èšæ¶åºŠ
37å
89å
0å
0å
0å
ã¢ã«ãŠã³ãç»é²ããŠãè§£ççµæãä¿åããã
åé¡äžèЧ
1
54. PasÃvny transport látok sa uskutoÄÅuje na báze plazmoptÜzy a nevyÅŸaduje spotrebu energie:
a. prvé tvrdenie je nesprávne
2
67. Teória v biológii, ktorá sa vzÅ¥ahuje na celÜ vÜvoj ÅŸivej prÃrody je:
b. Darwinova
3
194. Membránovú štruktúru nemajú:
c. ribozómy
4
116. Slovo protoplazma ako prvÜ pouşil:
d. PurkynÄ
5
155. OvocnÜ cukor patrà medzi:
a. monosacharidy
6
42. Mitochondrie patria medzi základné bunkové organely, v ktorÜch je lokalizovanÜ dÜchacà reťazec:
c.obe tvrdenia sú správne
7
66. Overené hypotézy a vedecké zákony sa spravidla vzťahujú:
d. na jeden jav alebo menšiu skupinu javov
8
79. Prvú ucelenú teóriu o evolúcià sformuloval:
d. Lamarck
9
107. CyklickÜ proces proces fixácie a následnej asimilácie oxidu uhliÄitého na ribulózo 1,5- bisfosfát objavili:
c. Calvin a Benson
10
159. Bunková stena rastlÃn obsahuje:
c. celulózu
11
38. SprávanÃm sa ÅŸivoÄÃchov sa zaoberá:
c. etológia
12
211.Zdvojenie jednochromatÃdovÜch chromozómov na dvojchromatÃdové nastáva v:
b. S- fáze
13
39. Vzťahom şivÜch sústav k prostrediu sa zaoberá:
d. ekológia
14
47. Veterinárna medicÃna patrà medzi vedy:
b. aplikované
15
222. PrÃjem látok vo forme roztoku sa nazÜva:
c. pinocytóza
16
78. Pojem prvého autorstva pojmu ,,biológiaâ sa okremn Lamarcka pripisuje aj:
c. Treviranovi
17
32. Veda Å¡tudujúca dediÄnost a premenlivosÅ¥ je:
d. genetika
18
135. KonÅ¡trukÄnú funkciu v bunke nemajú:
a. nukleové kyseliny
19
91. Predpoklad, ÅŸe vajÃÄko predstavuje zaÄiatok vÜvinu vÅ¡etkÜch ÅŸivoÄÃchov vyslovil:
a. Harvey
20
95. Novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov vypracoval:
b. Woese
21
180. Najjednoduchšà organizaÄnÜ stupeÅ dosahujú bunky:
d. baktérià a archeónov
22
6. Veda, ktorá sa zaoberá Å¡túdiom rastlÃn je:
b. botanika
23
183. Plazmaléma sa vyskytuje:
d. u rastlinnÜch a ÅŸivoÄÃÅ¡nych buniek
24
115. Medzi zakladateÄŸov etológie nepatrÃ:
a. Wirchov
25
247. Ako sa oznaÄuje ÅŸivotnÜ priestor, kde ÅŸije jedinec?
b. biotop
26
119. Základná sústava, na ktorú sa viaşe şivot organizmu je:
b. bunka
27
10. Paleontológia je veda o:
d. protomikroorganizmoch
28
128. RozlÃÅ¡iteÄŸné dutinky na korku stromov pomenoval ako celula:
c.Hooke
29
217. Medzi základné fázy mitotického delenia nepatrÃ:
d. interfáza
30
22. Sociálny hmyz je prÃkladom:
b. obligátneho spoloÄenstva
31
146. Pomerné zastúpenie bielkovÃn v bunke je:
c.12%
32
59. Základnou podmienkou akéhokoğvek vedeckého pokusu je:
c.opakovateğnosť
33
85. Autorstvo pojmu biológia sa pripisuje:
d. Trevinarovi
34
175. Medzi pyrimidÃnové dusÃkaté bázy nepatrÃ:
c.G
35
198. Å truktúry ÅŸivoÄÃÅ¡nej bunky s veÄŸkÜm obsahom hydrolytickÜch enzÜmov sú:
b. lyzozómy
36
5. Å túdiom ÅŸivoÄÃchov sa zaoberá:
d. zoológia
37
241. Ako sa oznaÄuje prechodné pásmo medzi jednotlivÜmi spoloÄenstvami?
a. ekoton
38
30. Veda o vÜvoji druhov sa nazÜva:
c. fylogenéza
39
154. Glykogén patrà medzi:
d. polysacharidy
40
64. Kto je autorom diela o pÃŽvode druhov prÃrodnÜm vÜberom?
a. Charles R. Darwin
41
124. Jedince, ktoré ako také samé o sebe nemÎşu existovat sú prejavom:
d. obligatného spoloÄenstva
42
93. Vrchol evoluÄného myslenia 19. storoÄia predstavuje dielo:
b. Darwina
43
235. Äo predstavuje ÅŸivú hmotu ekosystému?
