暗記メーカー
ログイン
Všeobecná bio
  • Dominika

  • 問題数 100 • 2/10/2025

    記憶度

    完璧

    15

    覚えた

    35

    うろ覚え

    0

    苦手

    0

    未解答

    0

    アカウント登録して、解答結果を保存しよう

    問題一覧

  • 1

    Biológia

    využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus , sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy, skúma formy vlastnosti a vnútorne procesy živých sústav , sa delí na vedy taxonomicke, fyzilogicke morfologické a vedy o vývoji , je veda o živej prírode

  • 2

    Medzi samostatne biologické vedy patrí

    molekulárna biológia a genetika , cytológia a genetika , cytológia a molekulárna biológia , molekulárna biológia a cytológia

  • 3

    Medicína patrí medzi vedy

    aplikované

  • 4

    Mikrobiológia patrí medzi vedy

    systematické , taxonomicke

  • 5

    Cytológia je

    veda ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky , náuka o bunke , samostatná biologická veda

  • 6

    Histológia

    patrí medzi vedy morfologické , skúma stavbu tkanív živočíchov , skúma stavbu pletív rastlín

  • 7

    K významným predstaviteľom biologických vied patria

    Aristoteles- tvorca teórie abiogenezy , Vesalius- zakladateľ vedeckej anatómie , Watson a Crick- objavitelia štruktúry molekuly DNA, Harvey- objaviteľ krvného obehu , Darwin- tvorca evolučnej teórie

  • 8

    Všeobecne vlastnosti živých organizmov sú

    životne prejavy viazané na bunku , metabolizmus , vnímavosť , schopnosť meniť sa

  • 9

    Tok látok

    znamená príjem látok živou sústavou a jej následne premeny , je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím , spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov , je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok) vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia

  • 10

    Bunka

    je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov , je základnou morfologickou jednotkou živných organizmov , je základnou funkčnou jednotkou živných organizmov , predstavuje otvorený systém , je systém v ktorom prebieha tok látok energie a informácii

  • 11

    Chemické zloženie bunky

    je v zásade rovnaké u všetkých organizmov , na organické látky pripadá 10 až 40% celkovej hmotnosti bunky , pomerne zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek, najvyšší podiel ma voda , zabezpečuje celý rad dôležitých funkcii, ktore podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu

  • 12

    Anorganicke látky

    sú významnou súčasťou buniek , sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme soli rozpustnych vo vode , môžu byt súčasťou významných zlúčenín a mikromolekul , ovplyvňujú enzýmovu aktivitu , sa rozdeľujú na makrobiogenne, mikrobiogenne a stopové prvky

  • 13

    Voda

    je aktivatorom rôznych chemických reakcii , je účinným rozpúšťadlom mnohých látok , je akumulátorom tepelnej energie , je základnou anorganicou zluceninou živej hmoty , v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy

  • 14

    O makromolekularnych organických látkach živých organizmov platí že

    patria k ním napr.bielkoviny , patria k ním napr. nukleové kyseliny , patria k ním napr. polysacharidy , vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka , ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy

  • 15

    Nukleové kyseliny

    sú nevyhnutne pri syntéze bielkovín v bunkách , sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme, zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky

  • 16

    Bielkoviny

    sú stavebnou súčasťou bunkových membrán, majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke , sú tvorené aminokyselinami , ktoré sú navzájom pospájané peptidickymi väzbami

  • 17

    Lipidy

    sú na energiu najbohatou zložkou hmoty organizmov , vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembran , patria medzi najvýznamnejšie organické látky , patria do skupiny nepolarnych molekúl biogenneho pôvodu , môžu mať ochrannú funkciu nap. ak sú súčasťou voskou

  • 18

    Cukry

    sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek , sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín , predstavujú zdroj energie , môžu mať zasobnu funkciu napr. škrob a glykogen , môžu mať aj stavebnú funkciu napr. celulóza a chitin

