskej zmluvy, e) konštatoval, že mravnosť našich skutkov spočíva v úsudku, aký si o nich sami vytvoríme

  • 47

    Gottfried Wilhelm Leibniz rozlišuje zlo na:

    b) metafyzické, d) fyzické, e) morálne

  • 48

    David Hume prezentoval svoje etické názory v dielach:

    d) Traktát o ľudskej prirodzenosti, e) Skúmanie i princípoch morálky, f) Eseje

  • 49

    David Humova etika:

    a) je empiristická, c) jej predmetom je morálne hodnotenie, e) morálne hodnotenie sa zakladá na citoch

  • 50

    Adam Smith vo svojich teoretických úvahách (rovnako morálnych, ako aj ekonomických) vychádza:

    a) z pozorovania, b) z deskripcie, d) z analýzy ľudskej povahy a jej sklonov

  • 51

    Do prvej generácie francúzskych osvietencov patria:

    c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

  • 52

    Voltaire, etikom sa necítil, jeho názory však vzhľadom na jeho autoritu ovplyvňovali aj túto oblasť. Do popredia vystupujú v tomto ohľade tieto okruhy:

    b) kritika náboženskej morálky, d) uvažovanie o príčinách existencie zla vo svete, f) odmietanie metafyzických základov morálky

  • 53

    Do druhej generácie francúzskych osvietencov nepatrí:

    c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

  • 54

    Po kritickom rozbore „konkurenčných“ morálnych princípov Jeremy Bentham zdôvodňuje svoj princíp utility tromi základnými argumentmi:

    a) princíp utility je jediným prostriedkom, ktorým možno merať hodnotu morálneho činu, c) princíp utility umožňuje vyjadriť utrpenie a trest, d) princíp utility je jedinou skutočnou zárukou na dosiahnutie dohody dvoch strán vedúcich spolu spor

  • 55

    Odhalenie skutočnosti, že vôľa je večná a proces jej objektivizácie a uspokojenia v ktoromkoľvek indivíduu je neuskutočniteľný, privádza Arthura Schopenhauera k presvedčeniu, že všetok život je najmä utrpenie a žiadne uspokojenie nie je nikdy trvalé. Preto hlavnou snahou o dobrý život je minimalizovanie akéhokoľvek utrpenia, a to nachádza najmä v odpútaní sa od tohto sveta prostredníctvom:

    b) umenia, d) náboženstva, f) poznania

  • 56

    Friedricha Nietzscheho tvorba mala polytematický charakter. V tejto tvorbe sa rozlišujú tri základné obdobia:

    b) „zarathustrovské“, d) pozitivistické, e) geniálno-romantické

  • 57

    K dominantným prácam Friedricha Nietzscheho v jeho „zarathustrovskom“ období patria:

    b) Mimo dobra a zla, c) Tak riekol Zarathustra, e) Ku genealógii morálky

  • 58

    Soren Aabye Kierkegaard rozlišuje tri základné štádia života:

    b) estetické, d) etické, e) náboženské

  • 59

    Friedrich Nietzsche vôľu chápe predovšetkým:

    b) chápe ju a antropologickom kontexte ako individuálnu mohúcnosť človeka, c) vôľa predstavuje najvýznamnejšiu dimenziu bytia človeka, e) vôľa sa prirodzene prezentuje v konaní a myslení človeka, f) vôľa sa najmä realizuje v živote človeka

  • 60

    Friedrich Nietzsche prezentuje svoju predstavu o „dvoch morálkach“. Jedná sa o morálku otrokov a morálku pánov. Morálku otrokov charakterizuje vetami:

    a) je výsledkom „vzbury otrokov v morálke“, c) morálku otrokov do víťazného konca doviedlo židovsko-kresťanské náboženstvo, e) prevracia a znehodnocuje hodnoty už tým, že zo slabosti a bezmocnosti robí cnosť, f) prezentuje ju ako „morálku stáda“

  • 61

    Friedrich Nietzsche prezentuje svoju predstavu o „dvoch morálkach. Jedná sa o morálku otrokov a morálku pánov. Morálku pánov charakterizuje vetami:

    a) je produktom prirodzenej ambície života, ako najvyššej hodnoty, b) je v súlade s prírodou, v ktorej prežíva iba to čo je skutočne silné, vznešené, sebestačné, c) je nadradená všetkému, čo je slabé, choré, nízke, bezmocné, d) nazýva ju aj ako „morálka vznešenosti“

  • 62

    Nihilizmus Friedrich Nietzsche prezentuje:

    a) uvedeným pojmom označuje krízový stav v európskej kultúre utváranej a rozvíjanej pod vplyvom kresťanstva, c) nihilizmus neznamená uvedomenie si dlhodobého plytvania, utrpenie, nedostatok príležitostí nejako sa zotaviť, niečím sa upokojiť, d) pojem nihilizmus signalizuje „bezmocnosť“ a „bezperspektívnosť“ európskej kultúry, e) nihilizmus je stav, v ktorom absentuje zmysel

