FILOZOFIA

Aneta Kondrlová · 51問 · 1年前

通報

問題一覧

Racionalizmus preferuje v procese poznania:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Významný Chamurapiho zákonník vznikol:

g) žiadna odpoveď nie je správna

V kauzálnom rade je príčina zároveň účinkom voči predchádzajúcej príčine:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Hypotéza je:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Empirické poznanie nie je založené:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Autorom tvrdenia, že o všetkom možno pochybovať, okrem toho, že ak pochybujem, vtedy myslím, (nemožno pochybovať o tom, že myslím) je:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Pre obdobie francúzskej osvietenskej filozofie neplatí, že

g) žiadna odpoveď nie je správna

Pre filozofický systém F. W. J. Schellinga platí:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Fenomén vôle, ako podstatu všetkých javov vo svete, analyzoval filozof:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Filozofiu 20. storočia netvoria myšlienkové prúdy:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Martin Heidegger:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Konštruktivizmus:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Výrok „Spoznaj seba samého“ patrí:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Zakladateľom filozofického smeru v starovekom Grécku o čísle ako podstate vecí bol:

g) žiadna odpoveď nie je správna

Pojmové myslenie je vlastné:

a) mysliacemu človeku

Dejiny ako vývoj ducha v čase interpretoval nemecký filozof:

b) Hegel

Slovo „filozofia“ v doslovnom preklade znamená:

c) milujem múdrosť'

Problematikou podvedomia sa prvý začal zaoberať:

c) Freud

Matematickú rovnicu c2 = a2 + b2 spájame s menom:

c) Pytagoras

Základom spoločnosti podľa K. Marxa je:

b) materiálna výroba

Tvorcom logiky ako náuky o správnom myslení, jeho formách a metódach je:

d) Aristoteles

Názor, že mravnosť nie je človeku vrodená, ale získaná a pred vznikom štátu vládla medzi ľuďmi vojna všetkých proti všetkým, preto je potrebné vytvoriť absolútnu a neobmedzenú moc, vyslovil:

c) T. Hobbes

Myšlienka, že človek vychádza z rúk prírody dobrý a až spoločnosť ho kazí, preto je nevyhnutné klásť dôraz na výchovu patrí autorovi, ktorý o tom napísal dielo Emil alebo o výchove. Bol ním:

b) J. J. Rousseau

Základný princíp senzualizmu: „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch“ vyjadril filozof:

d) J. Locke

„Otcom“ pozitivistickej filozofie v 19. storočí bol:

b) A. Comte

Autorom myšlienky „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou“ je:

c) F. Nietzsche

Filozofický výklad, vysvetlenie a interpretácia textov sa nazýva:

d) hermeneutika

Filozfický termín, ktorý označuje to, čo sa nachádza za hranicami vedomia a poznania sa nazýva:

a) transcendentálno

Demokritos považuje za základ všetkého existujúceho:

c) atóm, d) nedeliteľné častice

Pragmatizmus ako filozofický smer vznikol:

a) v USA, e) nie v Európe

Existencializmus ako filozofický smer vznikol:

b) vo Francúzsku, c) v Nemecku

Proces poznania je nedeliteľnou súčasťou:

a) zmyslov a rozumu, c) empírie a racionality

Abstraktno-logické je vlastné:

b) ľudstvu, c) človeku

Človek je podľa Aristotela zóon politikon, čo znamená, že je bytosť :

c) politická, e) spoločenská

Do renesančnej prírodnej filozofie nepatria myslitelia ako:

b) Nicolo Machiavelli, e) Thomaso Campanella

Nemecký klasický idealizmus vo filozofii netvoria myslitelia:

b) J. Bentham, d) A. Schopenhauer

Medzi veľkých anglických pozitivistov 19. storočia patrí:

c) J. Bentham, f) J. S. Mill

Medzi kritéria pravdy vo ilozofii pragmatizmu patrí:

b) užitočnosť, d) funkčnosť

Marxistická filozofia sa delí na dve fázy:

c) historický materializmus a dialektický materializmus, f) dialektický materializmus a historický materializmus

Utilitarizmus ako filozoficko-etický smer vzniká:

a) na prelome 19. a 20. stor., d) v Anglicku

Milétski prírodní filozofi hľadali vo svete:

a) pralátku, d) arché

Filozofické učenie, ktoré zaraďujeme do obdobia kresťanského stredoveku je:

c) patristické, d) scholastické

Rétorika je:

c) odborné pestovanie rečníckeho umenia, f) činnosť zameraná na rečové obraty a prostriedky, d) štylistika a teória argumentácie

