問題一覧
1
Biológia
využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus , sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy, skúma formy vlastnosti a vnútorne procesy živých sústav , sa delí na vedy taxonomicke, fyzilogicke morfologické a vedy o vývoji , je veda o živej prírode
2
Medzi samostatne biologické vedy patrí
molekulárna biológia a genetika , cytológia a genetika , cytológia a molekulárna biológia , molekulárna biológia a cytológia
3
Medicína patrí medzi vedy
aplikované
4
Mikrobiológia patrí medzi vedy
systematické , taxonomicke
5
Cytológia je
veda ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky , náuka o bunke , samostatná biologická veda
6
Histológia
patrí medzi vedy morfologické , skúma stavbu tkanív živočíchov , skúma stavbu pletív rastlín
7
K významným predstaviteľom biologických vied patria
Aristoteles- tvorca teórie abiogenezy , Vesalius- zakladateľ vedeckej anatómie , Watson a Crick- objavitelia štruktúry molekuly DNA, Harvey- objaviteľ krvného obehu , Darwin- tvorca evolučnej teórie
8
Všeobecne vlastnosti živých organizmov sú
životne prejavy viazané na bunku , metabolizmus , vnímavosť , schopnosť meniť sa
9
Tok látok
znamená príjem látok živou sústavou a jej následne premeny , je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím , spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov , je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok) vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia
10
Bunka
je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov , je základnou morfologickou jednotkou živných organizmov , je základnou funkčnou jednotkou živných organizmov , predstavuje otvorený systém , je systém v ktorom prebieha tok látok energie a informácii
11
Chemické zloženie bunky
je v zásade rovnaké u všetkých organizmov , na organické látky pripadá 10 až 40% celkovej hmotnosti bunky , pomerne zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek, najvyšší podiel ma voda , zabezpečuje celý rad dôležitých funkcii, ktore podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu
12
Anorganicke látky
sú významnou súčasťou buniek , sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme soli rozpustnych vo vode , môžu byt súčasťou významných zlúčenín a mikromolekul , ovplyvňujú enzýmovu aktivitu , sa rozdeľujú na makrobiogenne, mikrobiogenne a stopové prvky
13
Voda
je aktivatorom rôznych chemických reakcii , je účinným rozpúšťadlom mnohých látok , je akumulátorom tepelnej energie , je základnou anorganicou zluceninou živej hmoty , v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy
14
O makromolekularnych organických látkach živých organizmov platí že
patria k ním napr.bielkoviny , patria k ním napr. nukleové kyseliny , patria k ním napr. polysacharidy , vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka , ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy
15
Nukleové kyseliny
sú nevyhnutne pri syntéze bielkovín v bunkách , sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme, zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky
16
Bielkoviny
sú stavebnou súčasťou bunkových membrán, majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke , sú tvorené aminokyselinami , ktoré sú navzájom pospájané peptidickymi väzbami
17
Lipidy
sú na energiu najbohatou zložkou hmoty organizmov , vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembran , patria medzi najvýznamnejšie organické látky , patria do skupiny nepolarnych molekúl biogenneho pôvodu , môžu mať ochrannú funkciu nap. ak sú súčasťou voskou
18
Cukry
sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek , sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín , predstavujú zdroj energie , môžu mať zasobnu funkciu napr. škrob a glykogen , môžu mať aj stavebnú funkciu napr. celulóza a chitin
19
Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke
fruktóza , pentoza , glukóza
20
Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu
celulóza , chitin
21
Ktoré polysacharidy majú zasobnu funkciu
glykogen, škrob
22
Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje
sacharoza , maltoza
23
Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú
monosacharidy (napr. fruktóza), disacharidy (napr. sacharoza), polysacharidy (napr.škrob), polysacharidy (napr.glykogén)
24
Základne bunkové štruktúry sú
bunkové povrchy , cytoplazma , bunkové organely
25
Biomembrany sa skladajú z
dvoch vrstiev molekúl fosfolipifov a molekúl bielkovín , fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín
26
Fosfolipidy v biomembrane sú usporiadane do
bimolekularnej vrstvy, v ktorej sú vclenene molekuly bielkovín , dvoch vrstiev
27
Transportné proteíny cytoplazmatuckej membrány sú
niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány ktoré majú schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány, schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne
28
Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:
všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia, všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek, vnútorne zloženie buniek bol rovnaké ako zloženie okolia
29
Plazmatická membrána buniek je:
Selektívna, Semipermeabilna , Štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia
30
O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:
Je odlišne od zloženia cytoplazmatickej membrány, U rastlín obsahuje celulózu, U buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín, U špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
31
Bunková stena:
Je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek, Ovplyvňuje tvar buniek, V prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou, Mám význam pri deleni buniek, Je priepustné pre vodu a látky v nej rozpustené
32
Plazmodezmy sú:
Typ spojenia rastlinných buniek, Spojením plazmatických membrán susedných buniek, Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva
33
Cytoplazmatická membrána:
Je semipermeabilná, Je prípustná pre dýchacie plyny, Selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb, U živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou
34
Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:
Aglutinogény , Receptory, Bunková stena, Slizovitá vrstva (púzdro) , Pelikula
35
Cytoplazma:
Tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok, Je vhodným prostredím pre bunkové organely, Vytvára vnútrobunkové prostredie, Vykazuje metabolickú aktivitu
36
Medzi membránové organely patrí:
Mitochondrie, Lyzozómy, Vakuoly , Golgiho aparát , Hladké endoplazmatické retikulum, Plastidy
37
Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?
Mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly , Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie, Vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum
38
K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:
Bičíky, Ribozómy, Jadierko, Deliace vretienko, Chromozómy, Centrioly
39
Medzi vláknité štruktúry bunky patria:
Cytoskelet , Centrozóm, Deliace vretienko, Riasinky, Bičíky
40
Organely tvorené dvomi biomembránami sú:
Mitochondrie, Chloroplasty
41
Medzi organely eukaryotických buniek patria:
Ribozómy, Endoplazmatické retikulum, Centrioly , Mitochondrie
42
Bunkové jadro:
Obsahuje genetickú informáciu, Má riadiacu funkciu, Ma zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky , Obsahuje chromozómy, Eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal
43
Jadro prokaryotických buniek:
Tvorí jeden chromozóm, Pozostáva z jednej molekuly DNA
44
Kde sa nachádzajú jadrovej póry?
V jadrovom obale eukaryotických buniek
45
Jadro:
Môže obsahovať jadierko, Má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán, Jeho hlavnou zložkou eukaryotických buniek sú chromozómy, Je riadiacim centrom bunky
46
Chromozómy môžeme nájsť v:
Cytoplazme, Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriach
47
Chromatin tvorí:
Hmotu chromozómov, Deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny, DNA a bielkoviny
48
Jadierko:
Sa na začiatku delenia buniek degraduje, Je miestom syntézy rRNA, Nie je stálou štruktúrou jadra
49
Plastidy:
Podľa obsahu farby rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty, Sú typickou štruktúrou rastlinných buniek, Sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách, Sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb
50
Mitochondrie:
V procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu, Sú schopné autoreprodukcie, Obsahujú mitochondriálnu DNA , Patria medzi membránové organely, Sú energetickým a respiračnym centrom bunky
51
Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?
Z dvoch, Z dvoch- Vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy
52
Počet a veľkosť mitochondrii:
Je závislý od druhu bunky, Je premenlivý, Závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity, Je výrazne ovplyvneny obsahom kyslíka, Závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky
53
Endoplazmatické retikulum:
Patrí k membranovym organelám , Býva lokalizované v blízkosti jadra, Podieľa sa na úprave bielkovín, Ma dve formy (drsne a hladké endoplazmaticke retikulum), Podieľa sa na transporte látok v bunke, V Elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov
54
Hladké endoplazmatické retikulum:
Sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D, Podieľa sa na detoxikačných procesoch, Nemá na svojom povrchu ribozómy, Podieľa sa na odbúravanii hormónov
55
Ribozómy:
Nie sú tvorené biomembránou, Môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme, Sú organely tvorené bielkovinami a RNA , Sú zodpovedné za syntézu bielkovín
56
Syntéza bielkovín prebieha na:
Ribozómoch, Ribozómoch v cytoplazme, Ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum
57
Ribozómy prokaryotickych buniek:
Nachádzajú sa v cytoplazme, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
58
Ribozómy eukaryotických buniek:
Sa môžu nachádzať aj v cytoplazme, Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula, Nie sú tvorené biomembránou, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
59
Golgiho aparát:
Je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktiozomy , Má syntetickú a sekrečnu funkciu, Podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov, Podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky
60
Syntetickými centrami buniek sú:
Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát
61
Lyzozómy:
Sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení, Sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb, Podieľajú sa na odbúravani opotrebovaných organel, Zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek, Sú drobné mechúriky tvorené biomembránou
62
Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách ?
