問題一覧
1
Racionalizmus preferuje v procese poznania:
g) žiadna odpoveď nie je správna
2
Významný Chamurapiho zákonník vznikol:
g) žiadna odpoveď nie je správna
3
V kauzálnom rade je príčina zároveň účinkom voči predchádzajúcej príčine:
g) žiadna odpoveď nie je správna
4
Hypotéza je:
g) žiadna odpoveď nie je správna
5
Empirické poznanie nie je založené:
g) žiadna odpoveď nie je správna
6
Autorom tvrdenia, že o všetkom možno pochybovať, okrem toho, že ak pochybujem, vtedy myslím, (nemožno pochybovať o tom, že myslím) je:
g) žiadna odpoveď nie je správna
7
Pre obdobie francúzskej osvietenskej filozofie neplatí, že
g) žiadna odpoveď nie je správna
8
Pre filozofický systém F. W. J. Schellinga platí:
g) žiadna odpoveď nie je správna
9
Fenomén vôle, ako podstatu všetkých javov vo svete, analyzoval filozof:
g) žiadna odpoveď nie je správna
10
Filozofiu 20. storočia netvoria myšlienkové prúdy:
g) žiadna odpoveď nie je správna
11
Martin Heidegger:
g) žiadna odpoveď nie je správna
12
Konštruktivizmus:
g) žiadna odpoveď nie je správna
13
Výrok „Spoznaj seba samého“ patrí:
g) žiadna odpoveď nie je správna
14
Zakladateľom filozofického smeru v starovekom Grécku o čísle ako podstate vecí bol:
g) žiadna odpoveď nie je správna
15
Pojmové myslenie je vlastné:
a) mysliacemu človeku
16
Dejiny ako vývoj ducha v čase interpretoval nemecký filozof:
b) Hegel
17
Slovo „filozofia“ v doslovnom preklade znamená:
c) milujem múdrosť'
18
Problematikou podvedomia sa prvý začal zaoberať:
c) Freud
19
Matematickú rovnicu c2 = a2 + b2 spájame s menom:
c) Pytagoras
20
Základom spoločnosti podľa K. Marxa je:
b) materiálna výroba
21
Tvorcom logiky ako náuky o správnom myslení, jeho formách a metódach je:
d) Aristoteles
22
Názor, že mravnosť nie je človeku vrodená, ale získaná a pred vznikom štátu vládla medzi ľuďmi vojna všetkých proti všetkým, preto je potrebné vytvoriť absolútnu a neobmedzenú moc, vyslovil:
c) T. Hobbes
23
Myšlienka, že človek vychádza z rúk prírody dobrý a až spoločnosť ho kazí, preto je nevyhnutné klásť dôraz na výchovu patrí autorovi, ktorý o tom napísal dielo Emil alebo o výchove. Bol ním:
b) J. J. Rousseau
24
Základný princíp senzualizmu: „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch“ vyjadril filozof:
d) J. Locke
25
„Otcom“ pozitivistickej filozofie v 19. storočí bol:
b) A. Comte
26
Autorom myšlienky „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou“ je:
c) F. Nietzsche
27
Filozofický výklad, vysvetlenie a interpretácia textov sa nazýva:
d) hermeneutika
28
Filozfický termín, ktorý označuje to, čo sa nachádza za hranicami vedomia a poznania sa nazýva:
a) transcendentálno
29
Demokritos považuje za základ všetkého existujúceho:
c) atóm , d) nedeliteľné častice
30
Pragmatizmus ako filozofický smer vznikol:
a) v USA , e) nie v Európe
31
Existencializmus ako filozofický smer vznikol:
b) vo Francúzsku , c) v Nemecku
32
Proces poznania je nedeliteľnou súčasťou:
a) zmyslov a rozumu , c) empírie a racionality
33
Abstraktno-logické je vlastné:
b) ľudstvu , c) človeku
34
Človek je podľa Aristotela zóon politikon, čo znamená, že je bytosť :
c) politická , e) spoločenská
35
Do renesančnej prírodnej filozofie nepatria myslitelia ako:
b) Nicolo Machiavelli , e) Thomaso Campanella
36
Nemecký klasický idealizmus vo filozofii netvoria myslitelia:
b) J. Bentham , d) A. Schopenhauer
37
Medzi veľkých anglických pozitivistov 19. storočia patrí:
c) J. Bentham , f) J. S. Mill
38
Medzi kritéria pravdy vo ilozofii pragmatizmu patrí:
b) užitočnosť , d) funkčnosť
39
Marxistická filozofia sa delí na dve fázy:
c) historický materializmus a dialektický materializmus , f) dialektický materializmus a historický materializmus
40
Utilitarizmus ako filozoficko-etický smer vzniká:
a) na prelome 19. a 20. stor. , d) v Anglicku
41
