ТестСтворювач

ТестСтворювач

​
Увійти

sk 1

sk 1
125 питань • 1 р. тому
  • Катерина Юріївна Брецко
    • повідомити

    Список питань

  • 1

    Fonetika skúma zvuky z hľadiska:

    Artikulačného a akustického.

  • 2

    Fonológia skúma zvuky z hľadiska:

    Funkčného.

  • 3

    Dôležité poznatky pre logopédiu a foniatriu poskytuje fonetika:

    Teoretická.

  • 4

    Akustiku divadelných, koncertných a iných priestorov rieši fonetika:

    Praktická.

  • 5

    Tvorenie hlasu v hrtane sa nazýva:

    Fonácia.

  • 6

    Zvuková úprava hlasu v nadhrtanových priestoroch sa nazýva:

    Artikulácia.

  • 7

    Ktorá z dutín nikdy nemení svoj tvar ani veľkosť:

    Nosová.

  • 8

    Ktorá z dutín sa zúčastňuje na artikulácii všetkých hlások:

    Ústna

  • 9

    Medzi pohyblivé (aktívne) rečové orgány nepatrí:

    Horná čeľusť.

  • 10

    Medzi pevné (pasívne) rečové orgány nepatrí:

    Jazyk.

  • 11

    Podľa akustického kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:

    Šumoch a tónoch.

  • 12

    Podľa artikulačného kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:

    Prekážkových a bezprekážkových.

  • 13

    Samohlásky a, á, ä podľa horizontálneho smeru jazyka sú:

    Stredné.

  • 14

    Samohlásky i, í podľa vertikálneho smeru jazyka sú:

    Vysoké.

  • 15

    Ktorej krátkej samohláske nezodpovedá dlhá:

    ä.

  • 16

    Podľa miesta artikulácie pernozubné spoluhlásky sú:

    v, f.

  • 17

    Podľa spôsobu artikulácie (druhu prekážky) polozáverové spoluhlásky sú:

    c, dz, č, dž.

  • 18

    Podľa sluchového dojmu v nepárových sonórnych spoluhláskach (m, n, ň, r, l...) je:

    Tónu viac ako šumu.

  • 19

    Podľa sluchového dojmu v znelých párových spoluhláskach (b, d, v, z, g) je:

    Šumu viac ako tónu.

  • 20

    Také prozodické javy ako kvantita, pauza, tempo vznikajú pri úprave hlasu:

    Časovej.

  • 21

    Samohláska a, á je

    Stredná, nízka.

  • 22

    Také prozodické javy ako prízvuk, dôraz, emfáza vznikajú pri úprave hlasu:

    Silovej.

  • 23

    V reči sa majú prekrývať pauzy:

    Fyziologická a významová.

  • 24

    V slovenčine hlavný prízvuk je na slabike:

    Prvej.

  • 25

    V slovenčine vedľajší prízvuk je na slabike:

    Tretej alebo predposlednej.

  • 26

    Pri objektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:

    Koniec výpovede.

  • 27

    Pri subjektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:

    Začiatok výpovede.

  • 28

    Doplňovacie otázky (t.j. opytovacie vety začínajúce sa zámenom kto, čo, kedy, prečo, ako... ) majú melódiu:

    Uspokojivú končiacu.

  • 29

    Zisťovacie otázky (na ktoré sa čaká odpoveď áno, nie) majú melódiu

    Neuspokojivú končiacu.

  • 30

    Od individuálnych zvyklostí hovoriaceho závisí tempo:

    Celkové.

  • 31

    Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + znelá šumová = 2 znelé šumové:

    Potok hučí.

  • 32

    Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + sonóra = znelá šumová + sonóra:

    Náš národ.

  • 33

    V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia korelovaných konsonantov:

    Vlasť – vlastný.

  • 34

    V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia nekorelovaných konsonantov:

    Ruka – rúčka.

  • 35

    Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /z/ – /s/ je:

    Privatívny.

  • 36

    Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /a/ – /o/ – /u/ je:

    Graduálny.

  • 37

    Akým variantom fonémy /n/ je mäkkopodnebná hláska [ŋ]:

    Kombinatórnym (závislym).

  • 38

    Ktorá vlastnosť tvorí jadro fonémy a zachováva si vždy svoju dištinktívnu silu:

    Vlastnosť porovnávacieho základu.

