ETIKA

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

g) žiadna odpoveď nie je správna

a) Augustinus Aurelius

a) Augustinus Aurelius

b) intelektuálna evolúcia, morálna evolúcia a duchovná evolúcia

b) patristická (od 2.-3. stor. do 7.-8. stor.) a scholastická (od 8. stor. do 15 stor.)

c) rannú, vrcholnú a neskorú

b) Tomáš Akvinský

b) Tomáš Akvinský

b) Tomáš Akvinský

d) Giovanni Bernardone

c) Dominik Guzman

b) De Veritate

a) diligere, amor a caritas

d) amor

b) Origenes

a) List o tolerancii, c) Epistola de tolerantia

a) psychologický, d) mocenský

c) Utópia, e) Dialóg o kacírstvach

a) zdôrazňoval sebestačnosť ľudského života, d) nevidel nijaké racionálne dôvody na posmrtný život

a) Mandragora a Clizia, b) Život Castruccia Castracaniho z Lukky

a) jednej pre vladára, d) druhej pre súkromného občana

c) „inosvetská“, e) nezodpovedá potrebám „tohto sveta „

a) kládol dôraz na analógiu neba a zeme, e) uznával zásadu, že peniaze môže prinášať len práce

c) utilitarizmus činu, e) utilitarizmus pravidla

a) všeobecne ako náuku o mravoch, mravouku, mravnú výchovu, d) kládol dôraz na vzdelanie, mravnosť a zbožnosť

c) filozofickú, e) politickú

a) prírodná filozofia, b) politická filozofia

a) vojnový stav všetkých proti všetkým je nevyhnutným vyústením konania ľudí, podľa ich individuálnych prirodzených práv, b) vojnový stav je, keď nikto nemá nanič právo, neobmedzená sloboda každého je obmedzovaná slobodou ostatných

a) spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, d) keďže spočívajú v súhlase či nesúhlase nášho dobrovoľného konania so zákonom, tým si podľa vôle zákonodarcu spôsobujeme odmenu alebo trest

c) prirodzená nerovnosť, e) mravná nerovnosť

a) vnímanie ideí v našej mysli, d) vnímanie významu znakov, e) vnímanie spojitosti alebo nezlučiteľnosti súhlasu alebo nesúhlasu, ktorý jestvuje medzi niektorými našimi ideami

b) diligere, d) amor, f) caritas

a) je autorom diela Emil alebo o výchove, d) v centre jeho úvah je idea spoločenskej zmluvy, e) konštatoval, že mravnosť našich skutkov spočíva v úsudku, aký si o nich sami vytvoríme

b) metafyzické, d) fyzické, e) morálne

d) Traktát o ľudskej prirodzenosti, e) Skúmanie i princípoch morálky, f) Eseje

a) je empiristická, c) jej predmetom je morálne hodnotenie, e) morálne hodnotenie sa zakladá na citoch

a) z pozorovania, b) z deskripcie, d) z analýzy ľudskej povahy a jej sklonov

c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

b) kritika náboženskej morálky, d) uvažovanie o príčinách existencie zla vo svete, f) odmietanie metafyzických základov morálky

c) Pierre Bayle, d) Francois Marie Arouet, e) Charles- Louis Montesquieu

a) princíp utility je jediným prostriedkom, ktorým možno merať hodnotu morálneho činu, c) princíp utility umožňuje vyjadriť utrpenie a trest, d) princíp utility je jedinou skutočnou zárukou na dosiahnutie dohody dvoch strán vedúcich spolu spor

b) umenia, d) náboženstva, f) poznania

b) „zarathustrovské“, d) pozitivistické, e) geniálno-romantické

b) Mimo dobra a zla, c) Tak riekol Zarathustra, e) Ku genealógii morálky

b) estetické, d) etické, e) náboženské

b) chápe ju a antropologickom kontexte ako individuálnu mohúcnosť človeka, c) vôľa predstavuje najvýznamnejšiu dimenziu bytia človeka, e) vôľa sa prirodzene prezentuje v konaní a myslení človeka, f) vôľa sa najmä realizuje v živote človeka