  • 63

    Podľa Friedricha Nietzscheho zmyslom prehodnocovania hodnôt je:

    a) prekonanie dobovo aktuálnej morálky v Európe a jej nahradenie morálkou novou, vyššou, c) zmyslom jeho kritických reflexií morálky rozhodne nie je vrátiť človeka do tzv. „pred-morálneho“ či dokonca „ne-morálneho“ stavu, d) Nietzscheho imoralizmus nie je odmietnutím morálky ako takej, nemá človeka oslobodiť od morálky, ale naopak, morálna vôľa má ním byť ešte vystupňovaná, e) nová, vyššia morálka uvoľní všetku životodarnú, životaschopnú a život posilňujúcu energiu človeka

  • 64

    Nemecká dialektická etika predstavuje novú etapu vo vývoji pohľadu a nazerania na problematiku morálky a mravnosti, ktoré sú predmetom etiky. Dialektická metóda umožnila jej predstaviteľom urobiť niekoľko rozhodujúcich záverov.

    a) ľudia sú produktom vlastných dejín, c) morálka je súčasťou spoločenského vedomia, má svoju históriu a s vývojom spoločnosti sa zdokonaľuje, e) všeobecné, spoločenské a zvláštne individuálne vedomie sú vo vzájomnej interakcií, f) vývoj morálky má vnútornú zákonitosť, ktorá speje k jej vlastnému prekonávaniu

  • 65

    Georg Wilhelm Friedrich Hegel napísal:

    a) Základy filozofie práva, c) Logika ako veda, e) Fenomenológia ducha, f) Encyklopédia filozofických vied v náčrte

  • 66

    Predstavitelia fenomenologickej etiky sú:

    b) Max Scheler, c) Nicolai Hartmann, e) Dietrich von Hildebrand, f) Alexander Pfänder

  • 67

    Medzi predstaviteľov fenomenologickej etiky nepatrí:

    b) Friedrich Nietzsche, c) Albert Camus, e) Jean-Paul Sartre, f) Robert Nozick

  • 68

    Soren Aabye Kierkegaard estetické štádium života charakterizuje:

    a) vyznačuje sa hedonistickým prístupom k životu, c) typickým príkladom dôsledného estetického štádia je život Dona Juna, e) je to najnižšie štádium života, f) život estetika charakterizuje v prvom rade bezprostrednosť

  • 69

    Etické štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    b) základná etická kategória je „voľba“- voľba vlastného JA, d) cieľom a zmyslom etického štádia je stať sa zrelou osobnosťou, e) voľba vlastného JA pritom úzko súvisí so sebapoznaním, f) základným etickým imperatívom je „Voľ seba samého“

  • 70

    Náboženské štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom

  • 71

    Existencialistická etika:

    a) patrí k najvýznamnejším a najpopulárnejším myšlienkovým prúdom 20. storočia, c) medzi jej predstaviteľov patrí Karl Jaspers, d) medzi jej predstaviteľov patrí Jean-Paul Sartre, e) za začiatok existencializmu vo Francúzsku sa považuje dielo Gabriela Marcela s názvom Metafyzický denník

  • 72

    Albert Camus:

    a) je predstaviteľom existencialistickej etiky, c) Camusov koncept človeka a sveta osciluje okolo troch základných pojmov: absurdita, revolta a exil, e) je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, f) je autorom diela Mýtus o Sizyfovi

  • 73

    Emmanuel Mounier:

    e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, b) svoje ponímanie človeka kladie do určitého protikladu k marxistickému a existencialistickému ponímaniu, d) je autorom diela Personalistická a komunitárna revolúcia, e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, f) empirická komunikácia sa nazýva tiež aj ako objektívna komunikácia

  • 74

    Jean Lacroix:

    a) je predstaviteľom katolíckej personalistickej filozofie, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, d) je autorom diela Osoba a láska, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, f) pokúsil sa o mnohostranný prístup k človeku ako osobe, aby tým zachytil jej plnosť

  • 75

    Vladimír Sergejevič Solovjov:

    b) je ruský náboženský filozof, publicista, prekladateľ a básnik, často označovaný aj ako „ruský Platón“, c) je predstaviteľom existencialisticko-personalistickej etiky, d) považuje etiku za vedu, ktorá je na jednej strane nezávislá od náboženstva, gnozeológie, metafyziky, ale je aj s nimi prepojená na strane druhej, e) je autorom diela Ospravedlnenie dobra, f) v práci Kritika abstraktných princípov analyzoval etickú problematiku na pozadí zdôvodnenia a vymedzenia najvyššieho mravného princípu, ktorý má určovať praktickú ľudskú činnosť

  • 76

    Nikolaj Alexandrovič Berďajev:

    a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti

  • 77

    Boris Petrovič Vyšeslavcev:

    a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

  • 78

    Pierre Teilhard de Chardin vymedzuje prejavy „hriechov“, ktoré sa odvíjajú od základného ohraničenia ľudskej energie a s ním spojeného obmedzovania vývojových perspektív samej Zeme. Jedná sa o tieto „hriechy“:

    b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

  • 79

    Sigmund Freud:

    a) je predstaviteľom psychologickej a biologickej etiky, b) vtedajšiu morálku nazval pokrytectvom, d) tvrdil, že ľudské správanie je výsledkom dedičných vplyvov a prostredia, e) tvrdil, že etika je nevyhnutným produktom kultúry, f) otvoril prostredníctvom skúmania nevedomej motivácie novú oblasť etickej problematiky