  • 39

    V ktorom z fonologických protikladov sa nachádzajú spoluhláskové fonémy /t/ - /ť/, /d/ - /ď/:

    Difúznosť – kompaktnosť.

  • 40

    Na ktorom fonologickom protiklade sa nezúčastňujú samohlásky:

    Úžinovosť – záverovosť.

  • 41

    Ktorý pravopisný princíp je dominantný v pravopise súčasnej spisovnej slovenčiny:

    Fonematický.

  • 42

    Čo nepatrí k znakom slovenskej fonetickej transkripcie:

    [ch].

  • 43

    Podľa artikulačného pohybu a polohy artikulačného rozpätia (klasifikácia dvojhlások) neexistuje dvojhláska:

    Nízka.

  • 44

    Ktorá dvojhláska pri nesprávnej výslovnosti sa nahrádza samohláskou o, ó :

    ô.

  • 45

    V ktorom slove napísanie ä je pravopisnou chybou:

    Väštiť.

  • 46

    Pri ktorom skloňovacom vzore pôsobí zákon rytmického krátenia:

    Cudzí.

  • 47

    Ktorá skupina slov nepatrí k vybraným slovám:

    Dym, dyňa, dynamika, dych.

  • 48

    V ktorom slove sa vyskytuje pravopisná chyba:

    Priemisel.

  • 49

    V ktorom slovnom spojení sa používa nesprávna predložka:

    Kvapká so strechy.

  • 50

    Ktorý vlastný viacslovný názov nie je správne napísaný:

    Veľká Noc.

  • 51

    Slová, majúce rovnakú hláskovú podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam a etymológiu:

    Homonymá.

  • 52

    Slová, majúce rovnaký alebo blízky význam:

    Synonymá.

  • 53

    Slová s protikladným významom:

    Antonymá.

  • 54

    K akým typom homoným patria slová prúd – prút:

    Homofóny.

  • 55

    K akým typom homoným patria slová otcov1 – otcov2

    Homoformy

  • 56

    Nájdite dvojice slov, ktoré sú antonymami:

    Láska – nenávisť

  • 57

    K akému druhu synoným patria slová infinitív – neurčitok, rajčina – paradajka:

    Absolútne

  • 58

    K akému druhu synoným patria slová ísť – kráčať, pršať – mrholiť:

    Sémantické

  • 59

    K akému druhu synoným patria slová väznica – temnica – árešt – basa:

    Štylistické

  • 60

    Vyberte z ponúknutých slov archaizmus:

    Časoslovo

  • 61

    Vyberte z ponúknutých slov historizmus:

    Hajtman

  • 62

    Vyberte z ponúknutých slov neologizmus:

    Skener

  • 63

    Vyberte z ponúknutých slov exotizmus:

    Tomahavk

  • 64

    Vyberte z ponúknutých slov citátové slová:

    Fata morgana

  • 65

    Vyberte z ponúknutých slov familiárne slová:

    Môj, zlatko, starý.

  • 66

    Vyberte z ponúknutých slov augmentatíva:

    Domisko, nosisko

  • 67

    K akej štylistickej skupine patria slová vesna, luna, žertva: 1) Hovorové. 2) Žurnalizmy. 3) Básnické. 4) Termíny. 5) Historizmy.

    Básnické

  • 68

    K akej štylistickej skupine patria slová lehota, penále, splnomocnenie:

    Kancelarizmy

  • 69

    K akej skupine prevzatých slov patria sombrero, savana, samuraj, boršč: 1) Kalky. 2) Polokalky. 3) Exotizmy. 4) Citátové slová. 5) Internacionalizmy.

    Exotizmy

  • 70

    Akého pôvodu sú slová čardáš, langoš, perkelt, vankúš, čižma, bosorka?

    Maďarské.

  • 71

    Praslovanské prevzatia z iných jazykov patria medzi:

    Domáce slová.

  • 72

    Akého pôvodu sú slová účel, časopis, dojem, názor:

    Českého.

  • 73

    Ktoré druhy expresívnych slov patria medzi pomenovania s kladným zafarbením:

    Familiárne slová, detské slová, hypokoristiká, eufemizmy.

  • 74

    Aký termín je určený definíciou: „slová, ktorými sa vyjadruje menší rozmer, menšia miera niečoho alebo istý postoj k mimojazykovej skutočnosti“

    Deminutíva.