a) je výsledkom „vzbury otrokov v morálke“, c) morálku otrokov do víťazného konca doviedlo židovsko-kresťanské náboženstvo, e) prevracia a znehodnocuje hodnoty už tým, že zo slabosti a bezmocnosti robí cnosť, f) prezentuje ju ako „morálku stáda“

a) je produktom prirodzenej ambície života, ako najvyššej hodnoty, b) je v súlade s prírodou, v ktorej prežíva iba to čo je skutočne silné, vznešené, sebestačné, c) je nadradená všetkému, čo je slabé, choré, nízke, bezmocné, d) nazýva ju aj ako „morálka vznešenosti“

a) uvedeným pojmom označuje krízový stav v európskej kultúre utváranej a rozvíjanej pod vplyvom kresťanstva, c) nihilizmus neznamená uvedomenie si dlhodobého plytvania, utrpenie, nedostatok príležitostí nejako sa zotaviť, niečím sa upokojiť, d) pojem nihilizmus signalizuje „bezmocnosť“ a „bezperspektívnosť“ európskej kultúry, e) nihilizmus je stav, v ktorom absentuje zmysel

a) prekonanie dobovo aktuálnej morálky v Európe a jej nahradenie morálkou novou, vyššou, c) zmyslom jeho kritických reflexií morálky rozhodne nie je vrátiť človeka do tzv. „pred-morálneho“ či dokonca „ne-morálneho“ stavu, d) Nietzscheho imoralizmus nie je odmietnutím morálky ako takej, nemá človeka oslobodiť od morálky, ale naopak, morálna vôľa má ním byť ešte vystupňovaná, e) nová, vyššia morálka uvoľní všetku životodarnú, životaschopnú a život posilňujúcu energiu človeka

a) ľudia sú produktom vlastných dejín, c) morálka je súčasťou spoločenského vedomia, má svoju históriu a s vývojom spoločnosti sa zdokonaľuje, e) všeobecné, spoločenské a zvláštne individuálne vedomie sú vo vzájomnej interakcií, f) vývoj morálky má vnútornú zákonitosť, ktorá speje k jej vlastnému prekonávaniu

a) Základy filozofie práva, c) Logika ako veda, e) Fenomenológia ducha, f) Encyklopédia filozofických vied v náčrte

b) Max Scheler, c) Nicolai Hartmann, e) Dietrich von Hildebrand, f) Alexander Pfänder

b) Friedrich Nietzsche, c) Albert Camus, e) Jean-Paul Sartre, f) Robert Nozick

a) vyznačuje sa hedonistickým prístupom k životu, c) typickým príkladom dôsledného estetického štádia je život Dona Juna, e) je to najnižšie štádium života, f) život estetika charakterizuje v prvom rade bezprostrednosť

b) základná etická kategória je „voľba“- voľba vlastného JA, d) cieľom a zmyslom etického štádia je stať sa zrelou osobnosťou, e) voľba vlastného JA pritom úzko súvisí so sebapoznaním, f) základným etickým imperatívom je „Voľ seba samého“

a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom

a) patrí k najvýznamnejším a najpopulárnejším myšlienkovým prúdom 20. storočia, c) medzi jej predstaviteľov patrí Karl Jaspers, d) medzi jej predstaviteľov patrí Jean-Paul Sartre, e) za začiatok existencializmu vo Francúzsku sa považuje dielo Gabriela Marcela s názvom Metafyzický denník

a) je predstaviteľom existencialistickej etiky, c) Camusov koncept človeka a sveta osciluje okolo troch základných pojmov: absurdita, revolta a exil, e) je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, f) je autorom diela Mýtus o Sizyfovi

e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, b) svoje ponímanie človeka kladie do určitého protikladu k marxistickému a existencialistickému ponímaniu, d) je autorom diela Personalistická a komunitárna revolúcia, e) rozlišuje dva významy pojmu komunikácie, hovorí o empirickej a existenciálnej komunikácii, f) empirická komunikácia sa nazýva tiež aj ako objektívna komunikácia

