bezfarebný roztok, pravý roztok , roztok elektrolytu, otvorená sústava, homogénna sústava

chemickým zložením , obsahom aniónov, obsahom kationónov

pravý roztok, homogénna zmes , zmes chemických látok

nie je chemicky čistá latka, je oproti vode bohatšia o minerálne látky, je homogénna zmes

chemicky čistá latka, chemické indivíduum, homogénna latka , dobre rozpúšťadlo iónových látok, zložená z molekúl H2O, latka, ktorá nie je elektrolyt

rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolarnej kovalentnými vazby(napr. v molekule N2), hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu, patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj, v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitály, ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčne elektróny

atóm

Al2O3, prvok alebo zlúčenina

ktorá ma jeden elementárny kladný náboj , ktorá patrí medzi nukleony, ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu

sú izotopy, majú rovnaký počet protónov , majú rôzny počet nukleonov , majú rôzny počet neutrónov , majú rovnaké protónové číslo

sú izotopy, majú rovnaký počet elektrónov , nelíšia sa od seba elektronickú konfiguráciou

sa líšia nukleonovym číslom , sa líšia počtom neutrónov , sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou

ak ma hodnotu n=4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32, so vzrastom jeho hodnoty rastie energia, možno ho použiť na výpočet energie eleňktroju v danej energetickej hladine, hlavne kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7, ma vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov

vymedzuje hodnoty magnetického kvantového cisla, má vplyv na tvár hraničnej plochy orbitalov, charakterizuje tvár orbitalu, jeho hodnoty sa označujú písmenami s,p,d,f, môže nadobúdať hodnotu 0 až n-1

8, možné vypočítať zo vzťahu 2n(na druhú)

s,p,d orbitály, maximálne 18 elektrónov, 2n(na druhu), kde n=hlavne kvantové číslo

nie je elektricky nabitá častica, ma hmotnosť približne rovnakú ako protón , je jednou z dvoch elementárnych častíc atómového jadra

atómu vodíkama v základnom stave najnižšiu možnú energiu, môže byt odtrhnutý od arómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie, jebcharakterizovany kvantovým číslami, atómu sodíka sa ľahko odtrhne a vzniká z neho kation sodika, ma hmotnosť približne 1830-krát nižšiu ako hmotnosť atómu

v orbitale py môžu byť maximálne 2 elektróny , v orbitale s môže byť maximálne 2 elektron , v orbitáloch d môžu byť maximálne 10 elektrónov, v orbitale môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom

boru: (5 dole)¹¹B:[He]2s² 2px¹, síry: (16 dole)³²S: 1s² 2s² 2px² 2py² 2pz² 3s² 3pz² 3py¹ 3pz¹, dusíka (7 dole)¹⁴ N: 1s2 2s² 2px¹ 2py¹ 2pz¹, boru (5 dole)¹¹B: 1s² 2s²2px¹

je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku , je disociacna energia väzby, je nazývaná tiež vazbova energia, udáva sa napríklad v jednotkách mj/mol1

má atóm kyslíka oxidacne číslo -I, má atóm vodíka oxidacne číslo I, má atóm kyslíka vazbovost 2, sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou vazbou

je 1 sigma a 2 pí vazby, sú kovalentne vazby , je trojita vazba, je vazba, ktorú túto zlúčeninu radí medzi alkany

sú väčšinou rozpustné vo vode, majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú kationy a aniony, ako taveniny alebo v roztokoch vedu elektricky prúd, sú tie, u ktorých je rozdiely elektronegativit zlucovanych prvkov vyšší ako 1,7, vo vode disociujú na iony, ich vodné roztoku sú elektrolyty

sa pobybuju v jednosmernom elektrickom poli ku katode, majú kladný náboj, za ľahko tvora z prvkov s nízkou elektronegativitou, majú viac protónov ako elektrónov , vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov , sa ľahko tvoria s nízkou ionizacnou energiou

koordinačnej , donorovo-akceptorovej , ktorá sa nachádza v NH4+

iónová, donorovo-akceptorova, kovalentná, koordinačná

CO2, N2, O2, Cl2

je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov , je v molekula H2, je v molekula etanu, vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atómy

sa vola aj vodíkový mostík, vzniká medzi molekulami ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegativnymi prvkami, vzniká v molekulách bielkovín , vzniká v molekulách nukleových kyselín , medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou hej relatívne vyššej teploty varu

kovalentne, vodíkové , amidové, peptidové

v molekulách DNA, medzi molekulami H2O, medzi molekulami NH3, medzi molekulami C2H5OH, medzi molekulami HF, v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru

vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulovych dipolov, sú asi 100-krát slabšie ako kovalentne väzby, nachádzame v molekulách bielkovín , sú medzimolekulove väzbove sily

môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov , je relatívne stále zoskupenie atómov, ktoré sú zviazané chemickými väzbami, môže byt zložená aj z atómov jedného druhu, métami ma atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena, zložená z troch atómov môže byt lineárna, alebo lomena

Sb,Sn,Al,Mg,Si,Se

VII, II,I,III,V,VI,IV

M je atóm kovu a n ma hodnotu 1-4, OH- hydroxidovy anión , reakciou s kyselinami tvoria soli , ich vodné roztoky majú pH>7, môžu vznikať reakciou zasadotvornych oxidov s vodou

na rôznych elektronovych vrstvách sa líšia predovšetkým obsahom energie, majú oveľa nižšiu hmotnosť ako nukleóny, tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu, ak prvok prijime elektróny,redukuje sa, sú nositeľom záporného náboja

je energia potrebná na odtrhnutie elektrinu z atómu v plynnom stave , informuje nás o tom, ako pevne ne elektrón viazaný v atómy, súvisí s energiu elektrónu v atome tak, že čím je táto energia nižšia , tým vyššia je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu , sa udáva napr. v jednotkách kJ.mol-1, je nízka u prvkov, ktoré sa ľahko oxiduju , je tiež mierou na posúdenie, ako ľahko môže z atómu vzniknúť kation

alkalickych kovov je nízka, prvkov F,Cl,Br,I je vysoká , je energia, ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónmi z atómu v plynnom stave, je najvyššia u fluóru , je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria anióny

s,p, s, s,p,d, s maximálnym počtom elektrónov 18

alfa (1-4) glykozidove, alfa (1-6) glykozidove, O-glykozidove, rovnaké ako v molekulách glykogenu

5 delta väzieb a 1 pí väzba

je napr. kovalentna väzba v molekulách H2 a F2, môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov, môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p, je typická pre nasýtené uhľovodíky , medzi atómami je tvorená spoločnými elektrónovým párom

je tvorená väzbou dogma a pí, môže sa vyskytovať v molekulách vyšších karboxylovych kyselín , môže byt konjugovaná, môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu, kože sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu, je reaktivnejsia sko väzba jednoduchá , je v molekule kyseliny fumárovej

je amidova väzba v peptidoch , môže sa štiepiť hydrolazami, vzniká v procese proteosyntezy, zodpovedá za primárnu štruktúru bielkovín , je zoskupenie atómov -CO-NH, vyskytuje sa napriklad u dipeptidov

alfa (1-4) sú aj v molekule škrobu , alfa (1-6) sú aj v molekule glykogenu , môžu byt O-glykozidove , du v molekulách napr.skrobu, glykogenu, nukleotidoch, môžu byt N-glykozidove, nachádzame aj v nukleozidoch

látky, ktore sú schopné odovzdávať protón, donormi protonu, elektroneutralne molekuly a niektoré zóny (napr.HCO3-,H2PO4-), ktoré môžu byt donorom H+