  • 75

    Slová a slovné spojenia dodýchať, odísť navždy, rozlúčiť sa so životom patria medzi:

    Eufemizmy

  • 76

    K akej skupine slovnej zásoby patria slová počo, telka, haluz, stretko, zdochnúť, fajn, panelák?

    Hovorové

  • 77

    Aký jazykový jav ilustrujú slová hosťovská, svetlé, hlavný, čierna? 1) Substantivizácia. 2) Univerbizácia. 3) Multiverbizácia. 4) Prenesenie významu. 5) Determinologizácia

    Substantivizácia

  • 78

    Akého pôvodu sú slová: bača, vatra, koliba, bunda, bryndza?

    Rumunského

  • 79

    Akého pôvodu sú slová: šport, volejbal, e-mail, víkend?

    Anglického

  • 80

    Aký termín je určený definíciou: „špeciálne nespisovné výrazy, ktoré sa používajú v neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí majú rovnakú sféru záujmov“?

    Slangové slová

  • 81

    Akého pôvodu sú slová obed, medveď, had, pole, slza?

    Praslovanské

  • 82

    Akého pôvodu sú slová soľ, brat, syn, sestra, zrno, vdova?

    Indoeurópske

  • 83

    Akého pôvodu sú slová krava, vrana, orech, nôž, cena?

    Baltoslovanské

  • 84

    Akého pôvodu sú tieto „tanečné“ slová: tango, bolero, lambada?

    Španielskeho, portugalského

  • 85

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: škola, školský, školák?

    Rôzne lexémy

  • 86

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: školák – školník ?

    Rôzne lexémy.

  • 87

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: novinár – novinárka?

    Rôzne lexémy.

  • 88

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: učiteľ – učiteľka?

    Rôzne lexémy.

  • 89

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: prosto – proste, hrôza – hrúza?

    Varianty slova

  • 90

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: sestra, sestry, sestrou?

    Tvary slova

  • 91

    Aké zmeny lexikálneho významu demonštrujú slová: malinovka, salvatorka, pampersky?

    Rozširovanie významu

  • 92

    Akú skupinu slov predstavujú lexikálne jednotky predávať – kupovať, dávať – brať?

    Konverzíva

  • 93

    Ktorá skupina príkladov predstavuje konverzíva:

    Sklamať – sklamať sa

  • 94

    Ktorá skupina príkladov predstavuje paronymiu:

    Vojnový – vojenský

  • 95

    Ktorá skupina príkladov predstavuje graduálne antonymá:

    Veľký – malý

  • 96

    Ktorá skupina príkladov predstavuje vektorové antonymá:

    Vykopať – zakopať

  • 97

    Ktorá skupina príkladov predstavuje komplementárne antonymá:

    Rovnorodý – rôznorodý

  • 98

    Ktoré slová patria k homonymám: 1) Mesto – miesto, rad – riad. 2) Rad – rád, pas – pás. 3) Plod – plot, prúd – prút. 4) Melódia – melodika. 5) Malý – menší.

    Plod – plot, prúd – prút

  • 99

    Ktorá skupina slov patrí k jednotkám lexikálno-sémantickej roviny:

    Vysoká škola, stará mam, lesný roh.

  • 100

    Ku ktorej skupine slov patria príklady fata morgana, de fakto, de jure:

    Citátové slová

    • конст

    конст

    Катерина Юріївна Брецко · 144 питань · 1 р. тому

    конст

    конст

    144 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    адмін

    адмін

    Катерина Юріївна Брецко · 206 питань · 1 р. тому

    адмін

    адмін

    206 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    цив

    цив

    Катерина Юріївна Брецко · 3 переглядів · 206 питань · 1 р. тому

    цив

    цив

    3 переглядів • 206 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    цив процес