Milétski prírodní filozofi hľadali vo svete:
a) pralátku , d) arché
42
Filozofické učenie, ktoré zaraďujeme do obdobia kresťanského stredoveku je:
c) patristické , d) scholastické
43
Rétorika je:
c) odborné pestovanie rečníckeho umenia , f) činnosť zameraná na rečové obraty a prostriedky , d) štylistika a teória argumentácie
44
Ontológia je veda o:
b) otázkach bytia , e) formách bytia , f) bytí a bytnosti
45
Najstaršia filozofická škola v Grécku je:
b) miletská , c) školou, v ktorej pôsobil Táles, Anaximandros a Anaximénes , d) škola iónskych prírodných mysliteľov
46
Indukciu:
a) definujeme ako postup od zvláštneho k všeobecnému , e) patrí medzi vedecké metódy , f) spája myšlienky pri usudzovaní
47
Základná filozofická otázka rieši vzťah:
b) hmoty a vedomia , e) poznania sveta ľudským vedomím , f) materiálneho a subtílneho
48
Špecifickosť starogréckej filozofie a kultúry charakterizujú pojmy:
a) logos – všetko ovládajúci rozum ako prafenomén sveta , d) kosmos – súhrn usporiadania celku sveta , e) erós – oddanosť kráse v spojitosti s mravným dobrom
49
Medzi hlavné črty európskeho renesančného myslenia radíme:
b) slobodné štúdium antiky , d) individualizmus a vysoké hodnotenie osobnosti jednotlivca , f) svetskosť ako neduchovný charakter myslenia
50
Kategorický imperatív I. Kanta:
b) predstavuje všeobecný mravný zákon , c) predstavuje niečo, čím sa riadiť nemusíme ale máme , e) znie: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla vždy zároveň platiť ako princíp všeobecného zákonodarstva.“
51
Medzi črty pozitivizmu vo filozofii patrí, že:
a) vychádza z daných faktov , c) nepýta sa na podstatu a príčinu faktov , e) označenie všetkého zmysluplného a užitočného
52
Novokantovstvo:
a) sa ako filozofický smer vyvíja koncom 19. a zač. 20. stor. , b) hlása kritický návrak ku Kantovi , c) rozvíja sa v dvoch školách: marburskej a badenskej
53
Pluralizmus a relativizmus sú črty filozofie obdobia:
b) posledného aktuálneho , c) 20. storočia , f) postmoderny
54
Filozofickú antropológiu zosobňujú:
b) M. Scheler , d) H. Plessner , f) A. Gehlen
55
Medzi Herakleitove výroky nepatrí výrok:
b) „Spoznaj seba samého.“ , c) „Viem, že nič neviem.“ , e) „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom.“
56
Gnozeológia je veda o:
a) pravdivosti poznania , b) spôsoboch poznania , d) prameňoch poznania , f) hraniciach poznania
57
Zmyslové stupne poznania sú:
a) pocit, vnem, predstava , b) pocit, skúsenosť, predstava , e) skúsenosť, pocit a vnem , f) predstava, vnem, pocit
58
Pragmatická teória pravdy hovorí, že pravdivé je to:
b) čo je pre človeka prospešné , d) čo je pre človeka užitočné , e) čo dosahuje v praxi stanovené ciele , f) čo je pre človeka využitelné
59
Charakteristickými znakmi filozofického pozitivizmu sú:
a) skúma len to, čo je evidentné , b) nahrádza metafyziku vedou , d) obchádza náboženské otázky , f) logika a exaktnosť
60
Učenie o nespočetných atómoch, ktoré sa od večnosti pohybujú v nekonečnom priestore podľa zákona tiaže sa rozvíjalo v období:
a) predsokratovskej filozofie , b) staroveku , d) prírodnej filozofie Leukippa a Demokrita , f) antickej gréckej filozofie
61
Filozofia T. Akvinského:
b) odvoláva sa na Aristotela , c) pojednáva o duši ako o nezničiteľnej a nesmrteľnej , d) sa stala oficiálnou filozofiou dominikánskeho rádu , e) nazýva sa tomizmus
62
Dialektický materializmus charakterizuje (oproti dialektickému idealizmu) :
b) materiálny základ spoločenského života, f) ekonomická základňa spoločnosti , e) spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov , c) ideologická nadstavba spoločenského života
63
Pojem elán vital :
a) znamená životnú aktivitu a energiu , c) interpretuje sa ako prúd životného diania , d) podľa H. Bergsona je to základ všetkého života , e) objavuje sa vo filozofii 20. storočia