Ontológia je veda o:

b) otázkach bytia, e) formách bytia, f) bytí a bytnosti

Najstaršia filozofická škola v Grécku je:

b) miletská, c) školou, v ktorej pôsobil Táles, Anaximandros a Anaximénes, d) škola iónskych prírodných mysliteľov

Indukciu:

a) definujeme ako postup od zvláštneho k všeobecnému, e) patrí medzi vedecké metódy, f) spája myšlienky pri usudzovaní

Základná filozofická otázka rieši vzťah:

b) hmoty a vedomia, e) poznania sveta ľudským vedomím, f) materiálneho a subtílneho

Špecifickosť starogréckej filozofie a kultúry charakterizujú pojmy:

a) logos – všetko ovládajúci rozum ako prafenomén sveta, d) kosmos – súhrn usporiadania celku sveta, e) erós – oddanosť kráse v spojitosti s mravným dobrom

Medzi hlavné črty európskeho renesančného myslenia radíme:

b) slobodné štúdium antiky, d) individualizmus a vysoké hodnotenie osobnosti jednotlivca, f) svetskosť ako neduchovný charakter myslenia

Kategorický imperatív I. Kanta:

b) predstavuje všeobecný mravný zákon, c) predstavuje niečo, čím sa riadiť nemusíme ale máme, e) znie: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla vždy zároveň platiť ako princíp všeobecného zákonodarstva.“

Medzi črty pozitivizmu vo filozofii patrí, že:

a) vychádza z daných faktov, c) nepýta sa na podstatu a príčinu faktov, e) označenie všetkého zmysluplného a užitočného

Novokantovstvo:

a) sa ako filozofický smer vyvíja koncom 19. a zač. 20. stor., b) hlása kritický návrak ku Kantovi, c) rozvíja sa v dvoch školách: marburskej a badenskej

Pluralizmus a relativizmus sú črty filozofie obdobia:

b) posledného aktuálneho, c) 20. storočia, f) postmoderny

Filozofickú antropológiu zosobňujú:

b) M. Scheler, d) H. Plessner, f) A. Gehlen

Medzi Herakleitove výroky nepatrí výrok:

b) „Spoznaj seba samého.“, c) „Viem, že nič neviem.“, e) „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom.“

Gnozeológia je veda o:

a) pravdivosti poznania, b) spôsoboch poznania, d) prameňoch poznania, f) hraniciach poznania

Zmyslové stupne poznania sú:

a) pocit, vnem, predstava, b) pocit, skúsenosť, predstava, e) skúsenosť, pocit a vnem, f) predstava, vnem, pocit

Pragmatická teória pravdy hovorí, že pravdivé je to:

b) čo je pre človeka prospešné, d) čo je pre človeka užitočné, e) čo dosahuje v praxi stanovené ciele, f) čo je pre človeka využitelné

Charakteristickými znakmi filozofického pozitivizmu sú:

a) skúma len to, čo je evidentné, b) nahrádza metafyziku vedou, d) obchádza náboženské otázky, f) logika a exaktnosť

Učenie o nespočetných atómoch, ktoré sa od večnosti pohybujú v nekonečnom priestore podľa zákona tiaže sa rozvíjalo v období:

a) predsokratovskej filozofie, b) staroveku, d) prírodnej filozofie Leukippa a Demokrita, f) antickej gréckej filozofie

Filozofia T. Akvinského:

b) odvoláva sa na Aristotela, c) pojednáva o duši ako o nezničiteľnej a nesmrteľnej, d) sa stala oficiálnou filozofiou dominikánskeho rádu, e) nazýva sa tomizmus

Dialektický materializmus charakterizuje (oproti dialektickému idealizmu) :

b) materiálny základ spoločenského života, f) ekonomická základňa spoločnosti, e) spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, c) ideologická nadstavba spoločenského života

Pojem elán vital :

a) znamená životnú aktivitu a energiu, c) interpretuje sa ako prúd životného diania, d) podľa H. Bergsona je to základ všetkého života, e) objavuje sa vo filozofii 20. storočia

Fenomenológia:

a) skúma to, čo sa javí, čo sa ukazuje zmyslom, c) jej predstaviteľom je E. Husserl, e) predstavuje prísne vecný a nepredpojatý spôsob myslenia, f) predstavuje metodicky presný spôsob myslenia

Obrat k jazyku vo filozofii a jeho radikálnu kritiku:

a) nachádzame v 20. stor., b) podnietili filozofické spory identifikované ako jazykové nepresnosti, c) inšpirovala exaktná logika a jazyková syntax, d) podnietil fakt, že jazyk má dôležitú úlohu v ľudskom poznaní