    цив процес

    Катерина Юріївна Брецко · 219 питань · 1 р. тому

    цив процес

    цив процес

    219 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    права людини

    права людини

    Катерина Юріївна Брецко · 157 питань · 1 р. тому

    права людини

    права людини

    157 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    міжнар

    міжнар

    Катерина Юріївна Брецко · 201 питань · 1 р. тому

    міжнар

    міжнар

    201 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    Крим право

    Крим право

    Катерина Юріївна Брецко · 177 питань · 1 р. тому

    Крим право

    Крим право

    177 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    Крим процес

    Крим процес

    Катерина Юріївна Брецко · 191 питань · 1 р. тому

    Крим процес

    Крим процес

    191 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    sk 3

    sk 3

    Катерина Юріївна Брецко · 100 питань · 1 р. тому

    sk 3

    sk 3

    100 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    sk 4

    sk 4

    Катерина Юріївна Брецко · 100 питань · 1 р. тому

    sk 4

    sk 4

    100 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    sk 5

    sk 5

    Катерина Юріївна Брецко · 76 питань · 1 р. тому

    sk 5

    sk 5

    76 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    sk 6

    sk 6

    Катерина Юріївна Брецко · 100 питань · 1 р. тому

    sk 6

    sk 6

    100 питань • 1 р. тому
    Катерина Юріївна Брецко

    Список питань

  • 1

    Fonetika skúma zvuky z hľadiska:

    Artikulačného a akustického.

  • 2

    Fonológia skúma zvuky z hľadiska:

    Funkčného.

  • 3

    Dôležité poznatky pre logopédiu a foniatriu poskytuje fonetika:

    Teoretická.

  • 4

    Akustiku divadelných, koncertných a iných priestorov rieši fonetika:

    Praktická.

  • 5

    Tvorenie hlasu v hrtane sa nazýva:

    Fonácia.

  • 6

    Zvuková úprava hlasu v nadhrtanových priestoroch sa nazýva:

    Artikulácia.

  • 7

    Ktorá z dutín nikdy nemení svoj tvar ani veľkosť:

    Nosová.

  • 8

    Ktorá z dutín sa zúčastňuje na artikulácii všetkých hlások:

    Ústna

  • 9

    Medzi pohyblivé (aktívne) rečové orgány nepatrí:

    Horná čeľusť.

  • 10

    Medzi pevné (pasívne) rečové orgány nepatrí:

    Jazyk.

  • 11

    Podľa akustického kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:

    Šumoch a tónoch.

  • 12

    Podľa artikulačného kritéria pri rozlišovaní samohlások a spoluhlások uvažujeme o hláskach:

    Prekážkových a bezprekážkových.

  • 13

    Samohlásky a, á, ä podľa horizontálneho smeru jazyka sú:

    Stredné.

  • 14

    Samohlásky i, í podľa vertikálneho smeru jazyka sú:

    Vysoké.

  • 15

    Ktorej krátkej samohláske nezodpovedá dlhá:

    ä.

  • 16

    Podľa miesta artikulácie pernozubné spoluhlásky sú:

    v, f.

  • 17

    Podľa spôsobu artikulácie (druhu prekážky) polozáverové spoluhlásky sú:

    c, dz, č, dž.

  • 18

    Podľa sluchového dojmu v nepárových sonórnych spoluhláskach (m, n, ň, r, l...) je:

    Tónu viac ako šumu.

  • 19

    Podľa sluchového dojmu v znelých párových spoluhláskach (b, d, v, z, g) je:

    Šumu viac ako tónu.

  • 20

    Také prozodické javy ako kvantita, pauza, tempo vznikajú pri úprave hlasu:

    Časovej.

  • 21

    Samohláska a, á je

    Stredná, nízka.

  • 22

    Také prozodické javy ako prízvuk, dôraz, emfáza vznikajú pri úprave hlasu:

    Silovej.

  • 23

    V reči sa majú prekrývať pauzy:

    Fyziologická a významová.

  • 24

    V slovenčine hlavný prízvuk je na slabike:

    Prvej.

  • 25

    V slovenčine vedľajší prízvuk je na slabike:

    Tretej alebo predposlednej.

  • 26

    Pri objektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:

    Koniec výpovede.

  • 27

    Pri subjektívnom poradí slov vo výpovedi je miestom dôrazu:

    Začiatok výpovede.

  • 28

    Doplňovacie otázky (t.j. opytovacie vety začínajúce sa zámenom kto, čo, kedy, prečo, ako... ) majú melódiu:

    Uspokojivú končiacu.

  • 29

    Zisťovacie otázky (na ktoré sa čaká odpoveď áno, nie) majú melódiu

    Neuspokojivú končiacu.

  • 30

    Od individuálnych zvyklostí hovoriaceho závisí tempo:

    Celkové.

  • 31

    Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + znelá šumová = 2 znelé šumové:

    Potok hučí.

