ログイン

Všeobecná bio

Všeobecná bio
100問 • 1年前
  • Dominika
  • 通報

    問題一覧

  • 1

    Biológia

    využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus, sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy, skúma formy vlastnosti a vnútorne procesy živých sústav, sa delí na vedy taxonomicke, fyzilogicke morfologické a vedy o vývoji, je veda o živej prírode

  • 2

    Medzi samostatne biologické vedy patrí

    molekulárna biológia a genetika, cytológia a genetika, cytológia a molekulárna biológia, molekulárna biológia a cytológia

  • 3

    Medicína patrí medzi vedy

    aplikované

  • 4

    Mikrobiológia patrí medzi vedy

    systematické, taxonomicke

  • 5

    Cytológia je

    veda ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky, náuka o bunke, samostatná biologická veda

  • 6

    Histológia

    patrí medzi vedy morfologické, skúma stavbu tkanív živočíchov, skúma stavbu pletív rastlín

  • 7

    K významným predstaviteľom biologických vied patria

    Aristoteles- tvorca teórie abiogenezy, Vesalius- zakladateľ vedeckej anatómie, Watson a Crick- objavitelia štruktúry molekuly DNA, Harvey- objaviteľ krvného obehu, Darwin- tvorca evolučnej teórie

  • 8

    Všeobecne vlastnosti živých organizmov sú

    životne prejavy viazané na bunku, metabolizmus, vnímavosť, schopnosť meniť sa

  • 9

    Tok látok

    znamená príjem látok živou sústavou a jej následne premeny, je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím, spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov, je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok) vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia

  • 10

    Bunka

    je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov, je základnou morfologickou jednotkou živných organizmov, je základnou funkčnou jednotkou živných organizmov, predstavuje otvorený systém, je systém v ktorom prebieha tok látok energie a informácii

  • 11

    Chemické zloženie bunky

    je v zásade rovnaké u všetkých organizmov, na organické látky pripadá 10 až 40% celkovej hmotnosti bunky, pomerne zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek, najvyšší podiel ma voda, zabezpečuje celý rad dôležitých funkcii, ktore podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu

  • 12

    Anorganicke látky

    sú významnou súčasťou buniek, sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme soli rozpustnych vo vode, môžu byt súčasťou významných zlúčenín a mikromolekul, ovplyvňujú enzýmovu aktivitu, sa rozdeľujú na makrobiogenne, mikrobiogenne a stopové prvky

  • 13

    Voda

    je aktivatorom rôznych chemických reakcii, je účinným rozpúšťadlom mnohých látok, je akumulátorom tepelnej energie, je základnou anorganicou zluceninou živej hmoty, v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy

  • 14

    O makromolekularnych organických látkach živých organizmov platí že

    patria k ním napr.bielkoviny, patria k ním napr. nukleové kyseliny, patria k ním napr. polysacharidy, vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka, ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy

  • 15

    Nukleové kyseliny

    sú nevyhnutne pri syntéze bielkovín v bunkách, sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme, zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky

  • 16

    Bielkoviny

    sú stavebnou súčasťou bunkových membrán, majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke, sú tvorené aminokyselinami , ktoré sú navzájom pospájané peptidickymi väzbami

  • 17

    Lipidy

    sú na energiu najbohatou zložkou hmoty organizmov, vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembran, patria medzi najvýznamnejšie organické látky, patria do skupiny nepolarnych molekúl biogenneho pôvodu, môžu mať ochrannú funkciu nap. ak sú súčasťou voskou

  • 18

    Cukry

    sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek, sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín, predstavujú zdroj energie, môžu mať zasobnu funkciu napr. škrob a glykogen, môžu mať aj stavebnú funkciu napr. celulóza a chitin

  • 19

    Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke

    fruktóza, pentoza, glukóza

  • 20

    Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu

    celulóza, chitin

  • 21

    Ktoré polysacharidy majú zasobnu funkciu

    glykogen, škrob

  • 22

    Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje

    sacharoza, maltoza

  • 23

    Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú

    monosacharidy (napr. fruktóza), disacharidy (napr. sacharoza), polysacharidy (napr.škrob), polysacharidy (napr.glykogén)

  • 24

    Základne bunkové štruktúry sú

    bunkové povrchy, cytoplazma, bunkové organely

  • 25

    Biomembrany sa skladajú z

    dvoch vrstiev molekúl fosfolipifov a molekúl bielkovín, fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín

  • 26

    Fosfolipidy v biomembrane sú usporiadane do

    bimolekularnej vrstvy, v ktorej sú vclenene molekuly bielkovín, dvoch vrstiev

  • 27

    Transportné proteíny cytoplazmatuckej membrány sú

    niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány ktoré majú schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány, schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne

  • 28

    Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:

    všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia, všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek, vnútorne zloženie buniek bol rovnaké ako zloženie okolia

  • 29

    Plazmatická membrána buniek je:

    Selektívna, Semipermeabilna, Štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia

  • 30

    O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:

    Je odlišne od zloženia cytoplazmatickej membrány, U rastlín obsahuje celulózu, U buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín, U špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky

  • 31

    Bunková stena:

    Je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek, Ovplyvňuje tvar buniek, V prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou, Mám význam pri deleni buniek, Je priepustné pre vodu a látky v nej rozpustené

  • 32

    Plazmodezmy sú:

    Typ spojenia rastlinných buniek, Spojením plazmatických membrán susedných buniek, Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva

  • 33

    Cytoplazmatická membrána:

    Je semipermeabilná, Je prípustná pre dýchacie plyny, Selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb, U živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou

  • 34

    Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:

    Aglutinogény, Receptory, Bunková stena, Slizovitá vrstva (púzdro), Pelikula

  • 35

    Cytoplazma:

    Tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok, Je vhodným prostredím pre bunkové organely, Vytvára vnútrobunkové prostredie, Vykazuje metabolickú aktivitu

  • 36

    Medzi membránové organely patrí:

    Mitochondrie, Lyzozómy, Vakuoly, Golgiho aparát, Hladké endoplazmatické retikulum, Plastidy

  • 37

    Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?

    Mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly, Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie, Vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum

  • 38

    K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:

    Bičíky, Ribozómy, Jadierko, Deliace vretienko, Chromozómy, Centrioly

  • 39

    Medzi vláknité štruktúry bunky patria:

    Cytoskelet, Centrozóm, Deliace vretienko, Riasinky, Bičíky

  • 40

    Organely tvorené dvomi biomembránami sú:

    Mitochondrie, Chloroplasty

  • 41

    Medzi organely eukaryotických buniek patria:

    Ribozómy, Endoplazmatické retikulum, Centrioly, Mitochondrie

  • 42

    Bunkové jadro:

    Obsahuje genetickú informáciu, Má riadiacu funkciu, Ma zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky, Obsahuje chromozómy, Eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal

  • 43

    Jadro prokaryotických buniek:

    Tvorí jeden chromozóm, Pozostáva z jednej molekuly DNA

  • 44

    Kde sa nachádzajú jadrovej póry?

    V jadrovom obale eukaryotických buniek

  • 45

    Jadro:

    Môže obsahovať jadierko, Má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán, Jeho hlavnou zložkou eukaryotických buniek sú chromozómy, Je riadiacim centrom bunky

  • 46

    Chromozómy môžeme nájsť v:

    Cytoplazme, Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriach

  • 47

    Chromatin tvorí:

    Hmotu chromozómov, Deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny, DNA a bielkoviny

  • 48

    Jadierko:

    Sa na začiatku delenia buniek degraduje, Je miestom syntézy rRNA, Nie je stálou štruktúrou jadra

  • 49

    Plastidy:

    Podľa obsahu farby rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty, Sú typickou štruktúrou rastlinných buniek, Sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách, Sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb

  • 50

    Mitochondrie:

    V procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu, Sú schopné autoreprodukcie, Obsahujú mitochondriálnu DNA, Patria medzi membránové organely, Sú energetickým a respiračnym centrom bunky

  • 51

    Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?

    Z dvoch, Z dvoch- Vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy

  • 52

    Počet a veľkosť mitochondrii:

    Je závislý od druhu bunky, Je premenlivý, Závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity, Je výrazne ovplyvneny obsahom kyslíka, Závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky

  • 53

    Endoplazmatické retikulum:

    Patrí k membranovym organelám, Býva lokalizované v blízkosti jadra, Podieľa sa na úprave bielkovín, Ma dve formy (drsne a hladké endoplazmaticke retikulum), Podieľa sa na transporte látok v bunke, V Elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov

  • 54

    Hladké endoplazmatické retikulum:

    Sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D, Podieľa sa na detoxikačných procesoch, Nemá na svojom povrchu ribozómy, Podieľa sa na odbúravanii hormónov