Epistemológia neznamená:

a) logickú analýzu jazyka, c) spochybňovanie všetkých hodnôt, e) splynutie rozličných duchovných smerov, f) overovanie vedeckých poznatkov

Logika:

b) ako veda bola vytvorená Aristotelom, c) kladie dôraz na exaktnosť myšlienkových procesov, d) používa symbolický jazyk, f) jej obsahom je analýza výrokov, súdov a úsudkov

Pojem logos znamená v starovekej gréckej filozofii:

a) rozum, b) zákon, c) svetový poriadok, d) veda

Skeptici:

a) to znamená pochybovači, b) patrí medzi nich Pyrrhón, c) nazývajú svoje poznanie nepoznateľnosťou všetkého čo existuje, e) zdržiavali sa posudzovania a hodnotenia vecí

Vedu Tomáša Akvinského za hlavný smer katolíckeho myslenia vo filozofii a teológii v encyklike Aeterni partis nevyhlásil pápež:

a) Ján XXIII., b) Ján Pavol II., d) Štefan II., e) Inocent VIII., f) Ján Pavol I.

K. Marx za základ spoločenského života pokladal:

b) materiálnu výrobu, c) ekonomickú základňu, d) výrobné vzťahy, e) hospodársku štruktúru, f) materiálny život spoločnosti

Etika nie je veda o:

b) umení, c) poznaní, d) bytí, e) hodnotách, f) argumentácii

Rozumové stupne poznania nie sú:

a) pojem, súd, pocit, c) pojem, vnem, predstava, d) pocit, pojem, skúsenosť, e) skúsenosť, pocit, vnem, f) skúsenosť, súd, pocit

Filozofia nemá funkciu:

a) poznávaciu, koherentnú, interdisciplinárnu, b) poznávaciu, inherentnú, metodologickú, c) poznávaciu, kultivačnú, kvantitatívnu, d) koherentnú, interdisciplinárnu, substitučnú, e) metedologickú, kvantitatívnu, kognitívnu, f) koherentnú, inherentnú, metodologickú

Výrok o pohybe a o vývine „Nikdy nevkročíš dvakrát do tej istej rieky“ nepovedal:

a) Anaximenes, c) Aristoteles, d) Parmenides, e) Zenón, f) Sokrates

V procese poznania nepostupujeme:

b) od hypotézy cez domnienku k teórii, c) od teórie cez hypotézu k domnienke, d) od teórie k domnienke, e) od hypotézy k domnienke, f) od teórie k hypotéze

Sokratovská metóda:

b) nazýva sa aj babickým umením, c) zahŕňa mnoho z dialektiky sofistov, d) pýta sa pri jej uplatňovaní učiteľ a nie žiak, e) predstavuje zvláštny druh rozhovoru s poučením, f) používa sa pri zrodení vlastnej múdrosti za pomoci druhého

Novoveká filozofia:

a) je vymedzená časovým obdobím od prvej pol. 17. stor. – prvú pol. 19. stor., c) obsahuje myšlienkový prúd empirizmu, d) obsahuje myšlienkový prúd racionalizmu, e) obsahuje monadológiu Leibniza, f) obsahuje panteizmus Spinozu

Medzi požiadavky osvietenskej filozofie patrí uplatňovanie:

b) rozumu, c) slobody, d) tolerancie, e) humanity, f) vedy

Pojem nihilizmus nevyjadruje:

a) spochybňovanie možnosti poznania, b) dôležitosť rozumu ako jediného zdroja poznania, c) dôležitosť zmyslov ako jediného zdroja poznania, e) fenomén vôle ako podstatu všetkého existujúceho, f) javovú stránku sveta

Za predstaviteľov pragmatizmu – filozofie činu – sa nepovažujú:

a) M. Heidegger a N. Hartman, b) K. Kaspers a M. Buber, c) M. Scheler a H. Plessner, e) L. Wittgenstein a R. Carnap, f) B. Russell a K. R. Popper

Filozofický názor, podľa ktorého nie je možné poznaťpodstatu vecí a sveta nenazývame:

b) hedonizmus, c) hylozoismus, d) voluntarizmus, e) senzualizmus, f) vitalizmus

O štyroch živloch (oheň, voda, vzduch, zem) ako pralátke sveta nehovorí:

a) Herakleitos, b) Parmenides, c) Platón, d) Sokrates, f) Plotínos

Sofisti:

a) nazývajú sa učiteľmi múdrosti, b) odvracajú pohľad od prírody a smerujú ho k človekovi, c) k etike pristupujú vedecky a začleňujú ju do filozofického systému, d) výrečnosťou prispeli k rozvoju lingvistiky a gramatiky, f) boli nimi Protágoras a Gorgias