a. producenty, konzumenty a dekompozÃtory
44
150. lóny şeleza sú anorganickou zloşkou:
c. hemoglobÃnu
45
33. Veda, ktorá študuje obranné mechanizmy je:
b. imunológia
46
40. Karyon je riadiace, koordinaÄné a reprodukÄné centrum bunky. Je základnou organelou vÅ¡etkÜch prokaryotov.
b. druhé tvrdenie je nesprávne
47
249. Äo je tretÃm stupÅom vÜvoja ekosystému?
c. dominancia špecializovanÜch druhov
48
232.Ako oznaÄujeme spoloÄenstvá ÅŸivoÄÃchov ÅŸijúcich na urÄitom územi?
d. zoocenóza
49
35. Tvar, veÄŸkost a vnútorné usporiadanie je pre bunky rovnakÜ, t. z. dediÄne a funkÄne podmienenÜ.
a. prvé tvrdenie je nesprávne
50
245. Ako oznaÄujeme proces, pri ktorom dochádza k rozvetvovaniu vÜvojovÜch lÃnià aÅŸ k vzniku novÜch druhov?
c. divergencia
51
89. Teóriu samoplodenia vyslovil:
c. Aristoteles
52
213. NajÄastejÅ¡Ãm spÃŽsobom delenia buniek je:
a. nepriame delenie
53
242. Nevyhnutné spoluÅŸitie organizmov sa oznaÄuje názvom:
a. mutualizmus
54
207. Åœivot bunky zabezpeÄovanÜ mitózou a interfázou sa nazÜva:
d. bunkovÜ cyklus
55
50. Ktoré bunkové Å¡truktúry majú schopnosÅ¥ skracovaÅ¥ sa a naÅ¥ahovaÅ¥ a tak zabezpeÄovaÅ¥ pohyb cytoplazmy a pohyb bunky vzhÄŸadom na okolie?
a.mikrofilamenty
56
37. CudzopasnÜmi organizmami sa zaoberá:
d. parazitológia
57
34. Fibrilárne proteÃny majú vÜznam v bunkovom metabolizme (enzÜmy) a globulárne vykonávajú mechanické funkcie:
c. obe tvrdenia sú nesprávne
58
122. Organizované sústavy pozostávajúce z tÜch istÜch prvkov a molekúl, aké sa nachádzajú aj v neÅŸivej prÃrode z biologického hÄŸadiska sa nazÜvajú:
d. organizmy
59
157. RepnÜ cukor patrà medzi:
c. je to sacharóza
60
55. Historicky najstarÅ¡ia a najÄastejÅ¡ie pouÅŸivaná vedecká metóda v biológii je:
b. pozorovanie
61
60. Domnienky pokúšajúce sa vysvetliÅ¥, prÃpadne zdá»vodniÅ¥ urÄité javy a overiÅ¥ pokusmi alebo pozorovaniami sa nazÜvajú:
b. hypotézy
62
190. Dlhé rúrky nachádzajúce sa spravidla pri povrchu bunky sú:
d. mikrotubuly
63
197. Schopnosť kontrakcie pri bunkovom delenà má:
c. deliace vretienko
64
28. Kostrou vÅ¡etkÜch organickÜch zlúÄenÃn nevyhnutnÜch pre ÅŸivot je atóm vodÃka. Táto vlastnosÅ¥ mu umoÅŸÅuje vytváraÅ¥ rozliÄné dlhé retazce, ktoré sú základom molekúl anorganickÜch zlúÄenÃn.
