問題一覧
1
Ako malé zdroje tepla sú charakterizované:
zdroj tepla s výkonom do 50 a najviac do výkonu 70kW, v závislosti od typu kotla
2
Ktoré hodnoty charakterizujú pracovnú krivku siete - charakteristika siete:
prietočné množstvo a potrebný výtlak čerpadla
3
Kotolňa je:
budova alebo časť budovy v ktorej je umiestnený jeden alebo viac kotlov zabezpečujúcich výrobu tepla vo forme pary alebo horúcej vody pre vykurovanie objektov a tiež pre technologické účely
4
Podľa teploty teplonosnej látky sa kotly delia na:
klasické teplovodné s teplotou vody do 90•C, nízkoteplotné s teplotou vody okolo 60•C, kondenzačné s teplotou vody pod 60•C
5
Zdroj tepla, tepelná sieť i spotrebiteľné sústavy sú navrhnuté pre:
výpočtový stav, ktorý je daný maximálnou potrebou tepla
6
Ktoré sú základne fyzikálne spôsoby odovzdávania tepla v systémoch vykurovania ?
sálanie, prúdenie a vedenie tepla
7
Veľkoplošné sálavé vykurovacie sústavy delíme podľa teplonosnej látky na:
teplovodné, teplovzdušné a elektrické
8
Celková energia dopadajúce na oslnenú plochu je definovaná ako:
súčet intenzity priameho a difúzneho slnečného žiarenia
9
Pre bivalentnú prevádzku tepelného čerpadla je z hľadiska hospodárnosti najvhodnejším zdrojom tepla:
vonkajší vzduch
10
Klimatizačné zariadenia využívajúce princíp tepelného čerpadla delíme na:
SPLIT systémy, MULTI-SPLIT systémy a VRV systémy
11
Malé zdroje tepla sú kotle s výkonmi:
nástenné kotle - s výkonom najviac do 50 kW a stacionárne kotle - s výkonom do 70 kW
12
Objem vodnej rezervy VWR - tlakovej expanznej nádoby určuje minimálnu rezervu vody expanznej nádoby na kompenzáciu možných vodných strát v systéme a je určený:
expanzné nádoby do 15l - VWR je 20% z objemu expanznej nádoby, expanzné nádoby nad 15l - VWR je minimalne 0,5% celkoveho vodného objemu systému Vsystém, minimálne však 3l
13
Z hľadiska druhu dodávanej zušľachtenej energie rozdeľujeme energetické výrobne na:
elektrárne, tepelne, výhrevne
14
Podľa odberu tepla sa kotly členia na:
jednookruhové, dvojokruhové
15
Podľa stupňa regulácie sa kotly delia na:
automatické, poloautomatické
16
Pri odovzdávaní tepla prúdením je teplo prenášané:
premiestňovaním častíc hmoty, ku ktorému dochádza u tekutín (plyny, kvapaliny)
17
Veľkoplošné sálavé vykurovanie je charakteristické tým, že:
tepelný tok je do vykurovaného priestoru emitovaný z niektorej plochy ohraničujúcej tento priestor
18
Pre aplikáciu individuálnych salavych dosiek vo vykurovaní vnútorného priestoru je charakteristické, že:
tepelná pohoda sa dá dosiahnuť len v obmedzenom pracovnom mieste, preto sú umiestňované zvislo alebo vodorovne okolo pracovného miesta
19
Energetický účinok slnečného žiarenia využiteľný pri solárnych sústavách vykurovania je definovaná v hodnote:
intenzity slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch zeme
20
Spätné získavanie tepla systémom rekuperácie vzduchu predstavuje:
odovzdanie tepla z odvádzaného odpadového vzduchu privádzanému čerstvému vzduchu vo výmenníku tepla
21
Koľko prevádzkových špičiek sa vyskytuje pri príprave tepelného príkonu:
dva prípravy prevádzkových špičiek
22
Návrh otvorenej expanzné nádoby - OEN je závislý od:
deltaV - zväčšenie meraného objemu, 1,6 - súčiniteľ bezpečnosti a G hmotnosť vody sústavy
23
Zásobovanie teplom môže byť principiálne prevádzané:
centralizovane a decentralizovane
24
Nizkotlakove plynové nástenné kotly sa:
konštruujú s prívodom vzduchu z miestnosti a odvodom spalín do komína buď prirodzeným, alebo núteným spôsobom, teda ako otvorené zhotovenia B
25
Princíp odovzdávania tepla sálanie sa uplatňuje najem pri vykurovaní vnútorného priestoru:
veľkoplošným salanvym vykurovaním, zavesenými salavymi panelmi, infražiaričmi