  • 32

    Pri výslovnosti ktorého zo slovných spojení neutralizácia znelosti sa dá schematicky znázorniť ako neznelá šumová + sonóra = znelá šumová + sonóra:

    Náš národ.

  • 33

    V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia korelovaných konsonantov:

    Vlasť – vlastný.

  • 34

    V ktorom z prípadov sa uskutočňuje alternácia nekorelovaných konsonantov:

    Ruka – rúčka.

  • 35

    Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /z/ – /s/ je:

    Privatívny.

  • 36

    Fonologický protiklad, v ktorom sa nachádzajú fonémy /a/ – /o/ – /u/ je:

    Graduálny.

  • 37

    Akým variantom fonémy /n/ je mäkkopodnebná hláska [ŋ]:

    Kombinatórnym (závislym).

  • 38

    Ktorá vlastnosť tvorí jadro fonémy a zachováva si vždy svoju dištinktívnu silu:

    Vlastnosť porovnávacieho základu.

  • 39

    V ktorom z fonologických protikladov sa nachádzajú spoluhláskové fonémy /t/ - /ť/, /d/ - /ď/:

    Difúznosť – kompaktnosť.

  • 40

    Na ktorom fonologickom protiklade sa nezúčastňujú samohlásky:

    Úžinovosť – záverovosť.

  • 41

    Ktorý pravopisný princíp je dominantný v pravopise súčasnej spisovnej slovenčiny:

    Fonematický.

  • 42

    Čo nepatrí k znakom slovenskej fonetickej transkripcie:

    [ch].

  • 43

    Podľa artikulačného pohybu a polohy artikulačného rozpätia (klasifikácia dvojhlások) neexistuje dvojhláska:

    Nízka.

  • 44

    Ktorá dvojhláska pri nesprávnej výslovnosti sa nahrádza samohláskou o, ó :

    ô.

  • 45

    V ktorom slove napísanie ä je pravopisnou chybou:

    Väštiť.

  • 46

    Pri ktorom skloňovacom vzore pôsobí zákon rytmického krátenia:

    Cudzí.

  • 47

    Ktorá skupina slov nepatrí k vybraným slovám:

    Dym, dyňa, dynamika, dych.

  • 48

    V ktorom slove sa vyskytuje pravopisná chyba:

    Priemisel.

  • 49

    V ktorom slovnom spojení sa používa nesprávna predložka:

    Kvapká so strechy.

  • 50

    Ktorý vlastný viacslovný názov nie je správne napísaný:

    Veľká Noc.

  • 51

    Slová, majúce rovnakú hláskovú podobu, ale úplne odlišný, nesúvisiaci význam a etymológiu:

    Homonymá.

  • 52

    Slová, majúce rovnaký alebo blízky význam:

    Synonymá.

  • 53

    Slová s protikladným významom:

    Antonymá.

  • 54

    K akým typom homoným patria slová prúd – prút:

    Homofóny.

  • 55

    K akým typom homoným patria slová otcov1 – otcov2

    Homoformy

  • 56

    Nájdite dvojice slov, ktoré sú antonymami:

    Láska – nenávisť

  • 57

    K akému druhu synoným patria slová infinitív – neurčitok, rajčina – paradajka:

    Absolútne

  • 58

    K akému druhu synoným patria slová ísť – kráčať, pršať – mrholiť:

    Sémantické

  • 59

    K akému druhu synoným patria slová väznica – temnica – árešt – basa:

    Štylistické

  • 60

    Vyberte z ponúknutých slov archaizmus:

    Časoslovo

  • 61

    Vyberte z ponúknutých slov historizmus:

    Hajtman

  • 62

    Vyberte z ponúknutých slov neologizmus:

    Skener

  • 63

    Vyberte z ponúknutých slov exotizmus:

    Tomahavk

  • 64

    Vyberte z ponúknutých slov citátové slová:

    Fata morgana

  • 65

    Vyberte z ponúknutých slov familiárne slová:

    Môj, zlatko, starý.

  • 66

    Vyberte z ponúknutých slov augmentatíva:

    Domisko, nosisko

  • 67

    K akej štylistickej skupine patria slová vesna, luna, žertva: 1) Hovorové. 2) Žurnalizmy. 3) Básnické. 4) Termíny. 5) Historizmy.