  • 19

    Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke

    fruktóza , pentoza , glukóza

  • 20

    Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu

    celulóza , chitin

  • 21

    Ktoré polysacharidy majú zasobnu funkciu

    glykogen, škrob

  • 22

    Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje

    sacharoza , maltoza

  • 23

    Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú

    monosacharidy (napr. fruktóza), disacharidy (napr. sacharoza), polysacharidy (napr.škrob), polysacharidy (napr.glykogén)

  • 24

    Základne bunkové štruktúry sú

    bunkové povrchy , cytoplazma , bunkové organely

  • 25

    Biomembrany sa skladajú z

    dvoch vrstiev molekúl fosfolipifov a molekúl bielkovín , fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín

  • 26

    Fosfolipidy v biomembrane sú usporiadane do

    bimolekularnej vrstvy, v ktorej sú vclenene molekuly bielkovín , dvoch vrstiev

  • 27

    Transportné proteíny cytoplazmatuckej membrány sú

    niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány ktoré majú schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány, schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne

  • 28

    Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:

    všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia, všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek, vnútorne zloženie buniek bol rovnaké ako zloženie okolia

  • 29

    Plazmatická membrána buniek je:

    Selektívna, Semipermeabilna , Štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia

  • 30

    O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:

    Je odlišne od zloženia cytoplazmatickej membrány, U rastlín obsahuje celulózu, U buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín, U špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky

  • 31

    Bunková stena:

    Je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek, Ovplyvňuje tvar buniek, V prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou, Mám význam pri deleni buniek, Je priepustné pre vodu a látky v nej rozpustené

  • 32

    Plazmodezmy sú:

    Typ spojenia rastlinných buniek, Spojením plazmatických membrán susedných buniek, Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva

  • 33

    Cytoplazmatická membrána:

    Je semipermeabilná, Je prípustná pre dýchacie plyny, Selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb, U živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou

  • 34

    Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:

    Aglutinogény , Receptory, Bunková stena, Slizovitá vrstva (púzdro) , Pelikula

  • 35

    Cytoplazma:

    Tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok, Je vhodným prostredím pre bunkové organely, Vytvára vnútrobunkové prostredie, Vykazuje metabolickú aktivitu

  • 36

    Medzi membránové organely patrí:

    Mitochondrie, Lyzozómy, Vakuoly , Golgiho aparát , Hladké endoplazmatické retikulum, Plastidy

  • 37

    Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?

    Mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly , Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie, Vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum

  • 38

    K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:

    Bičíky, Ribozómy, Jadierko, Deliace vretienko, Chromozómy, Centrioly

  • 39

    Medzi vláknité štruktúry bunky patria:

    Cytoskelet , Centrozóm, Deliace vretienko, Riasinky, Bičíky

  • 40

    Organely tvorené dvomi biomembránami sú:

    Mitochondrie, Chloroplasty

  • 41

    Medzi organely eukaryotických buniek patria:

    Ribozómy, Endoplazmatické retikulum, Centrioly , Mitochondrie

  • 42

    Bunkové jadro:

    Obsahuje genetickú informáciu, Má riadiacu funkciu, Ma zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky , Obsahuje chromozómy, Eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal

  • 43

    Jadro prokaryotických buniek:

    Tvorí jeden chromozóm, Pozostáva z jednej molekuly DNA

  • 44

    Kde sa nachádzajú jadrovej póry?