  • 55

    Ribozómy:

    Nie sú tvorené biomembránou, Môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme, Sú organely tvorené bielkovinami a RNA, Sú zodpovedné za syntézu bielkovín

  • 56

    Syntéza bielkovín prebieha na:

    Ribozómoch, Ribozómoch v cytoplazme, Ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum

  • 57

    Ribozómy prokaryotickych buniek:

    Nachádzajú sa v cytoplazme, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 58

    Ribozómy eukaryotických buniek:

    Sa môžu nachádzať aj v cytoplazme, Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula, Nie sú tvorené biomembránou, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 59

    Golgiho aparát:

    Je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktiozomy, Má syntetickú a sekrečnu funkciu, Podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov, Podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky

  • 60

    Syntetickými centrami buniek sú:

    Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát

  • 61

    Lyzozómy:

    Sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení, Sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb, Podieľajú sa na odbúravani opotrebovaných organel, Zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek, Sú drobné mechúriky tvorené biomembránou

  • 62

    Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách ?

  • 63

    Lyzozómy:

    Sú malé mechúriky z biomembrány, Obsahujú tráviace enzýmy, Obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky, Obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytozou, Sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek, Enzýmy rozkladaju niektoré látky prijate do buniek

  • 64

    Vakuoly :

    Sú typické štruktúry rastlinných buniek, podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek, obsahujú bunkovú šťavu, môžu obsahovať vodu, soli, cukry , farbiva a enzýmy, zúčastňujú sa rozkladnych procesov v bunke, sú zásobárňou rozličných látok

  • 65

    Vakuoly môžeme nájsť :

    v rastlinnej bunke, u jednobunkovcov, v cytoplazme, v bunkách húb

  • 66

    Cytoskelet:

    je tvorený mikrotubulmi, je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulmi, je tvorený mikrofilamentami, tvorí dynamickú kostru bunky, umožňuje aktívnu lokomociu niektorých buniek

  • 67

    Mitotický aparát je tvorený z :

    centrioly, vlákien deliaceho vretienka

  • 68

    Bunkové inklúzie :

    predstavujú neživé súčasti bunky, môže ísť o rezervné látky, môže ísť o rôzne kryštalické látky, sa nachádzajú v cytoplazme, spravidla nie sú metabolicky aktívne

  • 69

    Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra ? Ak áno , kde :

    áno, v mitochondriach, v chloroplastoch

  • 70

    Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotickych bunkách?

    V plazmidoch, V kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme

  • 71

    K replikácie DNA v bunke dochádza v:

    Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriách

  • 72

    Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:

    Prokaryotické bunky, Eukaryoticke bunky, Prvojadrové bunky

  • 73

    Prokaryotické bunky:

    Majú veľkosť približne 1-10 um, Sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky, Nemajú prave jadro, Nemajú membránový systém

  • 74

    Eukaryotické bunky:

    Majú druhovo špecifický počet chromozómov, Sú charakteristické prítomnosťou membránových organel, Sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky, Sa nazývajú aj ako práve bunky, pretože ich jadro ma jadrový obal

  • 75

    Eukaryotickými bunkami sú tvorené:

    Huby, rastliny a živočíchy, Jednobunkové a mnohobunkové živočíchy, Nižšie a vyššie rastliny

  • 76

    Rastlinna bunka:

    Má plastidy a vakuoly, Sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny, Majú chloroplasty

  • 77

    Živočíšna bunka:

    Je typická eukaryotická bunka, Obsahuje všetky základné membránové štruktúry, Má lyzozomy, Na svojom povrchu nemá bunkovú stenu

  • 78

    Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:

    Tkaniva, Pletivá

  • 79

    Rozličné tkaniva sa môžu zoskupiť do:

    Orgánov, Takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určite čiastkové funkcie (orgány)

  • 80

    Diferenciácia je:

    Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou, Jav, kedy dcérska bunka nie svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genom majú rovnaký, Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky

  • 81

    Podľa funkcie rozdeľujeme tkaniva na:

    Epitely, Svalové, Nervové, Spojiva

  • 82

    Epitely majú funkciu:

    Resorpčnu, Vstrebávaciu, Kryciu, Vylučovaciu, Ochrannú

  • 83

    Spojivové tkaniva:

    Vypĺňajú priestory medzi orgánmi, Sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktore vypĺňa medzibunková hmota, Sú väzivo, chrupka a kosť, Zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela

  • 84

    Fyziológia sa zaoberá:

    Štúdiom funkcie orgánov a organizmov, Skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov, Štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia, Skúmaním základných životných prejavov

  • 85

    Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:

    Príjem a výdaj látok, Metabolizmus, Rozmnožovanie, Rast a vývin, Dráždivosť

  • 86

    Difúzia:

    Predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky, Spolu s osmózou predstavuju pasívny transport, Závisí od koncentračného spádu, Nevyžaduje dodanie energie, Je fyzikálny proces

  • 87

    Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:

    Glycerol, Plyny, Močovina, Etanol, Kyslík

  • 88

    Rýchlosť difúzie závisí od:

    Rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí, Koncentračného spádu, Koncentračného gradientu

  • 89

    Osmoticka lyza bunky je jav:

    Keď bunka prijímom vody zväčšuje svoj objem až praska, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode

  • 90

    Keď sa osmoticka hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:

    Izotonické, Izoosmoticke

  • 91

    Osmoticka lyza bunky nastáva v prostredí:

    Hypotonickom, V prostredí, v ktorom je osmoticka aktivita nižšia ako v bunke

  • 92

    Aktívny transport:

    Je spôsob prenosu látok do bunky, Prebieha za spotreby energie, Je napríkad transport pomocou prenášačov, Je napríklad endocytoza, Prebieha proti koncentračnému spádu

  • 93

    Aké formy endocytozy poznáte?

    Pinocytoza, Fagocytoza

  • 94

    Všeobecny mechanizmus vydaja látok z buniek sa nazýva:

    Exocytóza

  • 95

    K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:

    Difúzia, Endocytóza, Transport pomocou prenášačov

  • 96

    Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?

    Anabolizmus, Anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov

  • 97

    Katabolizmus je subor bunkových:

    Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, Procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napríklad glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O, Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie

  • 98

    Anabolizmus je:

    Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, Napríklad proteosyntéza, Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza

  • 99

    Ako sa nazýva kovalentna väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa stiepi?

    Makroergicka fosfátova väzba

  • 100

    Energia uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine,ktorú nazývame:

    ATP, adenozíntrifosfát

  • 問題一覧

  • 1

    Biológia

    využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus, sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy, skúma formy vlastnosti a vnútorne procesy živých sústav, sa delí na vedy taxonomicke, fyzilogicke morfologické a vedy o vývoji, je veda o živej prírode

  • 2

    Medzi samostatne biologické vedy patrí

    molekulárna biológia a genetika, cytológia a genetika, cytológia a molekulárna biológia, molekulárna biológia a cytológia

  • 3

    Medicína patrí medzi vedy

    aplikované

  • 4

    Mikrobiológia patrí medzi vedy

    systematické, taxonomicke

  • 5

    Cytológia je

    veda ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky, náuka o bunke, samostatná biologická veda

  • 6

    Histológia

    patrí medzi vedy morfologické, skúma stavbu tkanív živočíchov, skúma stavbu pletív rastlín

  • 7

    K významným predstaviteľom biologických vied patria

    Aristoteles- tvorca teórie abiogenezy, Vesalius- zakladateľ vedeckej anatómie, Watson a Crick- objavitelia štruktúry molekuly DNA, Harvey- objaviteľ krvného obehu, Darwin- tvorca evolučnej teórie

  • 8

    Všeobecne vlastnosti živých organizmov sú

    životne prejavy viazané na bunku, metabolizmus, vnímavosť, schopnosť meniť sa

  • 9

    Tok látok

    znamená príjem látok živou sústavou a jej následne premeny, je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím, spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov, je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok) vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia

  • 10

    Bunka

    je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov, je základnou morfologickou jednotkou živných organizmov, je základnou funkčnou jednotkou živných organizmov, predstavuje otvorený systém, je systém v ktorom prebieha tok látok energie a informácii

  • 11

    Chemické zloženie bunky

    je v zásade rovnaké u všetkých organizmov, na organické látky pripadá 10 až 40% celkovej hmotnosti bunky, pomerne zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek, najvyšší podiel ma voda, zabezpečuje celý rad dôležitých funkcii, ktore podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu

  • 12

    Anorganicke látky

    sú významnou súčasťou buniek, sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme soli rozpustnych vo vode, môžu byt súčasťou významných zlúčenín a mikromolekul, ovplyvňujú enzýmovu aktivitu, sa rozdeľujú na makrobiogenne, mikrobiogenne a stopové prvky

