問題一覧
1
Fonetika skúma zvuky z hľadiska:
Artikulačného a akustického.
2
Fonológia skúma zvuky z hľadiska:
Funkčného.
3
Dôležité poznatky pre logopédiu a foniatriu poskytuje fonetika:
Teoretická.
4
Akustiku divadelných, koncertných a iných priestorov rieši fonetika:
Praktická.
5
Tvorenie hlasu v hrtane sa nazýva:
Fonácia.
6
Zvuková úprava hlasu v nadhrtanových priestoroch sa nazýva:
Artikulácia.
7
Ktorá z dutín nikdy nemení svoj tvar ani veľkosť:
Nosová.
8
Ktorá z dutín sa zúčastňuje na artikulácii všetkých hlások:
Ústna
9
Medzi pohyblivé (aktívne) rečové orgány nepatrí:
Horná čeľusť.
10
Medzi pevné (pasívne) rečové orgány nepatrí:
Jazyk.
11
Podľa akustického kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:
Šumoch a tónoch.
12
Podľa artikulačného kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:
Prekážkových a bezprekážkových.
13
Samohlásky a, á, ä podľa horizontálneho smeru jazyka sú:
Stredné.
14
Samohlásky i, í podľa vertikálneho smeru jazyka sú:
Vysoké.
15
Ktorej krátkej samohláske nezodpovedá dlhá:
ä.
16
Podľa miesta artikulácie pernozubné spoluhlásky sú:
v, f.
17
Podľa spôsobu artikulácie (druhu prekážky) polozáverové spoluhlásky sú:
c, dz, č, dž.
18
Podľa sluchového dojmu v nepárových sonórnych spoluhláskach (m, n, ň, r, l...) je:
Tónu viac ako šumu.
19
Podľa sluchového dojmu v znelých párových spoluhláskach (b, d, v, z, g) je:
Šumu viac ako tónu.
20
Také prozodické javy ako kvantita, pauza, tempo vznikajú pri úprave hlasu:
Časovej.
21
Samohláska a, á je
Stredná, nízka.
22
Také prozodické javy ako prízvuk, dôraz, emfáza vznikajú pri úprave hlasu:
Silovej.
23
V reči sa majú prekrývať pauzy:
Fyziologická a významová.
24
V slovenčine hlavný prízvuk je na slabike:
Prvej.
25
V slovenčine vedľajší prízvuk je na slabike:
Tretej alebo predposlednej.
26
Pri objektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:
Koniec výpovede.
27
Pri subjektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:
Začiatok výpovede.
28
Doplňovacie otázky (t.j. opytovacie vety začínajúce sa zámenom kto, čo, kedy, prečo, ako... ) majú melódiu:
Uspokojivú končiacu.
29
Zisťovacie otázky (na ktoré sa čaká odpoveď áno, nie) majú melódiu
Neuspokojivú končiacu.
30
Od individuálnych zvyklostí hovoriaceho závisí tempo:
Celkové.
31
Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + znelá šumová = 2 znelé šumové:
Potok hučí.
32
Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + sonóra = znelá šumová + sonóra:
Náš národ.
33
V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia korelovaných konsonantov:
Vlasť – vlastný.
34
V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia nekorelovaných konsonantov:
Ruka – rúčka.
35
Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /z/ – /s/ je:
Privatívny.
36
Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /a/ – /o/ – /u/ je:
Graduálny.
37
Akým variantom fonémy /n/ je mäkkopodnebná hláska [ŋ]:
Kombinatórnym (závislym).
38
Ktorá vlastnosť tvorí jadro fonémy a zachováva si vždy svoju dištinktívnu silu:
Vlastnosť porovnávacieho základu.
39
V ktorom z fonologických protikladov sa nachádzajú spoluhláskové fonémy /t/ - /ť/, /d/ - /ď/:
Difúznosť – kompaktnosť.
40
Na ktorom fonologickom protiklade sa nezúčastňujú samohlásky:
Úžinovosť – záverovosť.
41
Ktorý pravopisný princíp je dominantný v pravopise súčasnej spisovnej slovenčiny:
Fonematický.
42
Čo nepatrí k znakom slovenskej fonetickej transkripcie:
[ch].
43
Podľa artikulačného pohybu a polohy artikulačného rozpätia (klasifikácia dvojhlások) neexistuje dvojhláska:
Nízka.
44
Ktorá dvojhláska pri nesprávnej výslovnosti sa nahrádza samohláskou o, ó :
ô.
45
V ktorom slove napísanie ä je pravopisnou chybou:
Väštiť.
46
Pri ktorom skloňovacom vzore pôsobí zákon rytmického krátenia:
Cudzí.
47
Ktorá skupina slov nepatrí k vybraným slovám:
Dym, dyňa, dynamika, dych.
48
V ktorom slove sa vyskytuje pravopisná chyba:
Priemisel.
49
V ktorom slovnom spojení sa používa nesprávna predložka:
Kvapká so strechy.
50
Ktorý vlastný viacslovný názov nie je správne napísaný:
Veľká Noc.
51
Slová, majúce rovnakú hláskovú podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam a etymológiu:
Homonymá.