  • 80

    Erich Fromm:

    a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

  • 81

    Konrad Lorenz:

    a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

  • 82

    Intuicionizmus:

    a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

  • 83

    George Edward Moore:

    a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

  • 84

    Emotivizmus:

    b) patrí k nekognitivistickému smeru v metaetike, c) je názov pre súhrn rôznych etických teórií, ktoré spája zásadný odpor voči kognitivistickým metaetickým teóriám, d) emotivisti vyhlasujú, že o hodnotových súdoch nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože ich primárnou funkciou je vyjadrovať emócie, e) emotivisti boli historicky prví, ktorí explicitne odmietli deskriptívnosť morálnych slov, f) k predstaviteľom emotivizmu patrí Charles Leslie Stevenson

  • 85

    Podstatu utilitaristickej etiky možno vyjadriť prostredníctvom:

    b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

  • 86

    Neutilitaristický konzekvencializmus:

    a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

  • 87

    Max Weber:

    a) je autorom diela Politika ako povolanie, b) je autorom diela Protestantská etika a duch kapitalizmu, c) kladie si otázku aký je vzťah medzi etikou a politikou, v tejto súvislosti vymedzuje „etiku zmýšľania“ a „etiku zodpovednosti“, d) z hľadiska prínosu názorov pre rozvoj etického myslenia sú významné dve práce: Politika ako povolanie a Protestantská etika a duch kapitalizmu, e) základom etiky presvedčenia je podľa Webera viera v boha, respektíve spiritualita, f) etika zmýšľania pre Webera znamenajú normy a príkazy ako všeobecné povinnosti

  • 88

    John Rawls:

    a) je autorom diela Teória spravodlivosti, b) je predstaviteľom etiky spravodlivosti, c) je autorom diela Prednášky o dejinách morálnej filozofie, d) v diele Zákony národov stanovuje princípy spravodlivosti medzi národmi, e) pokúsil sa svojou teóriu a prekonanie utilitaristickej tradície, f) princíp diferencie podľa Rawlsa sa týka nerovnosti vzhľadom na egalitárne orientovanú distribúciu sociálnych dobier

  • 89

    John Rawls v diele Zákony národov stanovuje princípy spravodlivosti medzi národmi takto:

    a) Národy majú rešpektovať zmluvy a záväzky, b) Národy majú dodržiavať povinnosť nezasahovania, c) Národy si majú vážiť ľudské práva, d) Národy majú právo na sebaobranu, ale nemajú právo začať vojnu z iných dôvodov, e) Národy sú si rovné a sú stranami dohôd, ktoré ich zaväzujú, f) Národy majú dodržiavať špecifické obmedzenia pri vedení vojny

  • 90

    Neutilitaristický konzekvencializmus:

    a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, b) medzi predstaviteľov tohto smeru patrí Philip Pettit, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

  • 91

    George Edward Moore:

    a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, b) je autorom diela Principia Ethica, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

  • 92

    Náboženské štádium života Soren Aabye Kierkegaard charakterizuje:

    a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, c) veriť znamená byť v absolútnom vzťahu k Absolútnu, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom, f) do tohto štádia môžeme vstúpiť iba prebudením tej najväčšej vášne- viery

  • 93

    Podstatu utilitaristickej etiky možno vyjadriť prostredníctvom:

    a) významný momentom v utilitaristickej etike je aj princíp impartiality, b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

  • 94

    Intuicionizmus:

    a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, b) predstaviteľom je Harold A. Prichard, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

  • 95

    Konrad Lorenz:

    a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, b) je autorom diela Odvrátená strana zrkadla- skúsenosť z histórie ľudského poznania, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

  • 96

    Erich Fromm:

    a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, b) je autorom diela Strach zo slobody, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

  • 97

    Pierre Teilhard de Chardin vymedzuje prejavy „hriechov“, ktoré sa odvíjajú od základného ohraničenia ľudskej energie a s ním spojeného obmedzovania vývojových perspektív samej Zeme. Jedná sa o tieto „hriechy“:

    a) Únik pred rizikom, b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

  • 98

    Boris Petrovič Vyšeslavcev:

    a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, b) je autorom diela Etika premeneného erosa, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

  • 99

    Nikolaj Alexandrovič Berďajev:

    a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, e) je autorom diela Filozofia nerovnosti, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti

  • 100

    Emotivizmus:

    a) k najvýznamnejším predchodcom emotivistov patrí David Hume, b) patrí k nekognitivistickému smeru v metaetike, c) je názov pre súhrn rôznych etických teórií, ktoré spája zásadný odpor voči kognitivistickým metaetickým teóriám, d) emotivisti vyhlasujú, že o hodnotových súdoch nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože ich primárnou funkciou je vyjadrovať emócie, e) emotivisti boli historicky prví, ktorí explicitne odmietli deskriptívnosť morálnych slov, f) k predstaviteľom emotivizmu patrí Charles Leslie Stevenson