26
Teplo spalín, ktoré vznikajú pri procese horenia, možno rozdeliť na:
citeľné teplo a latentné teplo spalín
27
Stavebné objekty podľa potreby tepla na vykurovanie možno rozdeliť do kategórii:
nulový dom, pasívny dom, nízkoenergetický dom, energeticky úsporný dom, súčasný štandard a energeticky náročný dom
28
Solárne kolektora podľa prevedenia absorpčnej plochy delíme na:
ploché doskové, vakuované rúrkové a koncentračné kolektora
29
Podľa pohonu môžu byť tepelné čerpadla v prevedení ako:
kopresorové a absorpčné
30
Základný rozdiel medzi MULITSPLIT a VRV systémom je v tom, že:
VRV systém umožňuje pri jednej jednotke každej vnútornej jednotke pracovať nezávisle, buď v režime chladenia alebo vykurovania
31
Zdroje tepla môžeme v zásade rozdelit na:
miestne (lokálne vykurovanie) a ústredné (centrálne vykurovanie)
32
Pre návrh čerpadla na vykurovanie potrebujeme poznať:
prietočné množstvo a potrebný výtlak čerpadla
33
Potrubia sa kreslia podľa normy:
hrubou čiarou, prívodné potrubie plnou, vratné potrubie prerušovanou
34
Podľa druhu spaľovacieho paliva, rozoznávame kotly na:
kvapalné palivá, plynné palivá, elektrické
35
Veľkosť priestoru s kotlom je stanovený na:
pri spotrebičoch zhotovenia B s atmosférickými horakmi musí pridať na 1kW príkonu spotrebiča najmenej 1m3 objemu miestnosti
36
Pre stropné veľkoplošné sálavé vykurovanie je charakteristické:
povrchová teplota stropu je v rozsahu 35-40•C a podiel tepelného toku sálaním je 80%
37
Pri návrhu vykurovacieho systému infražiaričmi alebo sálavými panelmi je potrebné zabezpečiť:
maximálna výsledná teplota v úrovni hlavy človeka bola 25•C pri ich minimálnej vyšle zavesenia
38
Princíp koncentračný kolektoroch je založený na:
využívaní zrkadlových plôch pre koncentráciu slnečnej energie na absorbér
39
Základy rozdiel medzi SPLIT systémom a MULTI-SPLIT systémom je v tom, že:
pri MULTI-SPLIT systéme je možné v režime chladenia i vykurovania na jednu vonkajšiu jednotku pripojiť viacero vnútorných jednotiek
40
Faktory tepelnej pohody
faktory osoby (činnosť qk (W*m-2) tepelný odpor oblečenia Rd (m2*K*W-1)) faktory interiérového prostredia (teplota vnútorného vzduchu Tetai (•C), priemerná salava (účinná) teplota Tetau (•C), rýchlosť prúdenia vnútorného vzduchu si (m*s-1), tlak vodnej pary vnútorného vzduchu)
41
Základne zapojenia jednorurkovych vykurovacích sústav
prietočné horizontálne zapojenie VT, horizontálne zapojenie VT, zapojenie vykurovacích telies vertikálne s obtokom
42
Vykurovacie sústavy podľa rozvodov k telesám poznáme:
vertikálna, horizontálna, hviezdicová
43
Stredná teplota vonkajšieho vzduchu vo vykurovacom období je určená ako
ako priemer stredných denných teplôt vo vykurovacom období
44
Tepelný príkon na zakúrenie pri výpočte tepelných strát miestnosti zohľadňuje:
vplyv prerušovaného vykurovania vo vykurovanom priestore
45
Vykurovacie obdobie začína a končí:
ak stredná denná teplota vonkajšieho vzduchu v 2 po sebe nasledujúcich dňoch poklesne alebo stúpne nad 13•C
46
Prúdenie kvapaliny s voľnou hladinou vzniká:
pôsobením vlastnej tiaže kvapaliny v otvorených alebo uzavretých profiloch, pričom na prúd pôsobí atmosférický tlak
47
Podmienka hydraulickej rovnováhy:
hlavná vetva je vždy tá, ktorá ma najvyššie tlakové straty
48
Tlakové straty trením Deltap1 stanovujú:
tlakové straty v priamych úsekoch potrubia
49
Návrh clony pri hydraulickom výpočte slúži na:
vyrovnanie tlakových strát medzi hlavnou vetvou a jednotlivými odbočkami
50
Index V - pri hodnote oblastnej výpočtovej teploty značí:
že sa jedna o oblasť s častým výskytom veternej činnosti. Táto okolnosť ma vplyv na vnikanie exterieroveho vzduchu do vnútra budov cez škáry uzavretých okien a dverí. Tato okolnosť sa zohľadňuje pri výpočte tepelných strát infiltráciou