  • 13

    Voda

    je aktivatorom rôznych chemických reakcii, je účinným rozpúšťadlom mnohých látok, je akumulátorom tepelnej energie, je základnou anorganicou zluceninou živej hmoty, v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy

  • 14

    O makromolekularnych organických látkach živých organizmov platí že

    patria k ním napr.bielkoviny, patria k ním napr. nukleové kyseliny, patria k ním napr. polysacharidy, vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka, ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy

  • 15

    Nukleové kyseliny

    sú nevyhnutne pri syntéze bielkovín v bunkách, sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme, zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky

  • 16

    Bielkoviny

    sú stavebnou súčasťou bunkových membrán, majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke, sú tvorené aminokyselinami , ktoré sú navzájom pospájané peptidickymi väzbami

  • 17

    Lipidy

    sú na energiu najbohatou zložkou hmoty organizmov, vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembran, patria medzi najvýznamnejšie organické látky, patria do skupiny nepolarnych molekúl biogenneho pôvodu, môžu mať ochrannú funkciu nap. ak sú súčasťou voskou

  • 18

    Cukry

    sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek, sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín, predstavujú zdroj energie, môžu mať zasobnu funkciu napr. škrob a glykogen, môžu mať aj stavebnú funkciu napr. celulóza a chitin

  • 19

    Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke

    fruktóza, pentoza, glukóza

  • 20

    Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu

    celulóza, chitin

  • 21

    Ktoré polysacharidy majú zasobnu funkciu

    glykogen, škrob

  • 22

    Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje

    sacharoza, maltoza

  • 23

    Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú

    monosacharidy (napr. fruktóza), disacharidy (napr. sacharoza), polysacharidy (napr.škrob), polysacharidy (napr.glykogén)

  • 24

    Základne bunkové štruktúry sú

    bunkové povrchy, cytoplazma, bunkové organely

  • 25

    Biomembrany sa skladajú z

    dvoch vrstiev molekúl fosfolipifov a molekúl bielkovín, fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín

  • 26

    Fosfolipidy v biomembrane sú usporiadane do

    bimolekularnej vrstvy, v ktorej sú vclenene molekuly bielkovín, dvoch vrstiev

  • 27

    Transportné proteíny cytoplazmatuckej membrány sú

    niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány ktoré majú schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány, schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne

  • 28

    Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:

    všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia, všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek, vnútorne zloženie buniek bol rovnaké ako zloženie okolia

  • 29

    Plazmatická membrána buniek je:

    Selektívna, Semipermeabilna, Štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia

  • 30

    O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:

    Je odlišne od zloženia cytoplazmatickej membrány, U rastlín obsahuje celulózu, U buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín, U špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky

  • 31

    Bunková stena:

    Je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek, Ovplyvňuje tvar buniek, V prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou, Mám význam pri deleni buniek, Je priepustné pre vodu a látky v nej rozpustené

  • 32

    Plazmodezmy sú:

    Typ spojenia rastlinných buniek, Spojením plazmatických membrán susedných buniek, Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva

  • 33

    Cytoplazmatická membrána:

    Je semipermeabilná, Je prípustná pre dýchacie plyny, Selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb, U živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou

  • 34

    Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:

    Aglutinogény, Receptory, Bunková stena, Slizovitá vrstva (púzdro), Pelikula

  • 35

    Cytoplazma:

    Tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok, Je vhodným prostredím pre bunkové organely, Vytvára vnútrobunkové prostredie, Vykazuje metabolickú aktivitu

  • 36

    Medzi membránové organely patrí:

    Mitochondrie, Lyzozómy, Vakuoly, Golgiho aparát, Hladké endoplazmatické retikulum, Plastidy

  • 37

    Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?

    Mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly, Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie, Vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum

  • 38

    K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:

    Bičíky, Ribozómy, Jadierko, Deliace vretienko, Chromozómy, Centrioly

  • 39

    Medzi vláknité štruktúry bunky patria:

    Cytoskelet, Centrozóm, Deliace vretienko, Riasinky, Bičíky

  • 40

    Organely tvorené dvomi biomembránami sú:

    Mitochondrie, Chloroplasty

  • 41

    Medzi organely eukaryotických buniek patria:

    Ribozómy, Endoplazmatické retikulum, Centrioly, Mitochondrie

  • 42

    Bunkové jadro:

    Obsahuje genetickú informáciu, Má riadiacu funkciu, Ma zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky, Obsahuje chromozómy, Eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal

  • 43

    Jadro prokaryotických buniek:

    Tvorí jeden chromozóm, Pozostáva z jednej molekuly DNA

  • 44

    Kde sa nachádzajú jadrovej póry?