c. obe tvrdenia sú nesprávne
65
13. HÄŸadisko, ktoré kladie dÃŽraz na odliÅ¡nosti a zvláštnosti organizmov a následne ich vyuÅŸÃva na roztriedenie organizmov je:
b. systematické
66
113. KoneÄnou fázou odbúravania medziproduktov metabolizmu cukrov, tukov a ÄiastoÄne aj bielkovÃn vo vÅ¡etkÜch ÅŸivÜch organizmoch je:
d. Krebsov cyklus
67
92. Za zakladateğa mikrobiológie a imunológie sa povaşuje:
c. Pasteur
68
26. Vedná disciplÃna, ktorá sa zaoberá Å¡túdiom javov na úrovni bunky, sa nazÜva:
d. cytológia
69
151. Medzi vysokomolekulové organické látky patria:
b. bielkoviny
70
81. MyÅ¡lienku, ÅŸe kaÅŸdá bunka vzniká z bunky ,,Omnis celula e celulaââ potvrdil:
b. Virchow
71
201. V cytoplazme prokaryotov sa nachádzajú:
d. ribozómy
72
206. Na svetelnÜch procesoch fotosyntézy sa priamo podieğa membránovÜ systém:
c. chloroplastov
73
45. Medzi systematické (taxonomické)vedy nepatrÃ:
c. histológia
74
172. Tvar, velkosť a vnútorné usporiadanie pre kaşdÜ druh bunky:
c. je dediÄne a funkÄne podmienené
75
200. Ribozómy sú tvorené:
c. rRNA a bielkovinami
76
173. ZákladnÜ tvar bunky je:
d. guğovitÜ
77
188. Sústava dynamickÜch štruktúr, ktoré sú tvorené veğmi tenkÜmi bielkovinovÜmi vláknami a rúrkami v cytoplazme bunky sa nazÜva:
b. Golgiho aparát
78
46. Medzi morfologické vedy patrÃ:
d. histológia
79
62 Endocytóza je aktÃvny proces, pri ktorom dochádza k Å¡truktúrnej prestavbe bunkovej steny:
b. druhé tvrdenie je nesprávne
80
52. Delenie bunky reprezentujú dva od seba nezávislé procesy - karyokinézu a:
b. cytokinézu
81
129. ObjaviteÄŸom jadierka je:
d. Schwann
82
219. Medzi látky, ktoré spomağujú aş zastavujú mitózu, patria:
d. cytostatiká
83
163. Ak pospájame 20 aminokyselÃn, ich rÃŽznou kombináciou mÃŽÅŸe vzniknúť aÅŸ:
a. 2.10 na 21 bielkovÃn
84
202. Mechúrikovito stoÄené biomembrány u sinic sa nazÜvajú:
c. tylakoidy
85
226. Fagocytóza je:
d. prÃjem látok vo forme pevnÜch ÄastÃc
86
21. Ontogenéza skúma:
c. vÜvin organizmov po celú dobu ich şivota
87
84. Poznatky o prÃrode v diele âHistoria naturalisââ zhrnul:
a. rÃmsky uÄenec Plinius starÅ¡Ã
88
72. Za zakladateğa biológie sa povaşuje:
c. Aristoteles
89
248. Pod hustotou populácie rozumieme:
b. poÄet jedincov na urÄitú jednotku plochy alebo objemu
90
184. Viskozita cytoplazmy je okrem iného:
d. podmienená typom bunky, metabolickÜm stavom bunky a vplyvom vonkajšieho prostredia
91
192. Stálou štruktúrou bunkového jadra sú:
b. chromozómy
92
212.Z hÄŸadiska Äasového trvania bunkového cyklu najdlhÅ¡ie trvá:
d. S-fáza
93
171. Kombinácia poradia dusÃkatÜch báz sa nazÜva:
d. sekvencia
94
110. O charakterizáciu pigmentového aparátu sa najviac zaslúşil:
b. Fischer
95
125. ZákladnÜm prvkom organizácie şivej hmoty je:
c. bunka
96
167. Nukleové kyseliny vznikajú spájanÃm:
d. menÅ¡Ãch molekúl nukleotidov
97
243. Ako sa oznaÄujú organizmy, ktoré sú prakticky rozÅ¡Ãrené na celom svete?
d. kozmopolitné organizmy
98
230. BiotickÜmi faktormi prostredia sú:
a. závislost heterotrofnÜch organizmov od autotrofnÜch
99
106. Medzi tvorcov modelu reakÄného centra fotosyntézy baktérià nepatril:
b. Mitchell
100
58. Aby sa overila pravdivosÅ¥ pokusu a vylúÄil vplyv náhodnÜch chÜb, musà sa pokus opakovaÅ¥:
b. 3 krát