51
Stredná teplota vzduchu vo vykurovacom období sa určí ako:
priemer denných teplôt vo vykurovacom období
52
Ktoré vykurovacie teleso ma najmenšie odovzdávanie tepla konvekciou:
hladké rúry
53
Tlakové straty miestnymi odpormi Deltapx závidia od
x- súčiniteľ miestnych odporov, w- rýchlosť prúdenia tekutiny a d- vnútorný priemer potrubia
54
Vykurovacou látkou môže vo všeobecnosti byť:
tepla voda, teplý vzduch, elektricky odporový drôt, nízkotlaková para alebo termické oleje
55
Celkové tlakové straty v potrubí vypočítame:
Deltapx - tlakove straty miestnymi odpormi a Deltapt - tlakove straty trením
56
Nízkoenergetický dom:
ročná spotreba maximálne 50kWh/m2, ústredné vykurovanie nie je podmienkou
57
Na obrázku sú znázornené:
A - prietočné horizontálne zapojenie vykurovacích telies, B - horizontálne zapojenie vykurovacích telies, C - zapojenie vykurovacích telies vertikálne s obtokom
58
Prietočné množstvo závisí od:
priamoúmerne od celkovej návrhovej tepelnej strany, od rozdielu teplôt prívodnej a vratnej vykurovacej vody - teplotný spád
59
Pri návrhu vykurovacích sústav do objektov pozemných stavieb hodnotíme 3E:
energetickú náročnosť vykurovania budov, enviromentálnu bezpečnosť budov, ekonomickú efektívnosť prevádzky budov
60
Zakladné rozdelenie veľkoplošných salavych vykurovacích sústav je:
podľa teplonosnej látky - teplovodné, teplovzdušné elektrické, podľa umiestnenia sálavej plochy - podlahové, stenové, stropné, podľa zotrvačnosti - akumulačné, poloakumulačné, priamovykurovacie, kombinované
61
Rekuperácia:
je spätne získavanie tepla, teda dej, pri ktorom sa privádzaný vzduch do budovy predhrieva teplým odpadovým vzduchom
62
Tepelný odpor R vyjadruje:
odpor 1m2 konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1K. Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelne odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočíta ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov časti stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov
63
Základné časti tepelnej sústavy (A)
ležaté rozvody, stúpacie rozvody, pripojovacie potrubie, poistné potrbie, armatúry
64
Ktoré prvky vykurovacej sústavy nepatria medzi zabezpečovacie zariadenia
regulačný ventil
65
Spôsob odovzdávania tepla
dýchaním, priamym kontaktom, vyžarovaním, salanim
66
Podľa kategorizácie domov je nulový dom podľa energetickej spotreby v rozpätí:
nulový dom spotreba 0 až 5 kWh/m2*rok
67
Pasívny dom musí mať potrebu tepla na vykurovanie oproti bežným domom
pod 15kWh/m2
68
Súčiniteľ prechodu tepla U okna (teda zasklenia rámu spolu) pri pasívnom dome by mal byť
menší ako 0,80W/m2*k
69
Fyzikálne spôsoby odvádzania tepla pri vykurovaní
sálaním (radiáciou) - teplo ako druh žiarivej energie je prenášané medzi dvoma telesami, prúdením (konvekciou) - teplo je prenášané premiestňovaním častíc hmoty, dochádza k tomu u tekutín (plyny a kvapaliny), vedením (kondukciou) - teplo je prenášané od častice ku časticu bez toho aby došlo k premiestneniu častíc
70
Stredná denná teplota je:
priemer okamžitých teplôt vonkajšieho vzduchu, meraných o 7:00, 14:00 a dvakrát o 21:00
71
Ročná spotreba tepla na vykurovanie prestavuje
je spotreba tepla za vykurovacie obdobie vychádzajúca z teoretickej spotreby tepla, pri neprerušovanom vykurovaní
72
Ktoré vykurovacie teleso ma najväčšie odovzdávanie tepla radiáciou
doskové
73
Tlaková strata v potrubí sa udáva:
v Pa
74
Radiátorové ventily dvojcestné poznáme:
priame, rohové, axiálne
75
Rovnica tepelnej pohody (Tetav + Tetap)*0,5=
18+20•C
76
Špecificky tepelný výkon je ohraničený pre jednotlivé spôsoby vykurovania nasleduje:
podlahové vykurovanie do 100 W*m-2, stropné vykurovanie 200 W*m-2, stenové vykurovanie do 500 W*m-2
77
Nežiadúce splodiny v spalinách pri horení paliva sú:
NOx, CO, C (sadze)
78
Ploché doskové kolektory sú konštruované ako:
kvapalinné alebo vzduchové. obidva typy môžu byť s prekrytím aj bez neho
79
Zdroje vzniku biomasy
sú ďalej kategorizované do nasledovných hlavných skupín: - drevená biomasa, bylinná biomasa, ďalšie zmesi
80
Teplo vzniknuté pri horení paliva:
nositeľom tepla sú spaliny - úlohou kotla je využiť teplo spalín a skladá sa z: citeľné teplo - je dané teplotou a množstvom spalín - jeho využitie je ľahko merateľné latentné (skryté) teplí spalín - je to teplo vodnej pary v spalinách - pri skondenzovaní pra odovzdá toto teplo skupenskej premeny (kondenzačné teplo)
81
Tepelne čerpadla môžu mať zdroj tepla:
čerpanie z vody, čerpanie zo zeme, zo vzduchu
82
V praxi sa vyskytujú dva prípady prevádzkových špičiek pri príprave tepelného príkonu v kW
pri návrhu zdroja tepla sa riadime hodnotou, ktorá je pri výpočte podľa predchádzajúcich vzorcov vyššia
83
Výpočet tepelného príkonu na zakurenie, je potrebný na vyrovnanie vplyvu prerusovaneho vykurovania vo vykurovacom priestore
kde plocha podlahy vykurovaného priestoru (i) korekčný faktor, ktorý závisí od doby zakurenia a uvažovaného zníženia vnutornej teploty počas teplotného útlmu, (W/m). Určuje sa podľa tabuľky
84
Jednorurkové vykurovacie sústavy
vykurovacie telesa sú do systému zapojené do serie. V úsekoch medzi vykurovacimi telesami preteká zmes privádzanej a vratnej vody. Teplota privadzanej vody do vykurovacích telies postupne klesá a tým sa mení aj merný výkon jednotlivých vykurovacích telies na jednom okruhu
85
Tepelná bilancia kondenzačného kotla na zemný plyn
sa skladá z citeľného tepla a kondenzačného tepla
86
Hviezdicová sústava
v princípe sa jedna o vertikálnu dvojrurkovu sústavu s obmedzeným počtom stúpacich potrubí a veľmi dlhými pripojovacimi potrubiami vykurovacích telies. V strede dispozície sa nachádza stupacie potrubie, na ktoré je napojený rodeľovač a zberač, so samostatným napojením vykurovacích telies
87
Potrubie vo vykurovaní - vo vykurovacej technike sa používajú nasledovne druhý potrubných materiálov
oceľové rúrky hladké, bezšvové do DN 50, oceľové rúrky závitové nad DN 50, medené potrubia, potrubie z plastov - (PEX, VPE), (PB), (PP-R, PP-RC, PP-3), PVC (C-PVC, PVC-C)
88
Potreba energie na vykurovanie - tepelná pohoda vykurovaneho priestoru
v čase je daná rovnováhou tepelných ziskov a strát
89
Najdôležitejšou vlastnosťou palív je vyhrevnosť a spálené teplo
vyhrevnost Hu je množstvo tepla, ktoré vznikne dokonalým spálením jednotkového množstva paliva (1kg alebo 1m3) pri normálnom tlaku 101 325 Pa v adiabatickych podmienkach za predpokladu, že spaliny sa ochladila na teplotu východiskových látok a vodná para obsiahnutá v spalinách zostane v plynnom stave
90
Prúdenie pod tlakom
vzniká ak je prúd zo všetkých strán chránený pevným vedením a je vyvolaný tlakovým rozdielom
91
Prietočné množstvo
je priamo úmerne celkovej návrhovej tepelnej strate a nepriamo úmerne teplotnému spádu
92
TČ voda na odobratie 1kW tepelného výkonu je potrebný prietok spodnej vody
0,02~0,03 l*s-1
93
Reynoldsovo číslo v laminarnom prúdení
pre hodnoty Re<2320 je prúdenie laminarne a súčiniteľ λ je závislý len od Re
94
Návrh čerpadla na ohrev ÚK
pre návrh čerpadla potrebujeme vedieť prietočné množstvo a potrebný vytlak čerpadla
95
Výskyt zdrojov energie prostredia je
vzduch, zemská kôra, energia slnka, voda
96
Vodný obsah vykurovacieho systému sa skladá z:
vodný obsah v kotli, v potrubí, vo vykurovacích telesách
97
TČ zem voda na 1kW odobreného tepelného výkonu potrebuje cca
100m2 plochy zemného kolektora