    V jadrovom obale eukaryotických buniek

  • 45

    Jadro:

    Môže obsahovať jadierko, Má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán, Jeho hlavnou zložkou eukaryotických buniek sú chromozómy, Je riadiacim centrom bunky

  • 46

    Chromozómy môžeme nájsť v:

    Cytoplazme, Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriach

  • 47

    Chromatin tvorí:

    Hmotu chromozómov, Deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny, DNA a bielkoviny

  • 48

    Jadierko:

    Sa na začiatku delenia buniek degraduje, Je miestom syntézy rRNA, Nie je stálou štruktúrou jadra

  • 49

    Plastidy:

    Podľa obsahu farby rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty, Sú typickou štruktúrou rastlinných buniek, Sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách, Sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb

  • 50

    Mitochondrie:

    V procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu, Sú schopné autoreprodukcie, Obsahujú mitochondriálnu DNA, Patria medzi membránové organely, Sú energetickým a respiračnym centrom bunky

  • 51

    Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?

    Z dvoch, Z dvoch- Vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy

  • 52

    Počet a veľkosť mitochondrii:

    Je závislý od druhu bunky, Je premenlivý, Závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity, Je výrazne ovplyvneny obsahom kyslíka, Závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky

  • 53

    Endoplazmatické retikulum:

    Patrí k membranovym organelám, Býva lokalizované v blízkosti jadra, Podieľa sa na úprave bielkovín, Ma dve formy (drsne a hladké endoplazmaticke retikulum), Podieľa sa na transporte látok v bunke, V Elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov

  • 54

    Hladké endoplazmatické retikulum:

    Sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D, Podieľa sa na detoxikačných procesoch, Nemá na svojom povrchu ribozómy, Podieľa sa na odbúravanii hormónov

  • 55

    Ribozómy:

    Nie sú tvorené biomembránou, Môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme, Sú organely tvorené bielkovinami a RNA, Sú zodpovedné za syntézu bielkovín

  • 56

    Syntéza bielkovín prebieha na:

    Ribozómoch, Ribozómoch v cytoplazme, Ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum

  • 57

    Ribozómy prokaryotickych buniek:

    Nachádzajú sa v cytoplazme, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 58

    Ribozómy eukaryotických buniek:

    Sa môžu nachádzať aj v cytoplazme, Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula, Nie sú tvorené biomembránou, Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA

  • 59

    Golgiho aparát:

    Je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktiozomy, Má syntetickú a sekrečnu funkciu, Podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov, Podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky

  • 60

    Syntetickými centrami buniek sú:

    Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát

  • 61

    Lyzozómy:

    Sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení, Sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb, Podieľajú sa na odbúravani opotrebovaných organel, Zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek, Sú drobné mechúriky tvorené biomembránou

  • 62

    Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách ?

  • 63

    Lyzozómy:

    Sú malé mechúriky z biomembrány, Obsahujú tráviace enzýmy, Obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky, Obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytozou, Sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek, Enzýmy rozkladaju niektoré látky prijate do buniek

  • 64

    Vakuoly :

    Sú typické štruktúry rastlinných buniek, podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek, obsahujú bunkovú šťavu, môžu obsahovať vodu, soli, cukry , farbiva a enzýmy, zúčastňujú sa rozkladnych procesov v bunke, sú zásobárňou rozličných látok

  • 65

    Vakuoly môžeme nájsť :

    v rastlinnej bunke, u jednobunkovcov, v cytoplazme, v bunkách húb

  • 66

    Cytoskelet:

    je tvorený mikrotubulmi, je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulmi, je tvorený mikrofilamentami, tvorí dynamickú kostru bunky, umožňuje aktívnu lokomociu niektorých buniek

  • 67

    Mitotický aparát je tvorený z :

    centrioly, vlákien deliaceho vretienka

  • 68

    Bunkové inklúzie :

    predstavujú neživé súčasti bunky, môže ísť o rezervné látky, môže ísť o rôzne kryštalické látky, sa nachádzajú v cytoplazme, spravidla nie sú metabolicky aktívne

  • 69

    Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra ? Ak áno , kde :

    áno, v mitochondriach, v chloroplastoch

  • 70

    Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotickych bunkách?