64
Fenomenológia:
a) skúma to, čo sa javí, čo sa ukazuje zmyslom , c) jej predstaviteľom je E. Husserl , e) predstavuje prísne vecný a nepredpojatý spôsob myslenia , f) predstavuje metodicky presný spôsob myslenia
65
Obrat k jazyku vo filozofii a jeho radikálnu kritiku:
a) nachádzame v 20. stor. , b) podnietili filozofické spory identifikované ako jazykové nepresnosti , c) inšpirovala exaktná logika a jazyková syntax , d) podnietil fakt, že jazyk má dôležitú úlohu v ľudskom poznaní
66
Epistemológia neznamená:
a) logickú analýzu jazyka , c) spochybňovanie všetkých hodnôt , e) splynutie rozličných duchovných smerov , f) overovanie vedeckých poznatkov
67
Logika:
b) ako veda bola vytvorená Aristotelom , c) kladie dôraz na exaktnosť myšlienkových procesov , d) používa symbolický jazyk , f) jej obsahom je analýza výrokov, súdov a úsudkov
68
Pojem logos znamená v starovekej gréckej filozofii:
a) rozum , b) zákon , c) svetový poriadok , d) veda
69
Skeptici:
a) to znamená pochybovači , b) patrí medzi nich Pyrrhón , c) nazývajú svoje poznanie nepoznateľnosťou všetkého čo existuje , e) zdržiavali sa posudzovania a hodnotenia vecí
70
Vedu Tomáša Akvinského za hlavný smer katolíckeho myslenia vo filozofii a teológii v encyklike Aeterni partis nevyhlásil pápež:
a) Ján XXIII. , b) Ján Pavol II. , d) Štefan II. , e) Inocent VIII. , f) Ján Pavol I.
71
K. Marx za základ spoločenského života pokladal:
b) materiálnu výrobu , c) ekonomickú základňu , d) výrobné vzťahy , e) hospodársku štruktúru , f) materiálny život spoločnosti
72
Etika nie je veda o:
b) umení , c) poznaní , d) bytí , e) hodnotách , f) argumentácii
73
Rozumové stupne poznania nie sú:
a) pojem, súd, pocit , c) pojem, vnem, predstava , d) pocit, pojem, skúsenosť , e) skúsenosť, pocit, vnem , f) skúsenosť, súd, pocit
74
Filozofia nemá funkciu:
a) poznávaciu, koherentnú, interdisciplinárnu , b) poznávaciu, inherentnú, metodologickú , c) poznávaciu, kultivačnú, kvantitatívnu , d) koherentnú, interdisciplinárnu, substitučnú , e) metedologickú, kvantitatívnu, kognitívnu , f) koherentnú, inherentnú, metodologickú
75
Výrok o pohybe a o vývine „Nikdy nevkročíš dvakrát do tej istej rieky“ nepovedal:
a) Anaximenes, c) Aristoteles , d) Parmenides , e) Zenón , f) Sokrates
76
V procese poznania nepostupujeme:
b) od hypotézy cez domnienku k teórii , c) od teórie cez hypotézu k domnienke , d) od teórie k domnienke , e) od hypotézy k domnienke , f) od teórie k hypotéze
77
Sokratovská metóda:
b) nazýva sa aj babickým umením , c) zahŕňa mnoho z dialektiky sofistov , d) pýta sa pri jej uplatňovaní učiteľ a nie žiak , e) predstavuje zvláštny druh rozhovoru s poučením , f) používa sa pri zrodení vlastnej múdrosti za pomoci druhého
78
Novoveká filozofia:
a) je vymedzená časovým obdobím od prvej pol. 17. stor. – prvú pol. 19. stor. , c) obsahuje myšlienkový prúd empirizmu , d) obsahuje myšlienkový prúd racionalizmu , e) obsahuje monadológiu Leibniza , f) obsahuje panteizmus Spinozu
79
Medzi požiadavky osvietenskej filozofie patrí uplatňovanie:
b) rozumu , c) slobody , d) tolerancie , e) humanity , f) vedy
80
Pojem nihilizmus nevyjadruje:
a) spochybňovanie možnosti poznania , b) dôležitosť rozumu ako jediného zdroja poznania , c) dôležitosť zmyslov ako jediného zdroja poznania , e) fenomén vôle ako podstatu všetkého existujúceho , f) javovú stránku sveta
81
Za predstaviteľov pragmatizmu – filozofie činu – sa nepovažujú:
a) M. Heidegger a N. Hartman , b) K. Kaspers a M. Buber , c) M. Scheler a H. Plessner , e) L. Wittgenstein a R. Carnap , f) B. Russell a K. R. Popper
82
Filozofický názor, podľa ktorého nie je možné poznaťpodstatu vecí a sveta nenazývame:
b) hedonizmus , c) hylozoismus , d) voluntarizmus , e) senzualizmus , f) vitalizmus
83