52
Slová, majúce rovnaký alebo blízky význam:
Synonymá.
53
Slová s protikladným významom:
Antonymá.
54
K akým typom homoným patria slová prúd – prút:
Homofóny.
55
K akým typom homoným patria slová otcov1 – otcov2
Homoformy
56
Nájdite dvojice slov, ktoré sú antonymami:
Láska – nenávisť
57
K akému druhu synoným patria slová infinitív – neurčitok, rajčina – paradajka:
Absolútne
58
K akému druhu synoným patria slová ísť – kráčať, pršať – mrholiť:
Sémantické
59
K akému druhu synoným patria slová väznica – temnica – árešt – basa:
Štylistické
60
Vyberte z ponúknutých slov archaizmus:
Časoslovo
61
Vyberte z ponúknutých slov historizmus:
Hajtman
62
Vyberte z ponúknutých slov neologizmus:
Skener
63
Vyberte z ponúknutých slov exotizmus:
Tomahavk
64
Vyberte z ponúknutých slov citátové slová:
Fata morgana
65
Vyberte z ponúknutých slov familiárne slová:
Môj, zlatko, starý.
66
Vyberte z ponúknutých slov augmentatíva:
Domisko, nosisko
67
K akej štylistickej skupine patria slová vesna, luna, žertva: 1) Hovorové. 2) Žurnalizmy. 3) Básnické. 4) Termíny. 5) Historizmy.
Básnické
68
K akej štylistickej skupine patria slová lehota, penále, splnomocnenie:
Kancelarizmy
69
K akej skupine prevzatých slov patria sombrero, savana, samuraj, boršč: 1) Kalky. 2) Polokalky. 3) Exotizmy. 4) Citátové slová. 5) Internacionalizmy.
Exotizmy
70
Akého pôvodu sú slová čardáš, langoš, perkelt, vankúš, čižma, bosorka?
Maďarské.
71
Praslovanské prevzatia z iných jazykov patria medzi:
Domáce slová.
72
Akého pôvodu sú slová účel, časopis, dojem, názor:
Českého.
73
Ktoré druhy expresívnych slov patria medzi pomenovania s kladným zafarbením:
Familiárne slová, detské slová, hypokoristiká, eufemizmy.
74
Aký termín je určený definíciou: „slová, ktorými sa vyjadruje menší rozmer, menšia miera niečoho alebo istý postoj k mimojazykovej skutočnosti“
Deminutíva.
75
Slová a slovné spojenia dodýchať, odísť navždy, rozlúčiť sa so životom patria medzi:
Eufemizmy
76
K akej skupine slovnej zásoby patria slová počo, telka, haluz, stretko, zdochnúť, fajn, panelák?
Hovorové
77
Aký jazykový jav ilustrujú slová hosťovská, svetlé, hlavný, čierna? 1) Substantivizácia. 2) Univerbizácia. 3) Multiverbizácia. 4) Prenesenie významu. 5) Determinologizácia
Substantivizácia
78
Akého pôvodu sú slová: bača, vatra, koliba, bunda, bryndza?
Rumunského
79
Akého pôvodu sú slová: šport, volejbal, e-mail, víkend?
Anglického
80
Aký termín je určený definíciou: „špeciálne nespisovné výrazy, ktoré sa používajú v neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí majú rovnakú sféru záujmov“?
Slangové slová
81
Akého pôvodu sú slová obed, medveď, had, pole, slza?
Praslovanské
82
Akého pôvodu sú slová soľ, brat, syn, sestra, zrno, vdova?
Indoeurópske
83
Akého pôvodu sú slová krava, vrana, orech, nôž, cena?
Baltoslovanské
84
Akého pôvodu sú tieto „tanečné“ slová: tango, bolero, lambada?
Španielskeho, portugalského
85
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: škola, školský, školák?
Rôzne lexémy
86
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: školák – školník ?
Rôzne lexémy.
87
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: novinár – novinárka?
Rôzne lexémy.
88
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: učiteľ – učiteľka?
Rôzne lexémy.
89
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: prosto – proste, hrôza – hrúza?
Varianty slova
90
Aký lingvistický jav demonštrujú slová: sestra, sestry, sestrou?
Tvary slova
91
Aké zmeny lexikálneho významu demonštrujú slová: malinovka, salvatorka, pampersky?
Rozširovanie významu
92
Akú skupinu slov predstavujú lexikálne jednotky predávať – kupovať, dávať – brať?
Konverzíva
93
Ktorá skupina príkladov predstavuje konverzíva:
Sklamať – sklamať sa
94
Ktorá skupina príkladov predstavuje paronymiu:
Vojnový – vojenský
95
Ktorá skupina príkladov predstavuje graduálne antonymá:
Veľký – malý
96
Ktorá skupina príkladov predstavuje vektorové antonymá:
Vykopať – zakopať
97
Ktorá skupina príkladov predstavuje komplementárne antonymá:
Rovnorodý – rôznorodý
98
Ktoré slová patria k homonymám: 1) Mesto – miesto, rad – riad. 2) Rad – rád, pas – pás. 3) Plod – plot, prúd – prút. 4) Melódia – melodika. 5) Malý – menší.
Plod – plot, prúd – prút