    V plazmidoch, V kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme

  • 71

    K replikácie DNA v bunke dochádza v:

    Bunkovom jadre, Chloroplastoch, Mitochondriách

  • 72

    Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:

    Prokaryotické bunky, Eukaryoticke bunky, Prvojadrové bunky

  • 73

    Prokaryotické bunky:

    Majú veľkosť približne 1-10 um, Sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky, Nemajú prave jadro, Nemajú membránový systém

  • 74

    Eukaryotické bunky:

    Majú druhovo špecifický počet chromozómov, Sú charakteristické prítomnosťou membránových organel, Sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky, Sa nazývajú aj ako práve bunky, pretože ich jadro ma jadrový obal

  • 75

    Eukaryotickými bunkami sú tvorené:

    Huby, rastliny a živočíchy, Jednobunkové a mnohobunkové živočíchy, Nižšie a vyššie rastliny

  • 76

    Rastlinna bunka:

    Má plastidy a vakuoly, Sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny, Majú chloroplasty

  • 77

    Živočíšna bunka:

    Je typická eukaryotická bunka, Obsahuje všetky základné membránové štruktúry, Má lyzozomy, Na svojom povrchu nemá bunkovú stenu

  • 78

    Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:

    Tkaniva, Pletivá

  • 79

    Rozličné tkaniva sa môžu zoskupiť do:

    Orgánov, Takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určite čiastkové funkcie (orgány)

  • 80

    Diferenciácia je:

    Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou, Jav, kedy dcérska bunka nie svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genom majú rovnaký, Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky

  • 81

    Podľa funkcie rozdeľujeme tkaniva na:

    Epitely, Svalové, Nervové, Spojiva

  • 82

    Epitely majú funkciu:

    Resorpčnu, Vstrebávaciu, Kryciu, Vylučovaciu, Ochrannú

  • 83

    Spojivové tkaniva:

    Vypĺňajú priestory medzi orgánmi, Sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktore vypĺňa medzibunková hmota, Sú väzivo, chrupka a kosť, Zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela

  • 84

    Fyziológia sa zaoberá:

    Štúdiom funkcie orgánov a organizmov, Skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov, Štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia, Skúmaním základných životných prejavov

  • 85

    Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:

    Príjem a výdaj látok, Metabolizmus, Rozmnožovanie, Rast a vývin, Dráždivosť

  • 86

    Difúzia:

    Predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky, Spolu s osmózou predstavuju pasívny transport, Závisí od koncentračného spádu, Nevyžaduje dodanie energie, Je fyzikálny proces

  • 87

    Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:

    Glycerol, Plyny, Močovina, Etanol, Kyslík

  • 88

    Rýchlosť difúzie závisí od:

    Rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí, Koncentračného spádu, Koncentračného gradientu

  • 89

    Osmoticka lyza bunky je jav:

    Keď bunka prijímom vody zväčšuje svoj objem až praska, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí, Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode

  • 90

    Keď sa osmoticka hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:

    Izotonické, Izoosmoticke

  • 91

    Osmoticka lyza bunky nastáva v prostredí:

    Hypotonickom, V prostredí, v ktorom je osmoticka aktivita nižšia ako v bunke

  • 92

    Aktívny transport:

    Je spôsob prenosu látok do bunky, Prebieha za spotreby energie, Je napríkad transport pomocou prenášačov, Je napríklad endocytoza, Prebieha proti koncentračnému spádu

  • 93

    Aké formy endocytozy poznáte?

    Pinocytoza, Fagocytoza

  • 94

    Všeobecny mechanizmus vydaja látok z buniek sa nazýva:

    Exocytóza

  • 95

    K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:

    Difúzia, Endocytóza, Transport pomocou prenášačov

  • 96

    Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?

    Anabolizmus, Anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov

  • 97

    Katabolizmus je subor bunkových:

    Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, Procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napríklad glukóza sa oxiduje až na CO2 a H2O, Metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie

  • 98

    Anabolizmus je:

    Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, Napríklad proteosyntéza, Súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza

  • 99

    Ako sa nazýva kovalentna väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa stiepi?

    Makroergicka fosfátova väzba

  • 100

    Energia uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine,ktorú nazývame:

    ATP, adenozíntrifosfát