63
Lyzozómy:
Sú malé mechúriky z biomembrány, Obsahujú tráviace enzýmy, Obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky, Obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytozou , Sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek, Enzýmy rozkladaju niektoré látky prijate do buniek
64
Vakuoly :
Sú typické štruktúry rastlinných buniek , podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek, obsahujú bunkovú šťavu , môžu obsahovať vodu, soli, cukry , farbiva a enzýmy , zúčastňujú sa rozkladnych procesov v bunke , sú zásobárňou rozličných látok
65
Vakuoly môžeme nájsť :
v rastlinnej bunke , u jednobunkovcov , v cytoplazme , v bunkách húb
66
Cytoskelet:
je tvorený mikrotubulmi , je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulmi , je tvorený mikrofilamentami , tvorí dynamickú kostru bunky, umožňuje aktívnu lokomociu niektorých buniek
67
Mitotický aparát je tvorený z :
centrioly , vlákien deliaceho vretienka
68
Bunkové inklúzie :
predstavujú neživé súčasti bunky , môže ísť o rezervné látky , môže ísť o rôzne kryštalické látky , sa nachádzajú v cytoplazme , spravidla nie sú metabolicky aktívne
69
Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra ? Ak áno , kde :
áno , v mitochondriach , v chloroplastoch
70
Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotickych bunkách?
V plazmidoch, V kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme
71
K replikácie DNA v bunke dochádza v:
Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriách
72
Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:
Prokaryotické bunky, Eukaryoticke bunky, Prvojadrové bunky
73
Prokaryotické bunky:
Majú veľkosť približne 1-10 um, Sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky, Nemajú prave jadro, Nemajú membránový systém
74
Eukaryotické bunky:
Majú druhovo špecifický počet chromozómov, Sú charakteristické prítomnosťou membránových organel, Sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky, Sa nazývajú aj ako práve bunky, pretože ich jadro ma jadrový obal
75
Eukaryotickými bunkami sú tvorené:
Huby, rastliny a živočíchy, Jednobunkové a mnohobunkové živočíchy, Nižšie a vyššie rastliny
76
Rastlinna bunka:
Má plastidy a vakuoly, Sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny, Majú chloroplasty
77
Živočíšna bunka:
Je typická eukaryotická bunka, Obsahuje všetky základné membránové štruktúry, Má lyzozomy , Na svojom povrchu nemá bunkovú stenu
78
Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:
Tkaniva, Pletivá
79
Rozličné tkaniva sa môžu zoskupiť do:
Orgánov, Takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určite čiastkové funkcie (orgány)
80
Diferenciácia je:
Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou, Jav, kedy dcérska bunka nie svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genom majú rovnaký, Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
81
Podľa funkcie rozdeľujeme tkaniva na:
Epitely, Svalové, Nervové, Spojiva
82
Epitely majú funkciu:
Resorpčnu , Vstrebávaciu, Kryciu, Vylučovaciu , Ochrannú
83
Spojivové tkaniva:
Vypĺňajú priestory medzi orgánmi, Sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktore vypĺňa medzibunková hmota, Sú väzivo, chrupka a kosť , Zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela
84
Fyziológia sa zaoberá:
Štúdiom funkcie orgánov a organizmov, Skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov, Štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia, Skúmaním základných životných prejavov
85
Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:
Príjem a výdaj látok, Metabolizmus, Rozmnožovanie, Rast a vývin, Dráždivosť
86
Difúzia:
Predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky, Spolu s osmózou predstavuju pasívny transport, Závisí od koncentračného spádu, Nevyžaduje dodanie energie, Je fyzikálny proces
87
Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:
Glycerol, Plyny, Močovina, Etanol, Kyslík
88
Rýchlosť difúzie závisí od:
Rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí, Koncentračného spádu, Koncentračného gradientu
89
Osmoticka lyza bunky je jav:
Keď bunka prijímom vody zväčšuje svoj objem až praska, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
90
Keď sa osmoticka hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:
Izotonické, Izoosmoticke
91
Osmoticka lyza bunky nastáva v prostredí:
Hypotonickom, V prostredí, v ktorom je osmoticka aktivita nižšia ako v bunke
92
Aktívny transport:
Je spôsob prenosu látok do bunky , Prebieha za spotreby energie , Je napríkad transport pomocou prenášačov , Je napríklad endocytoza , Prebieha proti koncentračnému spádu
93
Aké formy endocytozy poznáte?
Pinocytoza , Fagocytoza
94
Všeobecny mechanizmus vydaja látok z buniek sa nazýva:
Exocytóza
95
K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:
Difúzia, Endocytóza, Transport pomocou prenášačov
96
Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?
Anabolizmus, Anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov
97
Katabolizmus je subor bunkových:
Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, Procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napríklad glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O, Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie
98
Anabolizmus je:
Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, Napríklad proteosyntéza, Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza
99
Ako sa nazýva kovalentna väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa stiepi?
Makroergicka fosfátova väzba
100
Energia uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine,ktorú nazývame:
ATP, adenozíntrifosfát