    V jadrovom obale eukaryotických buniek

  • 45

    Jadro:

    Môže obsahovať jadierko, Má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán, Jeho hlavnou zložkou eukaryotických buniek sú chromozómy, Je riadiacim centrom bunky

  • 46

    Chromozómy môžeme nájsť v:

    Cytoplazme, Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriach

  • 47

    Chromatin tvorí:

    Hmotu chromozómov, Deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny, DNA a bielkoviny

  • 48

    Jadierko:

    Sa na začiatku delenia buniek degraduje, Je miestom syntézy rRNA, Nie je stálou štruktúrou jadra

  • 49

    Plastidy:

    Podľa obsahu farby rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty, Sú typickou štruktúrou rastlinných buniek, Sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách, Sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb

  • 50

    Mitochondrie:

    V procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu, Sú schopné autoreprodukcie, Obsahujú mitochondriálnu DNA , Patria medzi membránové organely, Sú energetickým a respiračnym centrom bunky

  • 51

    Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?

    Z dvoch, Z dvoch- Vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy

  • 52

    Počet a veľkosť mitochondrii:

    Je závislý od druhu bunky, Je premenlivý, Závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity, Je výrazne ovplyvneny obsahom kyslíka, Závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky

  • 53

    Endoplazmatické retikulum:

    Patrí k membranovym organelám , Býva lokalizované v blízkosti jadra, Podieľa sa na úprave bielkovín, Ma dve formy (drsne a hladké endoplazmaticke retikulum), Podieľa sa na transporte látok v bunke, V Elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov

  • 54

    Hladké endoplazmatické retikulum:

    Sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D, Podieľa sa na detoxikačných procesoch, Nemá na svojom povrchu ribozómy, Podieľa sa na odbúravanii hormónov

  • 55

    Ribozómy:

    Nie sú tvorené biomembránou, Môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme, Sú organely tvorené bielkovinami a RNA , Sú zodpovedné za syntézu bielkovín

  • 56

    Syntéza bielkovín prebieha na:

    Ribozómoch, Ribozómoch v cytoplazme, Ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum

  • 57

    Ribozómy prokaryotickych buniek:

    Nachádzajú sa v cytoplazme, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 58

    Ribozómy eukaryotických buniek:

    Sa môžu nachádzať aj v cytoplazme, Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula, Nie sú tvorené biomembránou, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 59

    Golgiho aparát:

    Je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktiozomy , Má syntetickú a sekrečnu funkciu, Podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov, Podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky

  • 60

    Syntetickými centrami buniek sú:

    Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát

  • 61

    Lyzozómy:

    Sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení, Sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb, Podieľajú sa na odbúravani opotrebovaných organel, Zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek, Sú drobné mechúriky tvorené biomembránou

  • 62

    Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách ?

  • 63

    Lyzozómy:

    Sú malé mechúriky z biomembrány, Obsahujú tráviace enzýmy, Obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky, Obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytozou , Sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek, Enzýmy rozkladaju niektoré látky prijate do buniek

  • 64

    Vakuoly :

    Sú typické štruktúry rastlinných buniek , podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek, obsahujú bunkovú šťavu , môžu obsahovať vodu, soli, cukry , farbiva a enzýmy , zúčastňujú sa rozkladnych procesov v bunke , sú zásobárňou rozličných látok

  • 65

    Vakuoly môžeme nájsť :

    v rastlinnej bunke , u jednobunkovcov , v cytoplazme , v bunkách húb

  • 66

    Cytoskelet:

    je tvorený mikrotubulmi , je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulmi , je tvorený mikrofilamentami , tvorí dynamickú kostru bunky, umožňuje aktívnu lokomociu niektorých buniek

  • 67

    Mitotický aparát je tvorený z :

    centrioly , vlákien deliaceho vretienka

  • 68

    Bunkové inklúzie :

    predstavujú neživé súčasti bunky , môže ísť o rezervné látky , môže ísť o rôzne kryštalické látky , sa nachádzajú v cytoplazme , spravidla nie sú metabolicky aktívne

  • 69

    Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra ? Ak áno , kde :

    áno , v mitochondriach , v chloroplastoch

  • 70

    Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotickych bunkách?