Termín panteismus vo filozofii znamená:

d) prítomnosť Boha vo všetkých veciach

Do obdobia gréckej a rímskej filozofie po Aristotelovi patria:

a) stoici, b) epikurejci, c) skeptici, d) eklektici, e) novoplatonici

Estetika nie je veda o:

a) morálke, b) argumentácii, c) poznaní, d) hodnotách, e) bytí, f) správnom myslení

Predstavitelia marxistickej filozofie sú:

a) K. Marx a F. Engels, b) F. Engels, V. I. Lenin, c) V. I. Lenin a K. Marx, d) K. Marx, V. I. Lenin a F. Engels, e) F. Engels, f) K. Marx

Proces myslenia úzko súvisí:

a) s jazykom, b) s verbálnym vyjadrením myšlienok, c) so správnou argumentáciou, d) s využitím logických zákonov, e) s rétorickým umením, f) s lingvistickými pravidlami

Dedukciu charakterizujeme ako:

a) postup od všeobecného k menej všeobecnému, b) postup od všeobecného k zvláštnemu, c) usudzovanie, odvodzovanie zvláštneho, d) vedeckú metódu odvodzovania, e) metódu vytvorenú R. Descartesom, f) myšlienkový postup vo vede

Platónova filozofia sa vyznačuje:

a) dielom Ústava, b) náukou o ideách, c) delením duše na tri časti (vegetatívna, žiadostivá a rozumová), d) etikou, ktorá pojednáva o cnostiach, e) známym podobenstvom o jaskyni, f) hľadaním cnosti spravodlivosti v ľudskej duši, štáte a v kozme

Stredovekú filozofiu charakterizuje:

a) podriadenie filozofie teológii, b) vplyv učenia cirkevných otcov (patristika) a univerzitnej vzdelanosti (scholastika), c) spor o univerzálie (všeobecné pojmy), d) filozofia Aurélia Augustína a Tomáša Akvinského, e) aj vznik gnosticizmu a manicheizmu, f) spor nominalizmu a realizmu

Prírodnému filozofovi a astronómovi Giordanovi Brunovi pripisujeme myšlienky:

a) nekonečnosti univerza, b) dynamickej jednote a večnosti sveta, c) princíp, ktorý všetko ovláda a oduševňuje je Boh, d) Boh predstavuje súhrn všetkých protikladov, e) panteizmu – stotožňovanie Boha a prírody, f) Boh neriadi svet zvonku

Filozofia G. W. F. Hegela obsahuje:

a) dielo Základy filozofie práva, b) dialektickú metódu vývoja dejín, c) cieľom vývoja svetového ducha je štátna spoločnosť, d) svetové dejiny sú napredovaním v uvedomovaní si slobody, e) bytie ducha je živým procesom skutočného života, f) tri nevyhnutné momenty bytia: téza – antitéza – syntéza

S osobou filozofa F. Nietzscheho sa spája:

a) nihilizmus, b) voluntarizmus, c) kritika kresťanskej morálky, d) idea nadčloveka, e) morálka pánov a morálka otrokov, f) vôľa k moci

Existencializmus:

a) skúma existenciu človeka, b) zameriava sa na individualitu a subjektívne prežívanie jednotlivca, c) skúma „hraničné situácie“, d) skúma situácie ako smrť, utrpenie, vina, e) predstavuje existenciu ako slobodu bytia tu a teraz, f) patrí sem K. Jaspers, G. Marcel, A. Camus

Vznik gréckej filozofie charakterizuje:

a) 6. storočie pr. Kr., b) prechod od mýtu k logu, c) pojmové myslenie, d) odklon od tradičného náboženstva, e) reflexia sveta, f) individualizované, nie kolektívne myslenie

Atómy (v čase gréckej filozofie):

a) predstavujú nedeliteľné telieska, b) vypĺňajú priestor, c) nezanikajú, sú nemenné, d) majú rozličnú veľkosť a zodpovedajúcu váhu, e) sú nestvorené a nezničiteľné, f) ich zánik spočíva v rozlučovaní spojených atómov

Autorom filozofickej práce Kritika čistého rozumu nie je:

a) Schopenhauer, b) Schelling, c) Hegel, d) Fichte, e) Nietzsche, f) Feuerbach

DEJINY 1

DEJINY 1

51問 • 1年前

Aneta Kondrlová · 49問 · 1年前

DEJINY 2

DEJINY 2

49問 • 1年前

EKONÓMIA

EKONÓMIA

ETIKA

ETIKA

INFORMATIKA

INFORMATIKA

POLITOLÓGIA

POLITOLÓGIA