a) je predstaviteľom katolíckej personalistickej filozofie, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, d) je autorom diela Osoba a láska, e) centrálnou tematikou filozoficko-etických reflexií je učenie o osobe, f) pokúsil sa o mnohostranný prístup k človeku ako osobe, aby tým zachytil jej plnosť

b) je ruský náboženský filozof, publicista, prekladateľ a básnik, často označovaný aj ako „ruský Platón“, c) je predstaviteľom existencialisticko-personalistickej etiky, d) považuje etiku za vedu, ktorá je na jednej strane nezávislá od náboženstva, gnozeológie, metafyziky, ale je aj s nimi prepojená na strane druhej, e) je autorom diela Ospravedlnenie dobra, f) v práci Kritika abstraktných princípov analyzoval etickú problematiku na pozadí zdôvodnenia a vymedzenia najvyššieho mravného princípu, ktorý má určovať praktickú ľudskú činnosť

a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti

a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

a) je predstaviteľom psychologickej a biologickej etiky, b) vtedajšiu morálku nazval pokrytectvom, d) tvrdil, že ľudské správanie je výsledkom dedičných vplyvov a prostredia, e) tvrdil, že etika je nevyhnutným produktom kultúry, f) otvoril prostredníctvom skúmania nevedomej motivácie novú oblasť etickej problematiky

a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

b) patrí k nekognitivistickému smeru v metaetike, c) je názov pre súhrn rôznych etických teórií, ktoré spája zásadný odpor voči kognitivistickým metaetickým teóriám, d) emotivisti vyhlasujú, že o hodnotových súdoch nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že sú pravdivé alebo nepravdivé, pretože ich primárnou funkciou je vyjadrovať emócie, e) emotivisti boli historicky prví, ktorí explicitne odmietli deskriptívnosť morálnych slov, f) k predstaviteľom emotivizmu patrí Charles Leslie Stevenson

b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

a) je autorom diela Politika ako povolanie, b) je autorom diela Protestantská etika a duch kapitalizmu, c) kladie si otázku aký je vzťah medzi etikou a politikou, v tejto súvislosti vymedzuje „etiku zmýšľania“ a „etiku zodpovednosti“, d) z hľadiska prínosu názorov pre rozvoj etického myslenia sú významné dve práce: Politika ako povolanie a Protestantská etika a duch kapitalizmu, e) základom etiky presvedčenia je podľa Webera viera v boha, respektíve spiritualita, f) etika zmýšľania pre Webera znamenajú normy a príkazy ako všeobecné povinnosti

a) je autorom diela Teória spravodlivosti, b) je predstaviteľom etiky spravodlivosti, c) je autorom diela Prednášky o dejinách morálnej filozofie, d) v diele Zákony národov stanovuje princípy spravodlivosti medzi národmi, e) pokúsil sa svojou teóriu a prekonanie utilitaristickej tradície, f) princíp diferencie podľa Rawlsa sa týka nerovnosti vzhľadom na egalitárne orientovanú distribúciu sociálnych dobier

a) Národy majú rešpektovať zmluvy a záväzky, b) Národy majú dodržiavať povinnosť nezasahovania, c) Národy si majú vážiť ľudské práva, d) Národy majú právo na sebaobranu, ale nemajú právo začať vojnu z iných dôvodov, e) Národy sú si rovné a sú stranami dohôd, ktoré ich zaväzujú, f) Národy majú dodržiavať špecifické obmedzenia pri vedení vojny

a) chápe konanie širšie, neredukuje ho len na úžitok a dôsledky konania, b) medzi predstaviteľov tohto smeru patrí Philip Pettit, c) uvažuje aj o dôsledkoch motívu, úmyslu alebo určitého postoja, d) zväčša odmieta maximalizmus utilitaristickej etiky, e) odmieta princíp impartiality utilitaristickej etiky, f) vo väčšine prípadov hodnotí ako správne každé konanie, ktoré prináša prevahu pozitívnych dôsledkov nad negatívnymi