    V plazmidoch, V kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme

  • 71

    K replikácie DNA v bunke dochádza v:

    Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriách

  • 72

    Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:

    Prokaryotické bunky, Eukaryoticke bunky, Prvojadrové bunky

  • 73

    Prokaryotické bunky:

    Majú veľkosť približne 1-10 um, Sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky, Nemajú prave jadro, Nemajú membránový systém

  • 74

    Eukaryotické bunky:

    Majú druhovo špecifický počet chromozómov, Sú charakteristické prítomnosťou membránových organel, Sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky, Sa nazývajú aj ako práve bunky, pretože ich jadro ma jadrový obal

  • 75

    Eukaryotickými bunkami sú tvorené:

    Huby, rastliny a živočíchy, Jednobunkové a mnohobunkové živočíchy, Nižšie a vyššie rastliny

  • 76

    Rastlinna bunka:

    Má plastidy a vakuoly, Sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny, Majú chloroplasty

  • 77

    Živočíšna bunka:

    Je typická eukaryotická bunka, Obsahuje všetky základné membránové štruktúry, Má lyzozomy , Na svojom povrchu nemá bunkovú stenu

  • 78

    Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:

    Tkaniva, Pletivá

  • 79

    Rozličné tkaniva sa môžu zoskupiť do:

    Orgánov, Takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určite čiastkové funkcie (orgány)

  • 80

    Diferenciácia je:

    Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou, Jav, kedy dcérska bunka nie svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genom majú rovnaký, Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky

  • 81

    Podľa funkcie rozdeľujeme tkaniva na:

    Epitely, Svalové, Nervové, Spojiva

  • 82

    Epitely majú funkciu:

    Resorpčnu , Vstrebávaciu, Kryciu, Vylučovaciu , Ochrannú

  • 83

    Spojivové tkaniva:

    Vypĺňajú priestory medzi orgánmi, Sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktore vypĺňa medzibunková hmota, Sú väzivo, chrupka a kosť , Zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela

  • 84

    Fyziológia sa zaoberá:

    Štúdiom funkcie orgánov a organizmov, Skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov, Štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia, Skúmaním základných životných prejavov

  • 85

    Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:

    Príjem a výdaj látok, Metabolizmus, Rozmnožovanie, Rast a vývin, Dráždivosť

  • 86

    Difúzia:

    Predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky, Spolu s osmózou predstavuju pasívny transport, Závisí od koncentračného spádu, Nevyžaduje dodanie energie, Je fyzikálny proces

  • 87

    Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:

    Glycerol, Plyny, Močovina, Etanol, Kyslík

  • 88

    Rýchlosť difúzie závisí od:

    Rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí, Koncentračného spádu, Koncentračného gradientu

  • 89

    Osmoticka lyza bunky je jav:

    Keď bunka prijímom vody zväčšuje svoj objem až praska, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode

  • 90

    Keď sa osmoticka hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:

    Izotonické, Izoosmoticke

  • 91

    Osmoticka lyza bunky nastáva v prostredí:

    Hypotonickom, V prostredí, v ktorom je osmoticka aktivita nižšia ako v bunke

  • 92

    Aktívny transport:

    Je spôsob prenosu látok do bunky , Prebieha za spotreby energie , Je napríkad transport pomocou prenášačov , Je napríklad endocytoza , Prebieha proti koncentračnému spádu

  • 93

    Aké formy endocytozy poznáte?

    Pinocytoza , Fagocytoza

  • 94

    Všeobecny mechanizmus vydaja látok z buniek sa nazýva:

    Exocytóza

  • 95

    K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:

    Difúzia, Endocytóza, Transport pomocou prenášačov

  • 96

    Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?

    Anabolizmus, Anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov

  • 97

    Katabolizmus je subor bunkových:

    Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, Procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napríklad glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O, Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie

  • 98

    Anabolizmus je:

    Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, Napríklad proteosyntéza, Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza

  • 99

    Ako sa nazýva kovalentna väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa stiepi?

    Makroergicka fosfátova väzba

  • 100

    Energia uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine,ktorú nazývame:

    ATP, adenozíntrifosfát