O štyroch živloch (oheň, voda, vzduch, zem) ako pralátke sveta nehovorí:
a) Herakleitos , b) Parmenides , c) Platón , d) Sokrates , f) Plotínos
84
Sofisti:
a) nazývajú sa učiteľmi múdrosti , b) odvracajú pohľad od prírody a smerujú ho k človekovi , c) k etike pristupujú vedecky a začleňujú ju do filozofického systému , d) výrečnosťou prispeli k rozvoju lingvistiky a gramatiky , f) boli nimi Protágoras a Gorgias
85
Termín panteismus vo filozofii znamená:
d) prítomnosť Boha vo všetkých veciach
86
Do obdobia gréckej a rímskej filozofie po Aristotelovi patria:
a) stoici , b) epikurejci , c) skeptici , d) eklektici , e) novoplatonici
87
Estetika nie je veda o:
a) morálke , b) argumentácii , c) poznaní , d) hodnotách , e) bytí, f) správnom myslení
88
Predstavitelia marxistickej filozofie sú:
a) K. Marx a F. Engels , b) F. Engels, V. I. Lenin , c) V. I. Lenin a K. Marx , d) K. Marx, V. I. Lenin a F. Engels , e) F. Engels , f) K. Marx
89
Proces myslenia úzko súvisí:
a) s jazykom , b) s verbálnym vyjadrením myšlienok , c) so správnou argumentáciou , d) s využitím logických zákonov , e) s rétorickým umením , f) s lingvistickými pravidlami
90
Dedukciu charakterizujeme ako:
a) postup od všeobecného k menej všeobecnému , b) postup od všeobecného k zvláštnemu , c) usudzovanie, odvodzovanie zvláštneho , d) vedeckú metódu odvodzovania , e) metódu vytvorenú R. Descartesom , f) myšlienkový postup vo vede
91
Platónova filozofia sa vyznačuje:
a) dielom Ústava , b) náukou o ideách , c) delením duše na tri časti (vegetatívna, žiadostivá a rozumová) , d) etikou, ktorá pojednáva o cnostiach , e) známym podobenstvom o jaskyni , f) hľadaním cnosti spravodlivosti v ľudskej duši, štáte a v kozme
92
Stredovekú filozofiu charakterizuje:
a) podriadenie filozofie teológii , b) vplyv učenia cirkevných otcov (patristika) a univerzitnej vzdelanosti (scholastika) , c) spor o univerzálie (všeobecné pojmy) , d) filozofia Aurélia Augustína a Tomáša Akvinského , e) aj vznik gnosticizmu a manicheizmu , f) spor nominalizmu a realizmu
93
Prírodnému filozofovi a astronómovi Giordanovi Brunovi pripisujeme myšlienky:
a) nekonečnosti univerza , b) dynamickej jednote a večnosti sveta , c) princíp, ktorý všetko ovláda a oduševňuje je Boh , d) Boh predstavuje súhrn všetkých protikladov , e) panteizmu – stotožňovanie Boha a prírody , f) Boh neriadi svet zvonku
94
Filozofia G. W. F. Hegela obsahuje:
a) dielo Základy filozofie práva , b) dialektickú metódu vývoja dejín , c) cieľom vývoja svetového ducha je štátna spoločnosť , d) svetové dejiny sú napredovaním v uvedomovaní si slobody , e) bytie ducha je živým procesom skutočného života , f) tri nevyhnutné momenty bytia: téza – antitéza – syntéza
95
S osobou filozofa F. Nietzscheho sa spája:
a) nihilizmus , b) voluntarizmus , c) kritika kresťanskej morálky , d) idea nadčloveka , e) morálka pánov a morálka otrokov , f) vôľa k moci
96
Existencializmus:
a) skúma existenciu človeka , b) zameriava sa na individualitu a subjektívne prežívanie jednotlivca , c) skúma „hraničné situácie“ , d) skúma situácie ako smrť, utrpenie, vina , e) predstavuje existenciu ako slobodu bytia tu a teraz , f) patrí sem K. Jaspers, G. Marcel, A. Camus
97
Vznik gréckej filozofie charakterizuje:
a) 6. storočie pr. Kr. , b) prechod od mýtu k logu , c) pojmové myslenie , d) odklon od tradičného náboženstva , e) reflexia sveta , f) individualizované, nie kolektívne myslenie
98
Atómy (v čase gréckej filozofie):
a) predstavujú nedeliteľné telieska , b) vypĺňajú priestor , c) nezanikajú, sú nemenné , d) majú rozličnú veľkosť a zodpovedajúcu váhu , e) sú nestvorené a nezničiteľné , f) ich zánik spočíva v rozlučovaní spojených atómov
99
Autorom filozofickej práce Kritika čistého rozumu nie je:
a) Schopenhauer , b) Schelling , c) Hegel , d) Fichte , e) Nietzsche , f) Feuerbach