    Básnické

  • 68

    K akej štylistickej skupine patria slová lehota, penále, splnomocnenie:

    Kancelarizmy

  • 69

    K akej skupine prevzatých slov patria sombrero, savana, samuraj, boršč: 1) Kalky. 2) Polokalky. 3) Exotizmy. 4) Citátové slová. 5) Internacionalizmy.

    Exotizmy

  • 70

    Akého pôvodu sú slová čardáš, langoš, perkelt, vankúš, čižma, bosorka?

    Maďarské.

  • 71

    Praslovanské prevzatia z iných jazykov patria medzi:

    Domáce slová.

  • 72

    Akého pôvodu sú slová účel, časopis, dojem, názor:

    Českého.

  • 73

    Ktoré druhy expresívnych slov patria medzi pomenovania s kladným zafarbením:

    Familiárne slová, detské slová, hypokoristiká, eufemizmy.

  • 74

    Aký termín je určený definíciou: „slová, ktorými sa vyjadruje menší rozmer, menšia miera niečoho alebo istý postoj k mimojazykovej skutočnosti“

    Deminutíva.

  • 75

    Slová a slovné spojenia dodýchať, odísť navždy, rozlúčiť sa so životom patria medzi:

    Eufemizmy

  • 76

    K akej skupine slovnej zásoby patria slová počo, telka, haluz, stretko, zdochnúť, fajn, panelák?

    Hovorové

  • 77

    Aký jazykový jav ilustrujú slová hosťovská, svetlé, hlavný, čierna? 1) Substantivizácia. 2) Univerbizácia. 3) Multiverbizácia. 4) Prenesenie významu. 5) Determinologizácia

    Substantivizácia

  • 78

    Akého pôvodu sú slová: bača, vatra, koliba, bunda, bryndza?

    Rumunského

  • 79

    Akého pôvodu sú slová: šport, volejbal, e-mail, víkend?

    Anglického

  • 80

    Aký termín je určený definíciou: „špeciálne nespisovné výrazy, ktoré sa používajú v neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí majú rovnakú sféru záujmov“?

    Slangové slová

  • 81

    Akého pôvodu sú slová obed, medveď, had, pole, slza?

    Praslovanské

  • 82

    Akého pôvodu sú slová soľ, brat, syn, sestra, zrno, vdova?

    Indoeurópske

  • 83

    Akého pôvodu sú slová krava, vrana, orech, nôž, cena?

    Baltoslovanské

  • 84

    Akého pôvodu sú tieto „tanečné“ slová: tango, bolero, lambada?

    Španielskeho, portugalského

  • 85

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: škola, školský, školák?

    Rôzne lexémy

  • 86

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: školák – školník ?

    Rôzne lexémy.

  • 87

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: novinár – novinárka?

    Rôzne lexémy.

  • 88

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: učiteľ – učiteľka?

    Rôzne lexémy.

  • 89

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: prosto – proste, hrôza – hrúza?

    Varianty slova

  • 90

    Aký lingvistický jav demonštrujú slová: sestra, sestry, sestrou?

    Tvary slova

  • 91

    Aké zmeny lexikálneho významu demonštrujú slová: malinovka, salvatorka, pampersky?

    Rozširovanie významu

  • 92

    Akú skupinu slov predstavujú lexikálne jednotky predávať – kupovať, dávať – brať?

    Konverzíva

  • 93

    Ktorá skupina príkladov predstavuje konverzíva:

    Sklamať – sklamať sa

  • 94

    Ktorá skupina príkladov predstavuje paronymiu:

    Vojnový – vojenský

  • 95

    Ktorá skupina príkladov predstavuje graduálne antonymá:

    Veľký – malý

  • 96

    Ktorá skupina príkladov predstavuje vektorové antonymá:

    Vykopať – zakopať

  • 97

    Ktorá skupina príkladov predstavuje komplementárne antonymá:

    Rovnorodý – rôznorodý

  • 98

    Ktoré slová patria k homonymám: 1) Mesto – miesto, rad – riad. 2) Rad – rád, pas – pás. 3) Plod – plot, prúd – prút. 4) Melódia – melodika. 5) Malý – menší.

    Plod – plot, prúd – prút

  • 99

    Ktorá skupina slov patrí k jednotkám lexikálno-sémantickej roviny:

    Vysoká škola, stará mam, lesný roh.

  • 100

    Ku ktorej skupine slov patria príklady fata morgana, de fakto, de jure:

    Citátové slová