a) je prvým metaetickým intuicionistom v dejinách etického myslenia, b) je autorom diela Principia Ethica, c) chápe etiku ako autonómnu vedeckú a systematickú disciplínu, d) rozlišoval vo sfére morálnej filozofie dve základné otázky: „Aké veci sú dobré osebe“ a „Čo máme robiť?“, e) podľa Moora vlastnosť byť dobré je „jednoduchý a nedefinovateľný pojem“, f) tvrdil, že naturalistický omyl vzniká pri pokuse definovať vlastnosť byť dobré

a) je to najvyššie štádium, b) je najzriedkavejšie štádium, c) veriť znamená byť v absolútnom vzťahu k Absolútnu, d) základná kategória je viera, e) v tomto štádiu sa človek stáva celým človekom, f) do tohto štádia môžeme vstúpiť iba prebudením tej najväčšej vášne- viery

a) významný momentom v utilitaristickej etike je aj princíp impartiality, b) konzekvencialistických apektov, c) utilitárnych aspektov, d) eudaimonistických aspektov, e) hedonistických aspektov, f) maximalizmu

a) patrí k hlavným kognitivistickým smerom metafyziky, b) predstaviteľom je Harold A. Prichard, c) hlavným predstaviteľom je George Edward Moore, d) základnou tézou etického intuicionizmu je idea o nemožnosti logického odvodzovania niektorých morálnych súdov, e) podľa intuicionizmu sa morálne pravdy nedajú dokázať ani empiricky, ani logicky, f) intuicionisti budujú svoje etické koncepcie na presvedčení, že niektoré morálne výroky sú evidentné a ich pravdivostnú hodnotu možno poznať iba intuíciou

a) jeho interpretácia etiky sa opiera o jeho výskumy z oblasti správania sa živých organizmov, b) je autorom diela Odvrátená strana zrkadla- skúsenosť z histórie ľudského poznania, c) je autorom diela 8 smrteľných hriechov, d) kultúrne dejiny charakterizuje ako evolúciu ľudského ducha, e) je presvedčený, že každé nebezpečenstvo je menej hrozivé, ak poznáme jeho príčiny, f) tvrdil, že prirodzené sklony človeka nie sú dostatočným regulátorom správania vzhľadom k požiadavkám moderného, spoločenského života

a) humanistickú etiku charakterizoval ako produktívny prístup k svetu, b) je autorom diela Strach zo slobody, c) východiskovou pozíciou, ktorá otvára priestor pre chápanie morálky je charakteristika ľudskej prirodzenosti, d) ľudskú prirodzenosť charakterizuje predovšetkým ako slobodu a nezávislosť, e) humanistickú etiku chápe ako jasne a výlučne antropocentrickú, f) hovorí, že človek je skutočne mierou všetkých vecí, nejestvuje nič vyššie a vznešenejšie ako ľudská existencia

a) Únik pred rizikom, b) Ohraničenie ľudskej energie, c) Izolacionizmus, d) Ignorancia, e) Nedostatok viery, f) Nedostatok zdravých ambícií

a) zaraďujeme ho k predstaviteľom personalistického prúdu v ruskej náboženskej filozofii, b) je autorom diela Etika premeneného erosa, c) premýšľanie o človeku a živote ho priviedlo k presvedčeniu, že objavenie pravdy je cestou k pochopeniu zmyslu života, ktorý je úzko zviazaný s náboženským životom ľudí, d) venoval sa otázkam ľudských práv a sociálnym otázkam, osobitne problematike všejednoty. Tieto idey rozvinul v diele Etika premenného erosa, e) podľa Vyšeslavceva srdce nie je len fyziologický orgán, ale aj orgán pochopenia, f) tvrdil, že v srdci je centrum duše a vnútorného sveta, sídlo tajomnej náboženskej hĺbky

a) je predstaviteľom ruskej náboženskej filozofie, b) jeho filozoficko-etické myslenie je vybudované na dvoch hlavných pilieroch: na duchu a slobode, c) chápanie osobnosti najpregnantnejším spôsobom vyjadril v práci O otroctve a slobode človeka, d) jeho etika je výrazom neustáleho hľadania pravdy a zápasu o túto pravdu, e) je autorom diela Filozofia nerovnosti, f) k najvýznamnejším prácam patrí Filozofia nerovnosti